Deťúrence

Kalendár nás o tom presvedčia už zopár dní, počasie asi len včera. Práve preto je ťažké vyvetliť našim deťom, že už je chladno a bude len chladnejšie. (až na krátkodobé úlety) No proste zaviesť tielka, bundy je naozaj náročné. To hundranie a vadenie je strašné. Ako je to u vás?

Škola sa nám pomaly, ale isto rozbieha a s ňou aj dilema, kam dáme deti vo voľnom čase. Čo je pre ne vhodné, správne, čo ich bude baviť. Do čoho ich má zmysel potlačiť a do čoho určite nie. Aké sú vaše skúsenosti, aké sú vaše plány. Ako ste spokojné so znovuobjavením sa krúžkov na základných školách vďaka poukazom?

Ahojte "nanicmamy", i ked tento titul by som dnes dala hlavne sebe. Citim sa dnes naozaj uplne nanic. Nas Samko zacal od septembra chodit do skolky. Vzdy som si myslela, ze on bude ten, co sa najrychlejsie adaptuje. Aj okolie ma v tom utvrdzovalo. Bol uz velakrat mimo domu a spal bez nas u babky a svagrinej cely tyzden bez problemov. Je velmi komunikativny a vesely, neboji sa cudzich ludi, s hocikym sa hned pusti do reci. No a dnes som dostala v nasej skolke poriadny uder...
Cely predchadzajuci tyzden bol celkom ok, bol tam sice len na 4 hodiny, ale ani raz sa nepocikal, zacal sam papavat, i ked si tam aj poplakal.

Ahojte,maminky, natrafila som na túto stránku vlastne len omylom, ale hneď ma zaujala. ja zatiaľ ešte mamina nie som, ale už počujem to tikanie, aj keď vekom mám ešte zopár rôčkov čas.
Premýšlame s priateľom, či mať už bábätko, alebo nie a nie je to jednoduché, veď ako všetky viete, bábo nie je psík alebo zlatá rybička.
Čítam si tu tie príspevky a pri niektorých si poviem: tak minimálne 10 rokov dieťa nechcem, alebo ho nechcem nikdy,
ale zase pri iných, hlavne, keď sa bavíte o tých šťastíčkach, čo máte doma, tak by som to aj brala.
Neviem,ako ste sa vy vyrovnávali a zvykali si na prvé dieťatko, že ste mamina a že máte za toho človiečika zodpovednosť.

Tak dnes ma moja 13 ročná dcéra riadne vytočila. Leží si v obyvačke pred televízorom a vykrikuje:"Mamííí, mamííí". "Čo chceš?" kričím jej naspäť.
"Dones mi nakrájané jablko!"kričí naspäť. Ja jej na to:"Choď si do kuchyne nakrájať!" (...nie som tvoja slúžka, myslím si). "Ale ja sa môžem porezať" oponuje puberťáčka, mysliac si, že toto ma presvedčí a pôjdem jej jablko doniesť do obývačky. Zasran jeden, pozorovací talent má vynikajúci, správa sa presne ako jej otec, ten sa tiež nechá vždy obsluhovať. Tak teda išla do tej kuchyne, z izby vyrazila jak fúria. Za chviľu vrieska z kuchyne, že sa porezala. To decko sa schválne porezalo, aby som sa cítila vinná!!!!!!!!! Jasné, že som tam dobehla. Nebolo to nič mimoriadne, len malý škrabanec do prsta.Nedala som sa a s kľudom angličana som jej poradila kde nájde leukoplast.

Čaute školopovinní naši krásni dediči-dievčatá aj chlapci, mladé dámy aj mladí muži.
Ako sa tešíte do školy? Ako to tam vydržíte 10 mesiacov?
A máte tak málo prázdnin cez rok, to je nespravodlivé...
AK budete mať chuť a čas, tak nám napíšte-ale úprimne-aké pocity vo vás vyvoláva nástup do školy, na čo sa tešíte a čo vám lezie na nervy.

Teším sa !

Už len pár dní a začína škola, škôlka. Pre ostrieľaných harcovníkov, by to nemal byť žiaden problém. Horšie je to so začiatočníkmi. Lucke ide po prvýkrát do škôlky Samko a Silvii dokonca dve slečny. Ostatné kočky, aké boli začiatky vaších ratolestí. Uplakané, bezproblémové, chorľavé ..., skúste sa s nami podeliť o vaše skúsenosti so škôlkou. Môžete napísať aj vaše spomienky ak vám niečo zaujímavé utkvelo v pamäti. Alebo ak vaše dieťa chodilo do nejakej alternatívnej škôlky, prípadne súkromnej, stálo ta za to?

Môjmu staršiemu synovi som dnes veľmi ublížila, lebo som mu odmietla kúpiť darček na meniny, ktoré bude mať o mesiac. Všetky peniaze ho veľmi pália a väčšinou rýchlo minie ak niečo dostane, napríklad od babky k nejakému sviatku. A najradšej by "prepil" aj tie, ktoré ešte nemá, samozrejme na hračky.

Dcéra si šetrí trochu úspešnejšie, je staršia a hračky ju už nelákajú. Občas mi prispeje na oblečenie ak chce viac ako som ochotná kúpiť.

Najmladší syn je veľký dobráčisko. Ten prispeje bratovi na lego, občas niečo našetrí a aj fotky zo školy si zaplatí z zo svojich.

Milujem, názory: "Ako ti decko, môže takto vymýšlať s jedením, mala by si to zaraziť." Reč je samozrejme o môjom staršom synovi, kapitole samej o sebe. Od malička špekuloval s jedením. Mal zopár vyvolených jedál a ostatné odmietal a stále odmieta ochutnať. A čo je ešte lepšie, zužuje svoj repertoár aj o to, čo už jedol.
Len tak na islustráciu jeho jedálniček: čokoládový jogurt, chlieb so salámou (aj to nie každou), občas tvrdý syr, so zeleniny: mrkva, uhorka, melón, ovocie: jablká, banány, mäso: pečené kuracie stehno a dusené bravčové na márne kúsky a ešte vepšo, knedlo, samozrejme bez zelo a miluje rezance s makom a ešte nejaké zemiakové variacie. To asi úplne všetko.

moj syn ma takmer rok a s manzelom pomaly uvazujeme o dalsom dietatku, obaja sme jedinacikovia a zhodli sme sa na tom, ze by sme chceli aspon 2, idealne 3 deti. a tak rozmyslame, kedy druhe, kedy tretie... mne sa celkom pozdava vekovy rozdiel 2 roky, deti si takto mozu byt blizke zaujmami, aj dalsie tehotenstvo sa uz da zvladnut, ked prve dieta aspon samo chodi... navyse, nechcela by som skoncit jednu matersku, 2-3 roky pracovat a potom sa vracat medzi plienky, z mojho pohladu by mi viac vyhovovalo 'vybavit' jedno za druhym bez prerusenia.
viem, ze niekedy a tieto veci nedaju presne naplanovat, navyse to, ci si deti budu rozumiet, zavisi urcite viac od ich povah a vychovy, ale predsa len, podelte sa o vase osobne skusenosti. ako to funguje medzi vasimi detmi? keby ste si teoreticky mohli este raz vybrat, zvolili by ste taky isty casovy odstup? vacsi? mensi?