Ahojte maminy, s manželom sme sa presťahovali z mesta na dedinu, kde bývame už rok. Vychovávame jednu dcérku, ktorá mala v novembri 2 roky. Sme na ňu ale sami. Moja mama býva asi 400 km od nás a svokra s priateľom síce bližšie, ale k malej nemá nejaký blízky vzťah. Jej stačí, keď ju vidí cez Skype. Po pôrode k nám prišla asi po mesiaci a spala u nás jednu noc a potom manželovi povedala, že si myslí, že ja ju u nás nechcem a ešte kopec iných vecí. Pritom som s ňou mala dovtedy úžasný vzťah, ale to by bolo asi na samostatnú tému.
Naše pikniky v čakárni u lekára sú často veľmi inšpiratívne. Zvykneme povyťahovať niečo na zakusnutie, ak poniektorí nestihnú raňajky. Decká si sem tam kupia kakauko, "kaveju" a debatujeme. Ako dvaja, traja introverti pokope, žiadna výhra, ale ako mama som dosť snaživá, občas sa aj voľačo zaujímavé dozviem. Napríklad ako sa ťaží krytpomena, voľačo o youtuberkách, kozmetike v Južnej Kórei ... Inak tomu nebolo ani túto stredu.
Dobrý deň,
Vedeli by ste mi poradiť? Mam mesačného syna a nekojim je na um. Pije nutrilon. Ale asi mu nerobí dobre lebo ho boli bruško a niekedy nekáka aj 3 dní. Vždy keď sa naje je nespokojný, nervózny a plače. Teraz neviem ci mam zmeniť mlieko alebo sú všetky bábätká takéto.??
Dávam mu aj piť.Bud dojčensku prevarenu vodu alebo mu spravím z rasce a fenikel,aj harmančekovy sáčkovy som skúšala. Lenže cez fľašku nechce tak mu dávam po lyžicke keď je ako tak kľudný a lyžičku mi s jazykom odstrkava.
Zienky prosim poradte. Moje dieta ma 23 rokov, zdrava, krasna deva. od maturity nerobi. sem tam nejake brigady v administrative, hostesing. Inak nic. Z toho dovodu som ju pred dvomi rokmi vyhodila z domu, z casti aby som ju nakopla, kedze nepomahali prosby vyhrazky nic. Dva roky sa motala, po podnajmoch, posledny pol rok u starych rodicov a nic ziadna zmena. Zobrala som ju opet domou, aby uplne nezdivela, vsak som preboha matka.... Tie dva roky ju k nicomu nemotivovali. Stale je doma, ked sa jej opytam, ci si hlada pracu, povie mi ze ano. Cele dni pozera serialy, chodi cvicit.
Som nanic mama? Mam doma 7mesacneho anjelika. Anjelika co ma potrebuje a ja nie som s nim. Kazdy druhy den idem do prace a som tam 12hodin. Preco? Lebo musim. Manzelovi zistili rakovinu v pokrocilom stadiu s metastazami na chrbtici, je na dlhodobej PN a financna situacia ma donutila. Malicky je kojeny, poctivo si odsavam v praci mliecko aby mal ked nie som doma a o neho sa stara manzel.Pridem o jeho usmevy, o jeho pokroky, o jeho prve slova. Citim sa ako najhorsia mama na svete. Som nanic mama?
V jednom článku som zachytila, voľačo také, že vraj vedci dokázali, že žena s každým pôrodom (tehotenstvom) prichádza o časť šedých buniek mozgových ...., ale že je to v poriadku, pretože ako mama potrebuje viac intuície ako rozumu ... Voľajako podobne to vnímam u seba.
K mojim výchovným restom, pribudol ďalší. Nenaučila som svoje staršie deti variť. Pri mladších snáď ešte voľačo zachránim ..., veľmi teoreticky, bo mladší syn je doma pozriedka.
Ešteže staršia deva, sa do varenia pustila po svojom. Mám pocit, že keď sme sa my dve voľakedy dávnejšie stretli v kuchyni, dve gazdiné, nerobilo to až takú dobrotu. Deva nezdieľala celkom nadšenie z môjho experimentovania. Zato teraz varí lepšie ako ja.
Pred chvilkou som dočitala na jednej stránke a.....y.sk veľmi trefný článok od Z.M o nakupovaní,konzume,rožkoch,matkách...myslím,že to trafil presne.Ked uhasnú emocie tych čo nedostali čo chceli a s chladnou hlavou sa zamyslia tak myslím,že vačšina zmení názor...
Ako dvaja, traja introverti pokope, žiadna výhra, ale ako mama som dosť snaživá, občas sa aj voľačo zaujímavé dozviem. Napríklad ako sa ťaží krytpomena, voľačo o youtuberkách, kozmetike v Južnej Kórei ... Inak tomu nebolo ani túto stredu. 
Voľajako podobne to vnímam u seba.
