Dievčatá, potrebujem sa vyrozprávať a "počuť" pár slov na povzbudenie. Dcéru nechal chlapec a veľmi ťažko to znáša. Utešujem ju, povzbudzujem, som pri nej, keď potrebuje. Uvedomujem si, že to chce čas, len aj ja sa trápim, keď ju vidím takú smutnú, uplakanú. Dnes to na mňa doľahlo vo veľkej sile. Prežívali ste určite mnohé takéto chvíle, ako ste to zvládali, čo vám pomohlo? Ďakujem za každé slovo, dnes to fakt potrebujem 