kraaaaaaasne 
uplne cele a do bodky suhlasim, aj s pravami svokier. Ved uz len kolko je o svokrach vtipov hm? A nie vsetky su pekne. Pre mna je moja svokra "posvatna kategoria", ktora vzdy bude matka mojho muza, hoci musim priznat, ze to nebolo vzdy tak, az casom 
Tiež som v tom nemala od začiatku jasno, ale píšem si malé bezvýznamné plus za to, že som nikdy svokre nevyčítala (čokoľvek).
Aaaspoň niečo 
.
geo vo všeobecnosti super
ale u teba snáď hudba ďalekej budúcnosti
Tak náš mladý muž mal teraz 16 rokov, dcérka bude mať v lete 6, ja s tým nejako neponáhľam.
Uvidíme, ako si to zariadia deti 
.
ved mi aj zabehlo, ked som si precitala "Budem svokra" , autor: geo 
... co sa niekto posmykol? ... hned mi milion otazok prebehlo hlavou, som sa dobre namotala na nadpis
Nuž, syn priateľku má, veľmi milé dievča, zaláskovaní sú riadne, a to vieš - mladí a vášniví...
No ale "školenia" prebehli na oboch stranách, o antikoncepcii vedia všetko čo treba. Naozaj mám pocit, že viac sa nám do toho montovať netreba.
Ja som asi fakt stará škola /a to budem mat tento rok 38/,ale prečo sa mi zdá 16 rokov tak skoro na dievčatá,sex a všetko s tým súvisiace.Informácie mat je v poriadku,ale na praktizovanie majú mladí tolko času,kde sa tak ponáhlajú?Ale to hovorím teraz ked má syn iba 11,až čas ukáže či som ho dostatočne poučila a stále učím,že má na dievčatá kopec času a na prvom mieste je škola.Inak ja budem mat raz asi nevestu doma,lebo syna si len tak nepustím z domu,ktovie čo bude o mne raz písat ona ...
Ja som nepovedala, že prax považujem za OK. Nepovažujem, ale je mi jasné, že moralizujúcimi rečami toho moc nevyriešim. Okrem toho dobre viem, kedy som o panenstvo prišla ja (a mohol rečniť kto chcel koľko chcel).
Takže sa nestarám, čo spolu robia, nepovažujem to za moju záležitosť. Obaja sú veľmi rozumní, mám teda jedinú rozumnú možnosť - veriť im.
Pri našom "školení" sa syn uškŕňal popod fúz, potom zahlásil: "Robíte si zbytočné starosti."
Nuž, v tomto prípade si radšej budem robiť zbytočné starosti (či vie všetko, čo má vedieť, či má všetko, čo by prípadne mohol potrebovať) ako synovi prednášať, že majú ešte času dosť; potom si navrávať, že sa toho aj drží (a just by sa nedržal, je to tvrdohlavec zanovitý po mamke, čomu sa čudujem) a nakoniec si trieskať hlavu o stenu, že priviedol dievčinu do druhého stavu skôr, ako obaja zmaturujú.
...
"lebo syna si len tak nepustím z domu"
- sonia, preco syna nepustis z domu?
Eva 
Evička,preto lebo je to moje všetko,a máme dost priestorov pre dve samostatné rodiny...
To máme aj my, ale ono by možno bolo dobre spýtať sa potom aj dospelého syna, čo si o tom myslí on .
Inak, veľmi sa mi páči desať rád pre (pokročilých) rodičov od Vlastimila Mareka:
9) České maminky, své syny po pubertě musíte, aby z nich vyrostli zdraví, sebevědomí a tolerantní partneři (nejpozději když je jim 21 let), vyhnat z mama hotelů: nejlépe do ciziny.
aj moje deti su pre mna moje vsetko , ale predsa len budem rada, ak budu zit samostatne .
Soni, a co ak tvoja buduca nevesta nebude suhlasit so spolocnym byvanim?
Eva
Je to možné,moje sny sú jedna vec a realita bude možno iná,ktovie ...
