Deťúrence

Daniela, vysvetli mi prosím ťa, akým zázrakom zvládate osem detí. My máme len polovicu, ale akosi hlavu v smútku z toľkých decibelov, konfliktov, emotívnych vystúpení. Dnes šiel manžel so staršími troma hrať na dvor špeciálnu verziu bejzbalu , no čo sa tam udialo za päť minút, hrôza.

Ja by som najradšej ... Dievčatá už nevládzem, mám len dvoch synov, ale tí my zožerú toľko nervov. Starší jedenásťročný je neskutočný podrývač. Vymýšľa si slovné urážky na osemročného brata. Úplne somariny: "A ty ani hlavu nemáš! A ty si najhorší v II.A. ..." On sa v tom neskutočne vyžíva a mladší, ten vkuse reve a bije ho, druhí mu to vráti a dokolečka. Od rána do večera, ešteže chodia do školy. To je nereálne a ja sa nechám tak vytočiť. Chcem ísť relaxovať na psychiatriu.

Pri pohľade na "mierny chaos" v izbe mojej trinástky, som si spomenula na radu od mojej psychologičky . Inak môj drahý skonštatoval, že moja dcéra je neporiadnejšia ako ja a to je už naozaj vážne. Teraz k spomínanej rade. Ak vojdete do bytu, kde sú rozhádzané topánky, vetrovky vašich pokladov, prípadne v ich izbách už nie je ani kde stúpiť, zahrajte sa na reportérov. Úplne nezúčastneným hlasom, bez žiadnych emócii, znakov podráždenia, začnite komentovať čo vidíte. "V zádverí máme výstavku topánok, dve sú na strede chodby, ďalšie rovno pod dverami, nová vetrovka sa váľa na zemi ..." stále sa snažte držať flegmatického tónu, len nezabudnite si nejako zabezpečiť vhodných poslucháčov. Vraj treba taktiku aplikovať dosť dlho a zrejme dovtedy, kým zatúlané veci nenájdu svoje miesto a kým deti raz nevojdu do svojej izby a v hlave sa im spustí monológ: "Najnovšie nohavice mám pod stolom, učebnice na strede izby, pyžamo pod posteľou ..."

Žienky ako ste odnaučili svoje detičky od cumľa?Môj malý má 23 mesiacov a cumeľ mával vždy len keď išiel spinkať.No za posledné asi dva mesiace si ho dáva do pusinky aj cez deň,ale zase keď sme vonku tak ho ani nenapadne že kde má cumeľ. Skúšali sme ho už aj schovať a keď si ho začal pýtať povedali sme mu že ho smetiari zobrali.Lenže on dokáže aj hodinu revať len aby dostal svoj cumeľ. Budem Vám vďačná za každú Vašu skúsenosť s odnaúčaním od cumľa.

Dovolila som si použiť tento nadpis,lebo nič iné ma v tejto rýchlosti nenapadlo...
Kubko bude mať o necelý mesiac 3roky.Ešte som mu neskúšala preťahovať predkožku úplne,len pokiaľ išlo.V sobotu večer sa začal sťažovať,že ho bolí pipík.Včera mu opuchol a začal sa plač.Som mu ho potrela pytiolom/prvé,čo ma v tom strese napadlo/Do rána odpuchol,pri umývaní mu z predkožky vyšiel asi hnis.Večer sme pipík umyli v harmančekovom odvare a znova som dala pityol.Pri pišani ho nebolí.Tak neviem,čo mám robiť.Pokračovať v umývaní a mastení a čakať či to do týždňa prejde a ak nie tak potom ísť k lekárovi???Zatiaľ to vyzerá tak,že sa to zlepšuje...

