Končíme dámy. Toto leto na sklonku sa porúča.
Zažili sme šarmantné Francúzsko, horúce Taliansko, ofrflanú Ameriku 
, blízke Čechy, trochu chladnejšie Nemecko. Kde sme ešte neboli? Čo najlepšie ponúknuť na záver?
Ja hádžem výhybku domov. Lebo všade dobre, doma najlepšie.
A idem presne tam, kde ma srdce ťahá. Do môjho detstva.
Idem sa rozlúčiť s letom tak, ako som sa lúčievala roky dozadu.
Zaspomínať si na všetko, pre čo som prázdniny tak milovala.
Na rosu z rána pred horúcim dňom, keď som bosá vybehla von ešte v pyžame, aby som počula husi gágajúce na pozdrav. Potom som si pustila RND Jánošíka a začala krájať samálu na štvorčeky a urobila ju s 2 vajíčkami . Stavali "stan" na dvore z diek. Alebo sme vyrazili poobede, keď už tak nepieklo na bylinky, či do hory na huby. A večer vyberali kliešte 
. Jedli udenáča na dvore, lebo mame vadil ten pach. A namosúrená doťahovala vodu zo studne, lebo dedko kázal doplniť sud, aby vtáčiky sa mohli napiť. Hrali badminton do západu slnka, či lietali na bicykli s partiou. Po večernom zvonení sa šlo na cintorín kvety poliať. A keď slnko zašlo za kopec, mazali sme chlieb syrom a odkusovali k nemu ešte teplú rajčinu pred chvíľou odtrhnutú z prehriatej záhrady.
Alebo prázdniny u starkých, kde ma budil buchot z kuchyne a vôňa melty. Obligátny kyslý chleba (starkí nemávali na dedine dobrý chleba, taký zle vykvasený by som povedala dnes, že bol) hrubo natretý maslom a poliaty čerstvým medom. K tomu biela káva. A mačka a pes pri nohách, keď som vykukla von. Prešovanie ríbezlí, lúskanie hrachu, šrotovanie kukurice či skrývanie sa pred včelami, keď starký im bral plásty s medom. Kŕmenie kačíc a hladkanie psa do zblbnutia. Umývanie skla a porcelánu, lebo "dievčence, vy máte také šikovné prsty, umyte ten sekretár". Na revanš vyťahovanie starých fotiek a rozťahovanie krojových fertúch a spodníc a neviem čoho ešte. Potom beh ku krstným a strýkovcom a kúpanie sa v bazéne. Rybačka, kde sme sa nudili po pol hodine, ale tešili sme sa vždy asi 5 dní dopredu 
. Najlepší chleba s paštétou a paprikou (top bod rybolovu) a následný jazda do kopanických kopčekov za rehotu krstného, ktorý si to valil 100kou. Bezpečnostné pásy vtedy neboli, samozrejme. A následné zaspatie (či skôr zamdletie ?) vo voňavých duchnách po šálke lipového čaju s ríbezľovým sirupom, aby to mohlo ráno začať odznova.
Vrátim sa tento týždeň o pár rokov späť.
Uvarím si kakao s vodou, nie s mliekom, aby to vyzeralo ako dospelácka káva 
a budem doň namáčať piškóty či kávenky. Sadnem si v posledný týždeň prázdnin na balkón a budem pozerať, ako zapadá slnko, či nastupuje noc. Chcem počúvať Elán a Haberu a Shalom. Keby som mala odvahu, aj silónkové biele ponožky s čipkou do sandálkov obujem . A nakoniec.... Nakoniec zaborím nos do nového zošita a kúpim si drevené pastelky. Bude to koniec báječného leta. Báječných prázdnin, čo som si nekonečne užila.
Jéééj to je úžasné, tie spomienky sú nezabudnuteľné. Ja som mávala prázdniny také slovensko - moravské, "pol rodiny tam a pol zas tam". Na tie slovenské som sa tešila hlavne preto, že chytanie rakov v Rimave bolo niečo pre mestské dievča ( dnes by ste ich tam hľadali márne). Ranné vstávanie u starkej a raňajky v pyžame ( to nám dovolila keď tam už nebola mamina), do dnes mám v pamäti červenú šálku s bielymi puntíkmi ako mi do nej nalievala meltu - tá už bola uvarená v konvičke, doliala mlieko a k tomu krajec čerstvého chleba s maslom mňam, mňam...potom šantenia na lúkach pri senách, vozenie sa na koňoch, ktoré mal strýko...joj to už ani pravda nie je ako to bolo dáááávno.
A tie moravské prázdniny voňali hlavne ovocím. Milovala som ráno vybehnúť za dom do sadu, odtrhnúť si broskyňu...to bola broskyňa, vôňa, chuť, šťava mi tiekla po brade keď som do nej zahryzla. Na voze chodiť na kukuricu potom ju viazať a vešať na sušenie. Na konci prázdnin ma obliekli do kroja...to už boli dožinky, kolotoče, cukrová vata, švábový cukor - viete dnes ešte čo to je ?
