Denník naničmamy

Asi každá  z nás potrebuje občas vypnúť hlavu, od detí,  domácnosti,  práce .... Mne "stačí" odísť z domu, koná sa všetko naraz. Aké jednoduché.

Ani som nevládala riešiť idem, nejdem na výnimočnú dámsku komornú jazdu, nie to ešte ako. Koniec sveta bol pre mňa aj na strednom Slovensku, aspoň podľa vlakových spojov to tak vyzeralo. Napočudovanie som našla spoje, zbalila svoje serepetičky a dokonca sa aj autobusom z našej dedinky dotrepala na železničnú stanicu v KE.

Nedávno sa mi dostala do rúk nie veľmi hrubá, nie veľmi veľká kniha Spoveď šialenej matky, ktorú mi dala kamarátka k narodeninám a musím priznať, že naozaj sa ´´trafila´´ do môjho vkusu...ked som začala čítať, nevedela som prestaťuž dávno som sa toľko nenasmiala

Viem, že ešte ani letné prázdniny nezačali, ale u nas je vždy ten správny okamih začať s prípravou na .... Vianoce. Konkrétne vianočný rodinný koncert. 

Nedávno mi staršia dcéra poradila, že ak mi pri písaní začnú dochádzať slová, mám sa k nej prísť  inšpirovať. Spomínala zo tri výrazy.

Pred dvomi týždňami som sa zobudila so strašným svrbením hlavy. Už už som mala podozrenie, že mám vši. Určite každá poznáte z televízie obraz svrbiaceho sa dieťaťa so všami. Presne tak som vyzerala. Poprosila som MM, aby mi prezrel hlavu, ale nič nenašiel. Potom si spomenul, že som len pred pár dňami zmenila šampón.

"Asi nejaká alergická reakcia," ubezpečil ma a odišiel do práce.

Celý deň ma svrbela hlava.

Len krátko. Naša tretiačka.

Každý večer sa naťahujeme v hodine dvanástej, vlastne o deviatej večer, s chystaním veci do školy ... radšej sa nerozpisujem.

V stredu ráno, nám okolo 7,30 vypli elektrinu. Čudovala som sa,  búrka nikde nie je, nefúka, snáď o chvíľu zapnú... Idem hodiť reč so susedmi, však aj tak pracovať nemôžem ... A od nich sa dozvedám, "My sme ti zabudli povedať. Hlásili, že nebude do večera do šiestej, akurát keď si odišla do mesta." No paráda. Zvestovala som radostnú novinu drahému, ktorý bol práve na výjazde a za pochodu začala riešiť akú košeľu si synátor oblečie na druhý maturitný deň, bo tu plánovanú bolo treba vyžehliť. Bez elektriky ťažko.

Akademický týždeň môjho staršieho syna, bol celkom poučný. Celkom som si užila skoro polnočné rekapitulácie, toho čo ostalo nášmu maturantovi v hlave za daný deň.

Oprášila som si voľajaké vedomosti z literatúry, aj keď to skôr vyzeralo, že sú to pre mňa viac novinky ako spomienky. Jednak u mňa skoro všetko upadlo do sladkého zabudnutia a dnešná generácia mládých sa už miestami učí iné, ako ja voľakedy, pred 26 rokmi. Bože aká som stará. 

Ako mama si "užívam" akademický týždeň s druhým "dieťaťom". Staršia dcéra si pred dvoma rokmi v sobotu ráno k učeniu sadla a vstala od neho asi až pred maturami.

Máme za sebou opäť jedno neopakovateľné stretnutie skalných naničmám, artmám aj cukrárok. Svoje farby hájila aj jedna medovnikárka s úderkou z ďalekého východu a pridalo sa aj zopár odvážlivcov, ktorí k nám zavítali prvýkrát. Verím, že si to užili. Už ani neviem koľké strettko to vlastne bolo, 14. - 15. ? Vo Vyšnej Boci asi štvrté, tam nás majú radi aj my ich.