Denník naničmamy

Prišla som domov dosť "vyžmýkaná" - urobila som na otočku Budapešť a späť, ale závislosť je závislosť. Nebola som na stránke 3 dni - tak som nemohla inak, ako pozrieť, čo je nové.

našla som si túto stránku len včera.jednoducho som napísala do googlu svoj pocit a vyskočilo mi toto tu. čuduj sa svete, čítala som a čítala a cítila som sa zrazu lepšie.

Ten dnešný deň je ozaj presne podľa toho, čo písala Magic v radách podľa lunárneho kalendára. Nechala som sa uniesť a zaplietla som sa do diskusie, ktorá vôbec nebola k veci. Zistila som, že som prišla o kopec súborov z môjho (služobného) počítača - skončilo to tiež nikam nevedúcim obviňovaním, kto za čo môže a kto nie. Prišla som o nohavice, ktoré majú sotva rok - vyšúchali sa mi až do diery,.... ďalej ani nebudem písať.
A ešte ma tu niekto obviní zo zbabelosti. Som si plne vedomá, že toto je reakcia urazeného malého dieťaťa, ale teda tu ma máte, udrite si, kto ste bez viny.

Mrcha jedna, čo tu na mňa drnčíš – budík dostal jednu po hlave a ja som sa otočila na druhý bok s vedomím, že mám 15 minút rezervu, kým budem musieť ozaj opustiť pelech. Otvorila som oči presne tých 15 minút po – po tom, ako synovi ušiel autobus do školy. Zaspali sme, to zas bude deň!

Ak nemáte dosť času, ani to nečítajte. Ašpirujem na cenu Smilana za najdlhší text na Naničmame.

Minul sa nám na záchode toaleťák. Zistila som to v takej tej príhodnej chvíli – keď som tam sedela a odbehnúť bolo nemožné. Zachránili ma náhodne zabudnuté papierové vreckovky vo vačku.

Kde bolo - tam bolo, vybralo sa raz také jedno "trdélko" malé do sveta vlakom a aby toho nebolo dosť, nešlo samé, ale vzalo so sebou ešte aj krásnu malú bábiku a jedného bodyguarda.
Zodpovednosť za malú bábiku, tréma, očakávanie, radosť z výletu a možno aj nedostatok skúseností s takýmto cestovaním nedalo trdélku spávať, ale "do sveta sa aj tak tešilo.

Nie je to dávno (iba toť pred Vianocami), čo jedného dňa prišiel drahý domov a zahlásil, že on sa už nemôže na mňa pozerať, ako sa ťahám s tými igelitkami a ošúchanou starou taškou z obchodu. A tak vraj poď, ideme ti kúpiť na Vianoce poriadnu nákupnú tašku. Sadli sme do auta a vyrazili.

Som zhrozená, stala som sa LEMROU! Ale kedy? Veď pred rokom to bolo všetko ešte OK. S priateľom sme zliezali kopce v Tatrách (je fakt, že ak tabuľka ukazovala cieľ o 2 hodiny, trvalo mi to 2,5 - ale došla som), bicykel som používala bežne a tých pár kíl naviac bolo pre krásu (tak akurát do rúk) a nie na príťaž. Lenže...Včera mi zavolala kamoška, vraj má už tretí deň na starosti vnučku a je v koncoch. Malá ju uštvala. Poradila som jej, nech ju zoberie von a uštve ju ona. A vraj sa pridám.