Denník naničmamy

Mám rada drevo a všetko z neho. Vďaka tejto mojej veľkej láske, je naša spálňa (momentálne moja a Tinkina, manžela sme vyhostili, aby nás nerušil) samé drevo. Drevená podlaha, drevený podhľad, drevený nábytok a masívna posteľ. Všetko je krásne, prírodné, príjemné na dotyk aj pohľad. Samozrejme zopár nedokončených detailov, sme si nechali na horšie časy, aby sme na staré kolena nenudili. Ale ... skoro všetka tá nádhera vydáva také prapodivné zvuky.

Aj by som sa vytešovala z takého príjemného, romanticko-nostalgického vrzgotu, keby moje dieťa nemalo spánok ako vánok. Už som tu niekde spomínala, ako sa vykrádam zo spálne sťa zlodej, keď moje dieťa konečne zaspí. Horšie je to však s mojím návratom v noci. Pomaly, tichúčko a nenápadne sa plížim v ústrety krajine snov, ktorá sa črtá niekde v nedohľadne. Už pred spálňovými dverami podlaha krásne zavŕzga. Ten istý zvuk sa ozve, len čo prekročím prah dverí. Moja spiaca krásavica ešte odoláva.

Sobota-šialenstvo v rodine!No u nás to bolo dnes úplne inak.Ostali sme s dcérou sami doma.Doobedu sa rýchlo popratalo,navarilo,napieklo atď.No a poobede sme si spravili pyžamovú párty.Zaliezli sme do postele,uvarili sme si kakao,na tanieriku sme mali koláče a v miske čipsy.Zapli sme telku,zapálili sviečku.Vôbec ničím a nikým sme sa nenechali vyrušiť.Dúfam,že ma teraz neprepadnú výčitky svedomia.No bolo nám super!!!

Dnes sme sa s manželom výnimočne zhodli. Obaja máme pocit, že soboty sú stále častejšie a častejšie. Asi sa tu už opakujem, ale pre mňa je to naozaj najhorší deň v týždni.
Problém je v tom, že moje zlaté deťúrence, zatiaľ len tri, si musia upratať svoju izbu a občas aj s iným pomôcť. Že to radšej nespravím sama, koľko nervov by som si ušetrila. Vonku je stále teplo a tak manžel utečie na dvor pracovať. Mne ostanú štyri besné deti a varenie obeda, občas stihnem aj prádlo do práčky nahodiť.

Chcem sa podeliť s vami o môj dnešný nezabudnuteľný zážitok. Ako každoročne, aj dnes k nám prišiel Miki. Toho roku padla voľba na mňa. Doteraz som bola anjel. Kolegyne ma pekne vyobliekali. Samozrejme, keďže som chudá vypchali ma vankúšmi. Lebo Miki je predsa len viac pri sebe. No čo už! To som nevedela, čo ma čaká. Začali sme o 8.00., skončili o13.00. A čo medzi tým? Samozrejme riadna Miki šou, básne, piesne, hry, fotenie a disco. Bolo to super!!! Ale, čo chudák Miki? Okrem toho, že nemohol ísť na WC, pretože bol obalený vankúšmi a nemohol dýchať od brady a fúzov, bolo mu príšerne horúco (inak mne je vždy zima).

Musím hned na zaciatok napisat,ze som vrcholne rozzurena...
Mikulas a tak isto aj Vianoce maju byt pre deti iluziou zazrakov, narodenia maleho Jeziska, ocakavania darcekov ... Moja rodina je uz tak doslova necitliva,ze mi vsetko moje usilie kazi.
Co take male deti vedia o pravde,ked ju sami nerozlisuju. Vsetko je pre ne vec fantazie, ich predstav, ktore s logikou casto nemaju absolutne nic spolocne...
Ja si svoje detstvo pamatam ako jedno velmi prijemne a stastne obdobie. Mikulas chodil siesteho vecer a nosil balicky do vycistenych ciziem.

Dievčatá nám akosi zo dňa na deň povyrástli. Tak sme sa rozhodli prestavať im destkú izbu na študentskú. Mladšia spala na poschodí poschodovej postele a v izbe bola cez jednu celú stenu sektorová skriňa kvôli zatepleniu steny, je severná a chladná. Prestavba bola naplánovaná na začiatok prázdnin, ale môj muž z nezistených príčin uprostred najväčších horúčav ochorel na zápal pľúc. Takže sa všetko odložilo na neurčito!!!