Tak ma zavialo do Londýna...

...ako darček od môjho manžela k zajtrajšiemu výročiu svadby .
Všetko zorganizované, vybavené, nachystané, mojou úlohou bolo len vyjadriť sa, či chcem takúto cestu absolvovať, pobaliť kufre, nasadnúť a užívať si to. Svoju úlohu som do bodky splnila .

Už cesta bola pre mňa atraktívna. Akoby som cestovala lietadlom prvýkrát, nechala som sa nachytať s lakom na vlasy - lenilo sa mi ísť kúpiť malé balenie, nuž som to veľké, čo som si vzala z domu, pekne odovzdala milému mladému mužovi pri kontrole batožiny (spolu s telovým krémom, ktorého obsah tiež prevyšoval povolené množstvo ). Nič toooo, to sú detaily, ktoré mne radosť nepokazia, veď v Londýne mali lakooov a lakooov!!
Cestu v lietadle som absolvovala fascinovaná skupinou ortodoxných židov, cestujúcich s nami. Nemohla som odtrhnúť oči od ich tradičných odevov, od ich klobúkov, čiapok malých chlapcov, od prekrásnej mladučkej židovky, sediacej so svojím mladučkým manželom a dvoma chlapčekmi. Jeden, už zjavne "mladý muž", pekne s jarmulkou, oblečený v čiernom oblečku, s kotletkami popri uškách, druhý maličké bábätko, putujúce z rúk do rúk celej skupiny - všetci dojemne pomáhali zvládnuť cestu s dieťatkom v kľude a pohode. Fascinovalo ma, akí sú bledí, akoby slnkom nedotknutí, žienky oblečené celé v čiernom (len kde - tu sa mihol biely vzor na svetríku). Pri počúvaní ich jidiš predstavovala som si tento pre mňa nezvyčajný, vzdialený svet...(nuž hádam som ich len neuriekla ... )

Londýn nás privítal príjemným počasím a akoby sa rozhodol ukázať sa nám len z tej krajšej stránky, oblažil nás slabým dáždikom hádam len raz - dvakrát . Tak sme si mohli celé dni užívať prechádzky, atmosféru, históriou dýchajúce mesto.

Vďaka skvelej polohe nášho úžasného hotela, blízko Big Benu a London eye, sme mali mesto takpovediac nadosah. "Povinnú jazdu" mestom, počnúc parlamentom, Westminster Abbey atď. až po Buckingmahský palác sme si prešli v podstate už prvý deň. Ten sme zavŕšili relaxom v pravom anglickom pube - dievčatá,veď tí Angličania v krčme pijú nastojáka ! Páni postávajú okolo pultu, živo diskutujú, sem - tam sa prekrikujú , no hluk ako na stanici! Tých pár stoličiek popri pultíkoch pri stenách boli obsadené, nuž ale my, zvyknutí pekne posediačky troviť, sme si ich uchytili a takto usalašení vydržali fajného guinessa popíjať až do neskorého večera . To ako by sme postojačky ?

Druhý deň sa niesol v znamení atrakcie prekrásnej - London eye, obrovského to kola s kabínkami, točiacimi sa pekne pomaličky nad mestom. Pri ideálnom počasí popisujú viditeľnosť asi 40 km. Možno aj viac sa nám vďaka jasnej oblohe zadarilo, výhľad úúúžasnýýý!!! Pokochaní, spokojní sme ešte absolvovali 4D atrakciu - taký krátky filmík a odkráčali za ďalšími métami. Tou najbližšou bola výmena stráží - gardy na koňoch pred ministerstvom obrany. Poobdivovali sme ušľachtilé vrané kone, naleštené uniformy, hrdých členov kráľovskej gardy a pokračovali v našej citytúre ďalej. Historické centrum poskytuje nádherné pohľady na každom kroku.

Staré budovy, dýchajúce čarom dávnych dôb, sa dopĺňajú s novopostavenými, napriek tomu nerušivo pôsobiacimi budovami, symbolizujúcimi nové časy. Čistota, poriadok, grácia - toto sme v historickom centre Londýna vnímali na každom kroku. A neskutočné davy turistov zo všetkých kútov sveta. Neuveriteľná zmes národností, rás, typov ľudí, neriešiaca banalitky ako je oblečenie, obuv či frizúra - hlavne u tých druhých. Nik sa po nikom neobzeral, nik sa nepozastavoval nad dámou v kabátiku a letkých žabkách , či v tielku a čižmách , to hádam len my si takéto veci všímame a zaoberáme sa nimi. Prekvapilo ma množstvo homosexuálne orientovaných mužov. Nemyslím, že ich tam je viac, len to tak nejak úzkostlivo netaja...
Popoludní sme mali na Picadilly street rande s našou dcérou Evičkou . Náhoda zariadila, že sa nám termíny pobytu v Londýne krížili . Ona v sobotu odchádzala, celé popoludnie však mali voľno, tak ho aj s kamoškou strávili s nami. Poobrážali sme obchody na Picadilly a Oxford street, pokúpili nejaké drobnosti, posedeli v príjemnej cukrárničke pri skvelej čokoláde a čas nám tak nejak rýchlo ubehol. Odprevadili sme baby na dlhúúú cestu autobusom, utreli slzu z oka a hor´sa znova do víru večerného mesta .

V nedeľu sme to pojali spočiatku náučne - prírodne, prešli sme si krásne londýnske akvárium. Nemohli sme vynechať Most milénia a úchvatnú katedrálu sv. Pavla, i fajnú francúzsku cukráreň v jej blízkosti .
Podvečer sme strávili v obchodnom dome Harrod´s. Aaaale to sú vám iné značky, dievčatá, iné šaty, iné ceny... To sme sa len prešli, pokochali...a padali preč...

Veľa, veľa zažitého, veľa videného, mám čo spracúvať a ukladať do spomienok. Na mnohé pozabudnem, niečo ostane v pamäti, pre mňa však najdoležitejší je pocit. Ten si nesiem v srdci. Pocit, spomienka na krásny zážitok, krásny výlet, pohoda na duši aj na tele.

V porovnaní s Parížom sa mi Londýn nezdal taký uchvacujúci a majestátny, možno to bude tým, že som tam v minulých životoch určite nežila .
Aj to anglické papanie nemá čaro francúzskej kuchyne. Je to však mesto, ktoré sa oplatí vidieť. A rada sa tam vrátim, ešte som zďaleka nevidela všetko, čo som chcela (však, Madame Tussaud? )