Eva
Moja svokra má dnes narodeniny, a tak sme jej boli už včera, v predvečer osláv, zablahoželať
Preto tiež už od včera nad ňou rozmýšľam. Je to zvláštna žena, nie vždy s ňou a jej názormi súhlasím, no napriek tomu ju REŠPEKTUJEM. Môj muž zo srandy hovorí, že on má lepšiu svokru ako ja, ale napriek tomu si ju naozaj vážim. A jedinýkrát, keď mi šla niečo šomrať na môjho muža povedala som jej, že je taký, ako ho ONA vychovala a odvtedy s ňou mám ozaj vyrovnaný vzťah
(Keď som krpani povedala, že sa zastavíme u babičky a pochopila, že myslím svekrušu - vypleštila oči a že "mami, ty si jej povedala BABIČKA???" Lebo babička hovorí mojej mame a svekruša je svekruša, alebo babka Maja 
)
My máme babičku a dedka výťahových a babičku a dedka na kopci.
Naše deti mali dosť dlho zmätok v tom, ktorí sú vlastne koho rodičia. My s MM sa totiž obaja správame k obom starorodičovským párom rovnako.
Naša "babka Maja" sa sama takto titulovala, takže nebol dôvod volať ju inak.
Je pravda, že k svokre máme iný vzťah, ale je to aj tým, ako ju vníma jej vlastný syn (synovia). A nie je to zlý vzťah, je to len vzťah iný, nie taký intenzívny, na aký sme zvyknutí v druhej polke rodiny.
Mňa len mrzelo, keď svokra svoju nespokojnosť so svojim synom prednášala pred našou dcérou. Tá tomu nevedela vo svojich 4-5 rokoch rozumieť a tíško sa doma sama trápila, lebo nechcela ani babke zle, ani tatinkovi. Malá bola v tomto od mala diplomat a nikdy niekoho pred druhým nekomentovala, až som žasla, že to zvládla v tom veku... Ale to je našťastie za nami a dcéra už tiež vie rozlíšiť, pokúša sa hlbšie pochopiť a rozpoznať pohnútky prečo kto čo robí, hovorí....
No hej, niekedy to je ťažko 
My sme boli s MM skoro deväť rokov sami, takže bolo dosť času vzájomné vzťahy "utriasť", kým prišli deti.
My mame travickovu babinku (podla farby oci) a jej deda a druhu babinku a jej deda . A este staru babinku, co ma tetu (to je moja babka, co byva so svojou sestrou).
Trávičková babinka je úžasná
súhlasím
Ale myslím, že do takéhoto štádia treba "dorásť". Aspoň u mňa to tak bolo. Alebo možno funguje: "jedným uchom dnu, druhým von".... Vážne - sme rozdielne bytosti. Nežili sme spolu, nepoznali sa pred tým, tak je normálne, že máme rozdielne názory. Len mi chvíľu trvalo, kým som na to prišla.
No veď toto - nevesta či zať sú vždy "prišelci do rodiny". Iste, môj syn/dcéra si tohto partnera vybrali a milujú ju/ho. Rešpektujem, verím, že si vybral/a dobre.
Ale príde mi vcelku samozrejmé, že nevesta/zať nebudú zrazu v našej rodine "veliť", ale budú tiež rešpektovať, že my máme tiež nejaké vzťahy a zvyky, a že sa neposkladám ako cólštok, keď k nám prídu.
No ja už svokra som
Zhrnula by som úplne stručne - každá rodinka moja aj rodina môjho syna je úplne samostatná jednotka a nevidím dôvod prečo by som sa mala do niečoho starať . Každý má svoje sny, predstavy a žije svoj život.
Tak ako som nezniesla, aby mňa niekto dirigoval a staral sa o mňa, keď som bola mladučká mamina a nevesta, tak to nebudem robiť ani ja. Samozrejme, ak by mladí sami o niečo poprosili alebo sa chceli poradiť, som tu pre nich a rada pomôžem.
Nevidím dôvod , prečo toľko článkov a vtipov je zameraných proti svokrám Veď každá z nás sa raz stane svokrou ...
