Denník naničmamy

Asi to poznáte... Už keď ráno vstane, cítite, že ste mali radšej ostať v posteli. Ale nedá sa. Tak dieťaťu namiesto obyčajného masla omylom natriete na chlieb nátierkové, a namiesto čierneho čaju zalejete ovocný. PREČO? Lebo medveď! Keď všetci opustia domácnosť, môžem sa pustiť do časopisu. Pozriem maily, začnem kresliť šablóny... a zrazu notebook zavrní a stmavne. Celá polhodinová robota je však viete kde! Treba robiť niečo iné. Tak vytlačím šablóny na vianočné ozdoby.

alebo ako si mama má dávať pozor, čo a ako povie dieťaťu .

Mám za sebou celkom netradičný víkend. Najmladšie dieťa akosi omylom či vrámci hesla z núdze cnosť skončilo pred polrokom pri country tancoch. Tréningy sú na škole kde chodí, dokonca v čase družiny, trénerku poznala ešte zo škôlky ...., takže nebolo ani čo riešiť. Len začiatok školského roka nám začal zostra. Za dva týždne bolo treba nacvičiť nový tanček, starý oprášiť, aby sa deti mohli viac menej do počtu, alebo však nech kukajú ...zúčastniť celoslovenskej súťaži v Country tancoch.

Dievčatá, mám za sebou ďalšie zaujímavé obdobie, ktoré ma donútilo opäť sa zamyslieť a prehodnotiť...Pozmeniť nielen moje postoje, ale aj myšlienkové pochody usmerniť tak, aby išli správnym smerom a správnou rýchlosťou. Aby na mňa, ako ich nositeľa, nevplývali deštruktívne 

Ale pekne poporiadku...

Dievčatá, za pár  dní sa zo mňa stal závislák. Dostala som čítačku a nastala sodoma-gomora. Ja by som len s tou plackou sedela a čítala a čítala. Už dlhší čas som nečítala s takým nasadením ako kedysi, lebo čítam celý deň, a tak som nemala chuť. Ale toto elektronické čudo ma dostalo.

Pôvodne som vám o inom chcela napísať. Ale skôr ako som sa k tomu dostala, pustila som si pieseň Mama. Počúvajúc som sa zahľadela na svoj pracovný stôl, na jeho pravý kraj ....

Vybrali sme sa s manželom pred pár dňami za svokrom do nemocnice. Cestou sme sa zastavili v jednej nemenovanej predajni, kúpiť mu ešte nejaké ovocie a minerálku. Postavili sme sa k pokladni. Úplne vpredu stál chlapec. V ruke držal minerálku a ocot. Za ním muž, ktorý mal pravdepodobne už nakúpené, len priniesol predavačke nejaké centy, čo mu chýbali pri nákupe (ako som si neskôr vydedukovala), potom my s manželom a za nami kolegyňa pani/ slečny pokladníčky.

 Keď som neskoro na jar po nekonečnom odkladaní, konečne  posiala do kelímkov semiačka paradajok, MM sa ma opýtal, že načo to robím, keď som žiadne paradajky ešte poriadne nedopestovala. No nedopestovala.

Dámy, dnes som vám strašne...naozaj veľmi chcela čosi napísať. V hlave mi hmýrilo kopec myšlienok, príbehov, podnetov z každodenného života. Po dvoch vetách som však každý príbeh, ktorý som začala chaoticky čarbať na papier preškrtla. Po pár riadkoch som jednoducho pokrčila a zničila tých pár myšlienok, ktoré chceli von. Neboli ani vtipné ani poučné...dnes mi to jednoducho nepísalo.

Cítim, že môj život sa za posledné týždne, či mesiace nesmierne zmenil. Pripustila som do svojho vnútra nové myšlienky, ktoré automaticky zmenili moje vyžarovanie. To spôsobilo, že som si začala priťahovať k sebe zrazu úplne iných ľudí. Ľudí pozitívne naladených so životnou víziou a nielen bezduchým prežívaním z jedného dňa na druhý. Z pultov regálov na mňa začali pokrikovať potraviny, ktoré by som si inokedy nevšimla. Zatiaľ čo slaninka, chipsy a čokoláda „zatvorili klapačky“ – vykrikuje na mňa kuskus, kokosový olej a všetky druhy zeleniny.