Moju srdcovku. Taliansko.
Po dvoch tyždňoch na Slovensku sme márne hľadali niečo na oddych v Bavorskom lese. Iní nás predbehli. Vybukovali všetko do posledného miesta. A mňa zrazu vrámci neúspechu odpočinkuchtivého turistu premohla túžba vdychovať hoc len cez masku tú neprekonateľnú taliansku atmosféru. Vymazať z pamäti posledný rok a pol. Vypiť si ťažko napodobiteľné espresso, zahryznúť do hocčoho pomodoro-cestovinového, ochutnať sladkosti, skloňované podľa vzoru tartufo, či len tak zamlsať zmrzlinu, ktorú inak ani nemusím. A v neposlednom rade uniknúť dažďu. Lebo to, čo sa na nás lialo tento rok z oblohy, sa už nedalo (nechcelo) vydržať. Stále iba dážď, dážď a ešte raz dážď.
Veď i moja toyotka s ním ten márny boj nakoniec vzdala a už je zaisto na ceste do večných (afrických) lovíšť. Lebo ani mňa nebavilo stále z nej pumpovať vodu.
Už pri našich niekdajších posledných návštevách som pokukovala po Udine. Vtedy skôr ako jednodňový výlet z iných dovolenkových destinácií. No nikdy sa nám nepodarilo prekročiť - čo prekročiť, ani len dosiahnúť - hranice mesta. Vždy sme uprednostnili niečo iné, náhradné.
Tak som teraz šla cielene po ponuke apartmánov v centre regiónu Friuli Venezia Giulia. Cielene mimo prílišného turistického ruchu a mimo hotelov. More ma nikdy až tak nelákalo. Skôr kombinácia jazera a hôr.
Tú sme si vychutnali ešte cestou. V susednom Rakúsku. No veď uznajte, nie je to nádhera?
Do bytu, ktorý sme si prenajali, som sa zaľúbila na prvý pohľad. Keby mi niekto navrhol, vymeniť ho čarovným prútikom za náš mníchovský, ihneď by som pristala. Má tri spálne, dve kúpeľne (jedna s oknom), priestrannú a plne vybavenú kuchyňu a terasu takmer po celom svojom obvode, vďaka čomu sa vnútrajšok neprehreje. Z ulice nepočujeme absolútne nič, tak dobre sú spravené dvojité okná. Nie sklá, kompletné okná (tie by mohol ten s tým prútikom ponechať i v Taliansku, veď komu by sa ich chcelo umývať).
Večer po príchode sme sa vybrali na prvú obhliadku a prvú koštovku. A konečne po dlhom čase opäť vdychovali atmosféru Bella Italie!!!
Do čerta aj s koronou!
Nejake dlhodobe planovanie vopred asi este istu dobu - a mozno uz ani nikdy - nebude mozne. Asi bude cestovanie viacmenej na risk, systemom "akurat sa da, tak ideme". Esteze je moja srdcovka Taliansko 
... nie je az tak daleko.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nádhera, ako dobre, že si si užila 
Aj ja milujem kopce a jazerá, ale tuším ešte viac more,a le verím, že Taliansko je čarovné aj mimo pobrežia.
Fakt aj vás tak vytápalo, že ti auto odišlo?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
no my sme iba vcera vyrazili, takze si zatial stale uzivame 
auto uz bolo stareeee, drzala som ho iba kvoli Michaelovi, zachvilu zacina s vodicakom, tak reku nech na nom co-to pocvici ... ale ta nekonciaca sprska zhora nakoniec nejako ucpala kanaliky od ulomenej anteny a zacalo mi zatekat
... navyse mu koncila nem. "STK" a po rozumnom zvazeni sme odvolali pondelkovu kontrolu a narychlo este v sobotu predali - cak-cak ... lebo zasa iba prsi ... a prichadza jesen
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Jasne, tak prajem este krasnu dovolenku.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
dakujem 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ojooooj Udine - to je moja prvá návšteva Talianska. To sme vyrazili na staručkej Dacií, predrali (doslova do písmena) sa Alpami a v nemom úžase zastali presne tam niekde na nejakej tržnici. Odtiaľ som mala prvú koženú bundu.
Tu som prvý krát vdýchla talianske presso - ešte ako 8mačka, o pití nemohlo byť ani chýru ani slychu. A po vdýchnutí zalapala po dychu nad cenou tej malilinkej šialočky. 
Užívajte.
S koronou sa učíme žiť. Myslím, že to nebude problém. Ja som s chalanmi dala toho roku na otočku Prahu aj Mariazell, teraz som sa z Ansbachu vrátila a povedala, že tak skvelé jednodňové výlety som našla, že veru ak pre počasie a opatrenia to pôjde, dáme my ešte aj na jeseň či v zime mnoho výjazdom. Hlavne, že chalani ešte s nami chcú cestovať, lebo už sú vo veku, kedy sa na výlet najviac tešia, lebo je tam fast food. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Uzivame ... inak si ma pobavila s tym vyrazenym dychom nad cenou malilinkej sialocky - pamatam si, ako mne tiez podobne veci kedysi vyrazali dych ... ale par rokov odvtedy uplynulo, teraz sme docestovali z Mnichova a ja som presne pred dvoma dnami ochkajuc ukazovala muzovi cenu takej sialocky, ze : Oooh, pozri ake lacne!
A mozno pri tom istom trhu som ja zasa v jednom obchode pozerala, ze by sa mi tam par veci hodilo do druziny (hry pre deti) - sme sa smiali s kolegynami, ze sme riadne profesionalne deformovane, ze vzdy v inych mestach zhaname nieco "ine" do roboty 
inak... v Ceskom Krumlove si uz bola? tam ma posielaju dokonca i Nemci
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
To je jak v tom Slunce, seno, erotika.
Tady je krásně, jako v Českým Krumlově!
Vraj kedysi ako malé decko - nepamätám si z toho nič podstatné. Iba praženicu na raňajky. Bola so slaninkou najemnúčko nakrájanou a chrumkala v tých vajíčkach.
Zvyšok toho dňa nič estetické neprebilo - toto bol vrchol, ktorý si pamätám tak dobrých 35 rokov. Možno i viac.
Ja už ceny pressa neriešim. Zvyčajne chodím s kreditkou, tak si myslím, že na tú kávu mám vždy, nech si ju dám hocikde. Uvažujem, kde bola najdrahšia. Vtedy stála v prepočte na dnešné nejak okolo 4€ - ale bolo to v lírach, tak pri našom turkovi do kýbla za 3 Kčs či koľko stála sa mi to zdalo fakt dychberúce. Hlavne si pamätám, že sa pila po stojačky pri zlatom bare a voňalo to tam brutálne po pečive, taliani džavotali a my sme sa čudovali a čudovali a čudovali ako toľko talianov môže ráno ísť na takú malilinkú šialočku a v pohode tam tie tisícky oplieskať.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
tak hej, dietatu blizsia prazenica nez obhliadka akehosi ČK ... mna kedysi ceny prekvapovali vo Francuzsku ... teraz ma skor prekvapuju stupajuce ceny dreva - len neviem, ktoreho smajlika vybrat ... inak v case nasich vychadzok mladsi Taliani dzavocu momentalne skor pri aperole spritz
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Och, ja som dnes veru niekoľkokrát myslela na Taliansko. Roky sme o tomto čase chodievali k moru. Sezóna pomaly končila a my sme využívali dva sviatky na predĺženú dovolenku. A poobede sme sa bavili, že prvý veľký výlet asi dáme do Ríma. Už sa teším. Skúsim to bez veľkého plánovania, len tak.