Tiež som ešte často v stave rozčúlenia, hoci častejšie prichádza rezignácia a uvedomenie si, že nemá zmysel rozčuľovať sa. Len mám vždy pocit, že ak všetci "normálni" rezignujeme, čo si už potom dovolia tí bez chrbtových kostí? 
No, rozčuľovať sa nemá zmysel, rezignovať tiež nie, takže len vypisovať maili ...? a pridať vodotlač na obrázky, len sme to nedotiahli ....
Jediné, čo ťa môže tešiť je to, že si tak dobrá, že stojíš za to, aby ťa kopírovali 
Joj ano, som na seba patrične hrdá 
Inak už keď som pri tom rozčuľovaní, ešte ma vytáča zopár umelkýň, tu na stránke, ktoré sa tvária ako bežne užívateľky, s neviem, koľkými účtami, donekonečna komentujú tie isté príspevky, aby do nejakého desiatého dali reklamu. Sú tak priehľadné a ja som si už ozaj mohla zvyknúť, lebo na zákopovú vojnu nemám nervy, no však raz 
Ja stále čakám, či niekto vymyslí niečo nové. Lebo inak je to stále o tom istom :) Dokonca tie baby majú svoje reakcie asi niekde napísané, lebo niektoré sú doslova rovnaké.
A celkom by ma zaujímalo, koľko za takúto "prácu" dostanú. Privítala by som súkromnú správu :)
Inak je to stále taká naháňačka....
Ano, hra na macku a mys, bo aj IP adresy menia, a uz ani nepridavaju odkazy, ani nazvy produktov, ale vytahuju na svetlo sveta clanky, kde su tie produkty spomenute ... Internetovy marketing dotiahnuty do samotnej dokonalosti 
Hm...daň za rýchlosť našich dnešných moderných výdobytkov. Moja dcéra má podobnú skúsenosť s fotografiami. Možno som niekde písala, možno nie, vyštudovala fotografický dizajn. Fotí všetko možné, len nie komerčné veci....však mladý profesionál - umelec - idealista so svojimi snami, nezníži sa na komerciu 
... a napriek tomu nedobrovoľne komerčná je. Našla svoju fotoprácu na banneri akejsi spoločnosti. Ako sa k fotke dostali, keď ju nikomu okrem školy neposkytla? A to už je iná káva....študentské práce sú majetkom školy! Všetko sa dá využiť, zneužiť....hranice ľudskej obmedzenosti asi ani nie sú....či?
Pátrať po tom, ako/kedy/a kde sa to mohlo stať...však fotky putujú po rôznych výstavách.....no proste práca hodná Sizyfa s nulovým efektom. Nikto nič...mŕtvi chrobáci.
P.S. Inak originál fotky je v školskom depozite tak, ako sa patrí 
Ty máš akú šikovnicu 
a skúsenosť si ozaj užila veľmi nepríjemnú ..., len asi nei poslednú lebo s fotografiami, je to dnes veľmi ťažko, ale jedno je fakt otvorený internet a druhé "uzamknutý" depozit.
Ja mám zoznam stránok kam nechodím, lebo je to len o kradnutom obsahu: doba.sk, startitup.sk, refresher.sk (ti treti sa v poslednom case aspon trochu snazia...) Tych webov je viac, ale tieto su take moje top.
Su to neuveritelne popularne stranky na FB, vsetci to lajkuju a nikomu nevadi, ze su to obycajni prizivnici, ktori kradnu texty, fotky. Priznaju sa v zdroji odkial to urvali a tym to povazuju za vybavene. Naklady na prevadzku stranky minimalne, lebo toto dokaze aj cvicena opica. Nepotrebuju platit redaktorov, len nejakeho studenta za 2,50 na hodinu, ktoremu nevadi, ze pomaha pachat trestnu cinnost.
Podobné problémy riešil svojho času aj Mekky Žbirka. Jemu zobral Dieter Bohlen z Modern Talking.
A keď sa stretli, údajne sa Bohlen spýtal: A odkiaľ ty kradneš svoje pesničky?
Mekky na to: určite nie od teba,
Kamila ja sa už dávnejšie na to pozerám z tej druhej strany - pozri aká si dobrá ked kradnú tvoje dielka a tie nie sú skopírované ale vlastné. Nedávno mi prišiel mail že mi zobrali z predajného portálu moje výrobky až tri a sú uverejnené v nejakom novom hand shope, ani som sa neunuvala to hľadať. Vždy ma to zaskočí ale už sa nechcem takým zaoberať lebo nič s tým neurobím iba čo škodím môjmu srdiečku. Ochrana nulová ale nie len u nás, ako to sledujem je to všade. Tiež je pravda že aj na naničmame bolo plno koláčov ktoré boli okopírované, aj ked nie s postupom.
Chudáci, ktorí si potrebujú zvyšovať svoje sebavedomie na úkor iných.
Ja viem, len tazko posudit, co je u nas kopirovane, casto je to skor samotna autorka, ktora kvoli sutaziam, zasiela recepty kade tade...
Ja viem a aj to chápem, preto je to ťažko nejako zmeniť.
Kliknem na stránku, voľajaká divná bola (samé z netu skopírované senzácie, katastrofy).... A tam, ak nám zalajkujte FB stránku, ukážeme vám celý recept.
Ta ja zvedavá, však ako ho robili, aj páčika som dala ...Prekvapenie sa nekonalo, samozrejme bol tam komplet môj recept, akurát postupové obrázky sa im už nechcelo kopírovať.
Tak poď ho sa rozčúliť, ako môžu kopírovať recept bez súhlasu autora. Pridala som komentár, poslala mail. Reakcia bola celkom rýchla aj prekvapivá. S otázkou - "A vy ste odkiaľ recept ukradli?" a rovno som dostala ďalšie tri odkazy na weby s mojim receptom. Nikto sa nenamáhal so zdrojom, však je to na nete, môžem s tým nakladať ako chcem, aj si to privlastniť. To som sa už viac vytočila. Ani neviem či zabrali slovíčka Petit Press abo ..., došlo ospravedlnenie, vymazanie receptu...
Asi ani nechcem vedieť, kde všade sú moje recepty .... Ako však aj ja sa inšpirujem na nete. Ale recept vyskúšam, vrámci mojich experimentov často výrazne zmením, nafotím postup aj výsledok a tak pridám recept.
Prišla k záveru, že sa úplne zbytočne rozčuľujem ..., však sa to nestalo ani prvýkrát, ani posledný ... Našťastie som to rozchodila tak aj tak ..., nestojí to za to ... Povedomie o autorských právach je u nás dosť biedne.
Včera som ešte prebehla celkom pekný článok o Robinsonovej "metóde", niečo v štýle, že na každú situáciu sa môžeme pozerať z dvoch uhlov pohľadu. V mojom prípade, niekto si privlastnil voľačo moje, okradol ma
abo, aha aký skvelý koláčik som spravila, keď oň majú všetci taký veľký záujem. Už by som aj nejaký mohla zase raz spraviť. 