Keď vidím, že je moje dieťa šťastné , tak sa teším aj ja. Mám veľmi rada svoju nevestu, lebo syn ju miluje a majú spolu prekrásne bábätko. Čo viac si môžem priať - len držať mladým palčeky, nech sa im darí
Geo, tiez vo mne hrklo, ked som si precitala nazov
ale hned mi doslo, ze to bude nejak inac
takze tema svokra...
mam uzasnu svokru. Cim som starsia, tym viac si to uvedomujem a tym viac ju mam rada a vazim si ju. Ona ma prijala do rodiny tak, ze pri mojej prvej navsteve u nich otvorila naruc a povedala: vitaj, dievka moja" . Nie som "zlodejka" jej syna, som jej dcera, ako to s oblubou hovorieva. Volam ju maminka, zdravim ju bozkavam a myslim to uprimne. Obidve sme razne, papulnate, obidve sme rady, ked je po nasom, ale dokazali sme si urcit hranice, ktore obidve respektujeme. Svojich synov vychovala uzasne, v skromnych podmienkach, ale s obrovskou laskou. Na zaciatku manzelstva som riesila nepodstatne hovadiny, ze ktora ako uklada hrnceky, uteraky a podobne. Dnes sa nad tym povznasam, lebo viem, ze podstatne je nieco uplne ine. To, ze ma ma rada, ze ma prijala, ze aj ked sa jej nemusi vzdy pacit, co a ako robim, respektuje to. Hrany sme si krasne obrusili uz na zaciatku.
Mam vzor v mojej mame. Takisto krasne vychadzala so svokrou, hoci dnes, po dlhych rokoch, obcas pripusti, ze nie vzdy to bolo jednoduche. Ale nas, deti, vzdy viedla k laske a ucte voci starym rodicom. A to je posvatne a dnes, v mojej terajsej rodine.
Geo, suhlasim s tvojim postojom k uvedenemu clanku. verim, ze aj mne sa podari byt suca svokra, respektujuca a respektovana.
Eva
Evka
Všetci moji starí rodičia sa pominuli, ešte keď som bola malá, ale pamätám si veľmi dobre, ako sa k nim správali moji rodičia - obaja. Onikali im, hľadeli najprv na ich záujmy, až potom na svoje.
Pravda, bolo to pred vyše štyridsiatimi rokmi, ale k úcte a pozornosti voči starším nás rodičia viedli stále.
Myslím si, že to, ako sa my, ako rodičia, správame k svokrom a svokrám, je pevný základ toho, ako sa k nám raz budú správať naše nevesty a zaťovia. Naše deti sa totiž učia hlavne tým, čo sa v rodine žije. Nie tým, čo sa iba deklamuje.
Takže ak chceme mať dobrých zaťov a nevesty, snažme sa zo všetkých síl, aby sme najprv boli dobrými a rešpektujúcimi nevestami v prvom rade my.
geo, suhlas. co deti vidia u nas, to si prenesu.
Eva
dúfam, že raz budem takáto svokra...ja som minulý rok pocítila presný opak (brokenheart) ... ale ďakujem aj mojim rodičom aj priateľovým za život, tak už neriešim
Zuzka, všetko má svoj dôvod a význam, len ich nie vždy vidíme
Okrem toho, aj keď sa ja trebárs správam ako čistý anjel so svätožiarou okolo celej hlavy, stále mi to nedáva právo vyžadovať od kohokoľvek, aby sa tak správal tiež.
Každý robí ako vie, a/alebo ako uzná za vhodné. Ja môžem dbať akurát na to, ako ne/konám ja. A aspoň občas sa pozrieť na seba do zrkadla a úprimne si odpovedať na otázku: "Som takým človekom, s akým by som chcela žiť?"
stále sa mám čo učiť, aj keď vyzerám občas tvrdohlavo, vážim si tvoje i ribišškiné rady, a beriem si ich k
Zuzka, tvrdohlavcov nás po svete behá dosť
ked som videla autora článku, skoro mi oči vypadli :)
ale článok zaujímavý, mohli by si ho "povinne" naštudovať svokry, ale aj zaťovia a nevesty :)
My máme našťastie dobré vzťahy s rodičmi aj svokrovcami, teda, občas sa vyskytne žabomyšia vojna, ale myslím,ž e sa to stáva v akomkoľvek vzťahu :)
Moja mama zas až taká "mrcha" svokra nebola u moich rodičov sme bývať mohli, s tým, že do roka sa odsťahujeme :)
Viem, že to nemysleli zle a po tom pol roku sme už cítili aj my "mladí", že bez rodičov sa bude bývať lepšie :D
Radka, každý to má podľa seba, a toto si ja tak plánujem, a keď nad tým teraz rozmýšľam, tak už pekne dlho.
