alebo ako si mama má dávať pozor, čo a ako povie dieťaťu 
.
S mojou druháčkou sú domáce úlohy pole zamínované, raz to ide na jeden pokus, inokedy je to opatrné, nesústredné prešľapovanie namieste. A tak to už ide druhý deň za sebou, že moja žabka popri úlohách "stíha" premýšľať aj o veciach menej dôležitých /aspoň pre mňa, ale isto véééľmi dôležitých v danej chvíli pre ňu 
/ . Stáva sa potom, že pri písaní vynechá písmenko, prečiarkne nesprávne napísané a pod., čo celkove špatí úpravu domácej úlohy a mňa pripravuje o nervy. Tak som jej včera riadne dohovárala do duše o sústredení sa na jednu vec, aby ju urobila správne a poriadne a potom sa na niečo pýtala alebo nad niečím iným premýšľala. Pochopila, úlohy dotiahla do zdarného konca...
Dnešok bol v rovnakom duchu: vymýšľať vety na predom zadané slová bolo zrejme príliš nudné a tak po troch vetách, keď sa mala sústrediť na ďalšiu, prišla otázka: "Prečo keď žmurkám..." a tu už mne došla trpezlivosť a tak som ju prerušila: "Veronika, máš sa sústrediť na vetu. Včera sme si predsa niečo o tom hovorili, že?" Prikývla. "Tak sa sústreď nato čo robíš a rob to poriadne, dobre?" Prikývla a začala poriadne a intenzívne žmurkať svojimi veľkými kukadlami 
. Prvý krát ma poslúchla bez odvrávania na slovo.
Nuž, sama som si nadbehla, keď som jej to povedala. Nabudúce radšej popremýšľam ja nad možnými dôsledkami a pred vyslovení si vetu aspoň v duchu poviem... Po spoločnom hurónskom rehote, ktorým som ja začala /pretože ovládať sa bolo nad moje sily/ som mala čo robiť, aby sme úlohu dokončili.
Deti
Toto je presne to, čo nám dospelákom občas chýba:) Treba podotknúť, že presne tento typ humoru ako tvoja dcéra mám môj kamarát a to je niekedy o hubu:) Chceš aby ti niečo "odfotil" (myslíš kopírku), vytiahne telefón s foťákom. Tak to spresníš, že potrebuješ kopírovať, tak vytiahne kopírovací modrý papier spred 30 rokov, ktorý podľa mňa skladuje len preto, aby mohol ľudí vytáčať...
Bola som prekvapená , keď som hľadala nejaký doklad ... no a pri tej príležitosti som spravila inventúru šuplíkov .. , tak som našla ešte neotvorený balík starých kopirákov . MM sa rehúňal , že či som naposledy ten šuplík upratovala v minulom storočí.
No , asi to je tak , že v minulom storočí a v minulom tisícročí , k upratovaniu papierov a dokladov sa nejako neviem dokopať 
No a u nás v práci ešte stále klasické indigo kopíraky používame a máme ich celkom slušnú zásobu z minulého storočia
Niet nad klasiku 
Dzeny,
berieš mi nádej, že z toho vyrastie 
... ale zas aspoň sa nenudíš s takým kolegom.
Zlatá deva.
Inak ja milujem gumovateľné pero, úžasný vynález hodný nobelovej ceny. 
tiež zvažujem a starší deviatak ho aj má, ale pri druhákoch je to ešte trochu obmedzené - gumovať môžu ale len raz za čas, nie veľa písmeniek, nie celé vety a to by už neplnilo u nej ten účel
.
Inak ma napadla príhoda, ktorú mal manžel s kolegom... ten tiež objavil gumovacie pero a s veľkou slávou ho predvádzal manželovi: "Pozri akú vychytávku mám, keď sa pomýlim, môžem vygumovať. To som frajer, čo?" A manžel s ľadovým pokojom ho "zrušil": : Keby si bol ozajstný frajer, tak sa nepomýliš a nemusíš ani gumovať?"
...a bolo po radosti 