Všade dobre. Kde najlepšie?

Letný oddych pri mori v exotickom Turecku s full servisom a historickými šutrami (rozumej pamiatkami) asi 15 krokov od hotela hentým smerom. Pokožka do brondzova opálená, vlasy vyťahané slnkom a záplava luxusných príbehov, ktorými budem kŕmiť kolegov v kancli.

Tak to malo vyzerať.

Holt, človek mieni, život mení. A tak sme si more okukli len raz, po búrke, bolo špinavé a studené a zvyšok vysnívanej dovče sme trávili v tieni s antibiotikami a nutkavým kašľom, ktorý ten úžasný morský vzduch zúfalo potreboval, len sa mu ho nedostalo.
Zato príbehov, ktorými kŕmim všetkých (nielen kolegov) je habadej a to takých, ako deťuchy s MM a s infúziou v ruke nocovali 60 km od hotela, ako ich sanitkár v osobnom aute viezol 130 km/h na 50 km/h úseku, ako nám posunuli let a tak sme miesto 13:30 z hotela odchádzali o 23:15, ako nám sľúbili možnosť zakúpenia si izby, aby sme nemuseli čakať na bus na dvore hotela v horúčave s MM, ktorému sa vrátila angína a nakoniec z toho nič nebolo, ako deťuchy spali na letisku na kufroch a ďalšie.

Takže, keď sme sa konečne domotali domov a šupli do vlastnej postele s MM sme skonštatovali, že by sa dovolenka veru zišla. Ale čo, tú sme už mali za sebou a tak sme sa venovali pochôdzam po lekároch, nech sa dolieči, čo bolo choré, drobným opravám v byte a v prípade možnosti aj ničnerobeniu.

Keď sme už boli v takom stave, že sme nekašľali ako ťažkí fajčiari a výjsť medzi ľudí sme mohli aj bez toho, aby po nás divne pozerali, rozhodli sme sa, že si zorganizujeme výlety do okolia. A tak sme sa pustili len tak znenazdania do jednej jaskyne, do dalšej a potom sa nám to zapáčilo tak, že sme ich obišli všetky v rádiuse 1,5 hodiny cesty autom. Deťuchám, ktoré si pamätali, aký super bol výlet na Spišský hrad, sa to neuveriteľne páčilo (veľmi ich motivovala aj možnosť obeda v blízkej reštike, ak nejaká v okolí bola) a nám dospelým tiež. Ani som nezbadala ako, ale po tých uchodených výletoch som sa zrazu cítila oddýchnutá, svieža. Aj hlieny mi od tej slovenskej krásy prestali tiecť . Nuž len konštatujem, že som ozdravela, odovolenkovatela a ani som sa k moru trepať nemusela .

Koniec koncov, nikde pri mori človek nenájde netopiera nacapeného na stene pri východe z jaskyne , ktorý sa rozhodol bojkotovať všeobecný poznatok o netopieroch, že ony svetlo neradi, špagety rastúce zo stropu v Špagetovej  (Ochtinskej aragnitovej) jaskyni alebo slamky v Slamkovej (Gombaseckej) jaskyni.

Deťuchy navyše dostali prospekty o našich jaskyniach a tak si "odškrtávajú", kde už sme boli a kam ešte len pôjdeme. Lebo sme sa zhodli na tom, že si prejdeme všetky jaskyne na Slovensku. Keď ich už máme, a sú pekné a majú aj toľké prvenstvá .

A tak konštatujem, že slovenské "Všade dobre, doma najlepšie" platí na celej čiare. A niele preto, že tu máme prírodné krásy, historické (niekedy aj histerické) pamiatky a teploty subtropického (až tropického) pásma. Ale po tohtoročných skúsenostiach aj kvôli tomu, že doktorku máme 5 minút cesty od domu .