Keď sme kúpili náš dom, syn mal štyri roky, dcérka bola ešte len zbožným prianím.
MM chodil po dome, meral, kreslil plániky a popritom rečnil: "Toto by sme mali urobiť takto, toto hentak, a podkrovie môžeme časom tiež upraviť, tam by raz mohli bývať mladí."
A ja mu na to: "Mladí by boli na hlavu padnutí, keby tu bývali s nami, zabudni!"
No a synovi som o nejakých desať rokov neskôr povedala, že som naozaj rada, že je mu doma dobre, ale nech neráta s tým, že tu bude večne. Aj sa zdul, a celkom statočne, že ho vyhadzujem z domu.
Nuž som dodala, že mienim s tým vyhadzovaním ešte počkať, kým zmaturuje - tak sa zase vyfučal
na vtipoch sa zasmejem, a schuti, hoci skusenost s nevrazivostou nemam. s rodicmi a prarodicmi vychadzame dobre. Ex s mojimi a ja s jeho, a oni s nami a tak . Ja som si od detstva uvedomovala, ze moj otec je radsej u svokrovcov, ako u svojich rodicov, pricom podmienky boli vsade rovnake, rovnako vela prace(dedina) a ziadne extra vyhody u jednych, proti druhym. pre mna to bolo dost podstatne na spracovanie a uplatnenie neskor. Proste slo "LEN" o atmosferu a pohodu. Pravidla su ... OK ... ale hoci su vsetci zrovnani do nejakych mantinelov, neznamena to, ze vztahy budu fungovat.
co je mnou zle spracovane je samostatnost kazdej rodiny. To mi chyba. Ani trochu som od osemnastky neratala s tym, ze sa "domov" vratim po rokoch. A neviem sa s tym stotoznit doteraz. Ale som vdacna za to, ze mi to bolo umoznene. Viem, ze nie vzdy a u vsetkych to funguje. Taka moja boliestka, ani nie kvoli mne samej, skor kvoli mamine, tiez by si vedela volno zariadit inak, nie stale s vnucatom.
Ariesa, jasne, človek mieni, život mení. Je mi vcelku jasné, že ja si môžem naplánovať čo len chcem, realita môže byť o niečo inom.
Uvidíme.
V každom prípade si však myslím, že dnes je naozaj ideálne, ak sú jednotlivé rodiny samostatné, vzájomným vzťahom to len a len prospieva.
ja som nedávno počúvala debatu mojich dvoch známych o tom, ako si svokru treba vychovať, čo všetko svokra musí, alebo naopak nesmie...až som sa nezdržala a povedala som im: "dievčatá, keď vás tak počúvam, som strašne rada, že nikdy nebudem mať nevestu." /mám 2 dcéry/
len na doplnenie, s mojou svokrou vychádzame v pohode
Dlhodobo si všímam, že pre mnoho neviest je ťažké pochopiť, že matka mala syna nejakých dvadsať rokov v podstate len pre seba, a potom je pre ňu veľmi zložité ZRAZU "odovzdať žezlo" úplne cudzej žene. Chápem, aj ja som mala pri svokre pomerne dlho problém akceptovať to.
(Jasne, sú aj otcovia, ale tak už to býva, že tí sú "zaťažení" na dcéry, matky zase na synov. Netvrdím, že je to v poriadku, ale tak to proste býva.)
Nedivím sa ani jednej matke, ktorá nedokáže, alebo nechce dokázať rešpektovať, že je prirodzené a v poriadku, že syn dospel a má vlastný život.
Syn má síce iba 16 rokov, ale je odo mňa o hlavu vyšší, vyzerá a správa sa ako rozumný mladý muž. Viem už pomerne presne, čo znamená "púšťať ho z hniezda a dávať mu krídla".
