Denník naničmamy

dneska rano o siestej som si urobila tehotensky test.chcela som pockat na priatela,ktory prisiel domov po nocnej zo zranenou nohou.trosku cudne testy su tu,musela som ocikat taky papier,zatvorit vrchnakom a cakat 10 minut.ale asi po 2 sekundach sa mi objavili dve ciarky.moj priatel skakal hadam 10 metrov od stastia.koncom mesiaca pojdem k doktorovi,kebyze som bola doma-na slovensku,isla by som aj skor,ale tuto to neviem ako funguje.vlastne este nemam ziadneho doktora.dufam,ze bude vsetko v poriadku.rozmyslam nad vselijakymi vecami,ci to bude zdrave...v predchadzajucimi tehotenstvami som nem

caute maminy.takto vyzera,ze som predsa len tehotna.meskaju mi dva dni kramy,takze uz len dufam,ze nepridu.v maji som dokoncila brat antikoncepciu a odvtedy snazilkujeme.v poslednom case mi je aj dost zle,ale som si myslela,ze si to sama vsugerujem.aj podbrusku ma boli,myslela som,ze to preto,ze pride mrcha a nic.o nalade ani nehovorim,5-minut stastna,10-minut smutna,nahnevana...ale podbrusku ma moze boliet aj vtedy,ked som tehotna,kedze sa roztahuje maternica.len dufam,ze to tak naozaj bude.bol by to

Utrpenie. Aké to je, mať sa zle deň za dňom, rok po roku, snaha za snahou bez najmenšieho výsledku. Snažiť sa jak blázon a nič sa nehýbe, nič jednoducho nejde! "Pomôž si človeče, lebo tebe ani Boh nepomôže" som si hovorila ja. Cítila som, že mi Boh nepomôže. Bolo mi ťažko. "Bože, ale prečo? Prečo mne nepomôžeš? Nik z kamarátov sa nemá tak zle (...viem, jedna kámoška sa má trochu horšie ako ja...), nik z rodiny... snaha hocikoho druhého je odmenená, len ja som bez peňazí, bez pomoci, bez radosti, bez chuti do života... NEVLÁDZEM!!!" Bezmocnosť je na zbláznenie.

Ahojte
som tu zaregistrovaná len krátko,ale o navštevujem stránku od min.roku.veľa vecí ma tu potešilo,vydesilo,poučilo...

pred par dnami som pisala,ze som sa rozviedla a stihla zoznamit s ex-manzelovou priatelkou(mira).v sobotu zobrali moje dve dcery do tatier byvaly a jeho priatelka.vcera sa vratili a mala rozpravala zazitky,ktore som ja pocuvala z otvorenymi ustami.som taka nahnevana,ze ani neviem co mam pisat.boli tam vselijake situacie ako napr.mira zacala vykrikovat na starsiu dceru,ze naco je tam,nikto ju aj tak nema rad,ze je blba...ak vysla von zo svojej izby okamzite ju poslala naspat,ze ju nechce vidiet.moj otec jej dal nejake drobne,ze nech si nieco kupi v tatrach a ona jej ich zobrala!dcera sa rozp

o par dni sa vraciame s detmi do spanielska.rychlo ubehol mesiac.bolo mi dobre doma,deti skoro vzdy s ex-manzelom,citila som sa ako slobodna za starych cias.kazdodenne kupanie s kamoskami,opekanie na chate...toto mi chyba v spanielsku,som tam sama,bez kamaratok,rodiny.ale zase sme im ovela vzacnejsi ako nas malo vidia(myslim rodine a kamaratkam).chyba mi aj priatel,ktory je v spanielsku,aj ten pes,ktoreho nemam velmi rada.bude mi smutno za slovenskom,nikdy som si nemyslela,ze raz napisem tuto vetu.ale na vianoce sa vraciame spat,je to ale dlha doba.

Takže sa v robote balím a to znamená že do vianoc nebudem na nete (notebook a internet dostaneme od Ježiška)
Takže sa chcem rozlúčiť a popriať Vám všetko dobré a aby Vás obchádzali nešťastia a choroby a aby Vám detičky a rodina robili radosť

caute baby,pisem vam teraz zo slovenska,ale 8.7 sa vraciame naspat do uprsaneho spanielska.stihla som tu rozvod a skamaratit sa ex-manzelovou priatelkou,to je co?

... alebo čo by som chcela dať našej dcére...
Prežila som neskutočné detstvo. Bolo také krásne a čarovné, ako má máloktoré dieťa.