Domáce úlohy, sú u nás kapitola sama o sebe. Nemôžem sa veľmi sťažovať, lebo mám troch šikovných, relatívne samostatných školákov. Len jeden pololajdák by sa medzi nimi aj našiel. Máme však základný problém. Kedy sa budú robiť úlohy. Najhoršie je to v nedeľu. O tretej zavelím "O štvrtej sa píšu úlohy." "Áno," aj mi dokonca poniektorý odpovedajú na opätovné zopakovanie, mojej požiadavky, len tak pomedzi zuby, stále kukajúc na monitor počítača.
Ešte o pol piatej, prípadne aj neskôr sa budú so mnou naťahovať," Ja som nič nesľúbil", alebo"ja som hladný", "Ja mám ťažké úlohy, méé" "Ja neviem nájsť pero, mééé" Toľko cirkusu a mojich zničených nervov, kvôli piatim minútam, za ktoré sú úlohy hotové. A to mám naozaj veľké šťastie, že nemusím nad nimi stáť, len ich k nim dokopať.

Milé babenky!Chcela by som vás poprosiť o radu.Som rozvedená a mám 2 detičky.Chcela by som im to,čo najviac uľahčiť.No neviem ako ,keď som to sama nezažila.Ak ste tu také z rozvedenej rodiny a máte chuť sa podeliť so svojimi skúsenosťami,budem veľmi rada.Chcela by som sa vyvarovať chybám,neprimeraným reakciám,čo im povedať,čo spraviť atď.Majú to aj tak dosť ťažké a oni nemôžu zato.Ďakujem!

Ahojte maminky! Chcem Vás poprosit o radu. Od 1.2.meníme školku a ja mám z toho dost zmiešané pocity. Nemáte niekto s tým skúsenosti? Ako ste to zvládli? Dali ste deti do novej školky hned na celý den? Do tej našej "starej" školky chodí od septembra, stále plače, stažuje sa na jedného "zlého" chlapca... no skrátka sme sa rozhodli pre zmenu a ja by som mu to chcela čo najviac ulahčit. Dakujem za akékolvek rady a skúsenosti!

Aby neboli ukrátené maminy, čo nemajú slečny, mám aj pre nich zaujímavú tému. Zaujímavú, ako zaujímavú, skôr riadne rozčuľujúcu. Prečo sa naše deti (u mňa sú to hlavne dvaja chlapi), večne naťahujú, bijú, podrývajú ...? Mňa to tak neskutočne vytáča. Ozajstných bitiek je našťastie pomenej, ale aj tie slovné potýčky sú hrozné. Ja sa čudujem, že ich to stále baví, lebo mňa ani náhodou, uberá mi to toľko energie

Dievčatá, darí sa vám zachovávať akú takú chladnú hlavu pri žabomyších vojnách vaších detí? Asi je jedno či sú to chlapci, dievčatá, alebo mix.

Dnes, keď som bola s deckami na tréningu, jedna mamina intenzívne riešila dilemu, či má dať dieťa do školy pod nosom, alebo dosť ďalej, do ZŠ, ktorá je novšia a má lepšie meno. Naozaj nie jednoduchý problém. Ak máte doma ešte jedno malé dieťa, manžela často mimo domu, vodiť školáka na vzdialenú školu, nie je sranda. Aj keď prvák rýchlo podrastie a bude samostatnejší, tých prechodov cez vozovku na ceste za vzdelaním je dosť.

Ja som volila niekedy dávno, školu v blízkosti a som spokojná. Samozrejme som sa pýtala na názor rodičov, ktorí tam už deti mali. Teraz sa tak školy predbiehajú v tom aby poskytli, čo najviac vymožeností, aby pritiahli, čo najviac prváčikov, veď od toho závisí ich existencia. Ja si myslím, že na prvom stupni je to hlavne o triednej učiteľke, samozrejme o danostiach dieťaťa a aj jazyk je dôležitý. A ak rodič chce niečo viac môže dať dieťa na osemročné gymnázium. Podľa mňa si má dieťa na Základnej škole užívať detstvo, samozrejme aj zvládať svoje povinnosti, ale s láskou a mierou. Veď celý život je jeden veľký blázinec.