Takže zajtra na raňajky privstanem ,pôjdem po čerstvý chleba - piecť sa mi už nechce, maslo sa nájde. Na miesto melty bude Caro a isto ostanem v pyžame pre spomienky
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No moje prazdniny, ked mali nasi celozavodnu dovolenku, sme zvacsa stravili pri velkom upratovani, ako som to nemala rada. Ale spravny tyzden si vybrala, bo u mna konecne dozrel cas na to upratovanie. A to ja vtedy musim volaco aj urobit, bo ked som toho schopna, ta treba vyuzit.
Najkrajsie prazdniny mojho detstav boli u babky, u nej v obchode s textilom, na kupalisku, zmrzlina, babkine kolace a babka nam aj volaco usila. Zeby dozrel cas, usit deve sukni, z mojich starych lanovych nohavic v odtienoch modrej ...
Oddychovat stále neviem, len ani robit poriadne, ta neviem. Ono to fakt staci obsas capnut sa na lezadlo na terase a len tak nic nerobit. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No jo, prázdniny môjho detstva - nezabudnuteľná tiež hlavne tá ich časť, ktorú som trávila na dedine u babičky, prípadne krstnej mamky - pre mňa, mestské dieťa, bola dedina vyslovená krajina zázrakov - maliny a ríbezle, čo som si sama mohla natrhať to plechového hrnka, do toho istého som si potom zo studne naťahala čerstvej vody, takej dobre a studenej ... jablká, ktoré sme oberali z "cestárskych jabloní", ale aj taký zázrak nevídaný - smotana z mlieka od kravy - kocka niečoho bieleho, tuhého (môj komentár: to predsa nemôže byť smotana, smotana je tekutá), moruše pri zvonici, na ktorých som strávila nejednu chvíľu s mladšou zo sestier Drahových (staršia Liana bola krasokorčuliarka, jej sestra Galina bola zase známa vzťahom s najmladším Šťastným) ... o tom všetkom by sa dal napísať priam svěrákovský román.
Druhá a môjmu srdcu asi ešte vzácnejšia spomienka sa viaže k pionierskemu táboru - ten náš bol natoľko nezabudnuteľný, že ešte aj dnes, na prahu dôchodkového veku (a teda, z tej našej zlatej generácie, čo si pamätala aj tie prvé roky, keď tábor ešte iba vznikal, keď sa ešte spávalo vo velikánskych vojenských stanoch a murované chatky a teľatníky sa iba stavali, mnohí už skutočne na dôchodku sú) - skrátka stále sa nám podlamujú kolená, trasie hlas a búši srdce, keď sa - hlavne uprostred horúceho leta - povie Chtelnica .... tiež kapitola hodná románového spracovania ....
Ďalším špecifikom mojich detských liet bol Balaton - cestovali sme veľa a často a veru často aj do zahraničia, ale najčastejšou destináciou bol práve Balaton - pre mňa raj na zemi - na raňajky som sa mohla objesť do bezseba uherákom (ktorý bol v tom čase u nás sakramentsky podpultovým artiklom), ak som splnila dennú normu v plávaní, tak boli aj lángoše (a že tie originá maďarské súp onakvejšie ako tie naše ...), mávali tam višňovú zmrzku aj polievku a už v tom čase sa tam dali kúpiť také módne vychytávky, že až - dodnes deň si pamätám krásny banánovo žltý pulóvrik, ktorý som si odtiaľ priniesla a bohužiaľ som si ho poriadne neužila, lebo hneď na začiatku školy som si ho roztrhla, keď som sa v ňom spúšťala po zábradlí ....
No, dobre, budem končiť, lebo toľko miesta nemá Kami na serveri, koľko by som ja dokázala zaplniť svojimi spomienkami na úžasné letá môjho detstva.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Moje detstvo? - jaj to je už rokov, bola iná doba, moje detstvo je o krabici z topánok a maličkýh bábikach a množstva odstrižkov z látok a ihla a nožnice a šili sme na tie malinkaté bábiky. Potom som mala veľkú krabicu, stále malinkaté bábiky ale aj stôl a stoličky a množstvo akože nábytku, ktoré mi dal ujo zo stolárskej dielne. Potom boli povinnosti ale milovala som bielenie plátna, nikto nebielil sám ale aspoň 5-6 sa zišlo. Boli sme tam celý deň, plátno nesmelo preschnúť a bolo to pri potoku a my sme sa jašili ako sa len dalo. Lenže aj vo vrchoch pri pasení dobytka to bolo fajn, plno detí a toľko možnosti. Nožik nielen chlapci nosili ale aj dievčatá, paštéka patrila ako inak k letu. Bol to krásny čas v lete prekáračiek aj sme si v poli zaspievali aj duby váľali aj sa učili odzemok či iné veci. Veru občas aj harmonika bolo a deťurence v poli krepčili ostošesť.
V zime ukažkové všetko, riadna oravska zima, vyštípané nosy, červené líčka ale šťastní. Guľovali sme sa sánkovali či spúšťali na zadku z každého briežku. Myslím že nás nai učitelia toľko netrápili úlohami ako to už bolo pri mojich deťoch.
Takže áno, mali sme veľmi prácovné prázdniny a predsa natoľko krásne.