Napríklad je to o tom, že sa týždeň príde domov doslova iba vyspať, lebo jeho priateľka je na Slovensku (podstatnú časť roka žije s rodičmi v zahraničí). Keď ho vidím, ako neskoro večer prichádza s rozžiarenými očami, chápem, tiež som bola mladá, tiež som mala prvú lásku.
Ale chápať a brať to v pohode sú dve veci. Veď to je môj chlapček, toť včera som ho balila do plienok, a už ma prerástol, ani sa nespýtal, či môže.
Je veľmi, veľmi ťažké vyrovnať sa s tým.
Ale pracujem na tom.
kolko neviest frfle na svokru a jej vztah k vnucatam (prilis chladny vs. prilis agilny).
a vobec nepremysla nad tym, ze jedneho dna sa nielen oni stanu svokrami, ale ze naopak sa vobec nebudu musiet trapit svokrovsko-babickovskymi problemami. lebo ich syn/dcera sa proste nikdy neozeni/nevyda a nikdy sa im nebude chciet mat deti (nebudu moct mat deti). ved kto moze toto vopred vediet? aj to sa moze stat. nie kadzy musi mat partnera a deti.
a budu riesit prave starosti opacne - ze by uz aj chceli byt babickami aj svokrami. no nebudu.
lebo aj tak to moze skoncit.
Hej, ťahať do dospeláckych problémov ešte aj deti mi príde mimoriadne od veci. Nestačí však pred nimi len "hrať divadielko", deti majú na vzťahy veľmi citlivé anténky, dobre vedia, ak niečo v rodine (či užšej, či širšej) nie je v poriadku.
...ach, Geo, do bodky s tebou súhlasím - a to na rozdiel od teba už svokrou som
Pošli neveste link
Pekné....ja bývam zo svokrou....
A klobúk dole GEORGINA .....takú svokru by som si priala ako si ty....
aj keď nemám najhoršiu....
Jaj, Tinulina, ešte svokrou nie som, ešte sa mi ľahko mudruje
Ale tak si vravím, že je dobre premyslieť si, čo chcem, čo nechcem ani omylom, zvyčajne sa mi takáto "taktika" ukázala ako veľmi dobrá.
Taktika.... keby to platilo všetko na moju svokričku ale keď ona je taká dobrá ,že to až niekedy preháňa.Ale aj tak napriek tomu spolu vychádzame dobre....a som zvedavá do kedy
Ale tvoja prednáška ma veľmi zaujala......aj napriek tomu, ŽE EŠTE NIESI SVOKRA:::::
Jasne, vo viacgeneračných rodinách to naozaj nie je práve jednoduché.
My sme si to vyskúšali pár mesiacov, lebo náš byt sa nám podarilo kúpiť až veľmi krátko pred synovým narodením a ešte nebola dokončená jeho rekonštrukcia. S bábätkom sa tam nedalo byť, tak ja so synom sme boli u mojich rodičov, MM zostal v podnikovej ubytovni (100 km ďaleko) a jazdil za nami cez víkendy.
Bolo to len dočasné provizórium, ale dalo zabrať všetkým. Ja, ako čerstvá matka, riadne vystresovaná a fest unavená, moji rodičia ako ešte pracujúci, MM ako víkendový tatko, moji traja mladší súrodenci pomedzi to.
No náročné, náročné, aj pri dostatku priestoru (moji rodičia majú dvojgeneračný rodinný dom), aj pri maximálnej snahe všetkých, aj pri neskutočnej vzájomnej tolerancii a ústretovosti...
Aj tak som bola veľmi rada, keď sme konečne šli do vlastného.
Georgina,bud rada,ze si nezazila ake zlo moze priniest do zivota svokra. Tiez by som neverila,keby som neskusila na vlastnej kozi. Mohla by som napisat knihu s nazvom Prikoria mojej svokry Dnes sa nad tym uz trosku aj usmejem...,ale stale zijem v strachu co si pre mna vymysli. Bojim sa jej a ked s nou mam hovorit zovrie mi hrdlo a trasie sa mi hlas.
Nie je to moja prva svokra. S byvalym muzom som sa rozviedla po 10 rokoch. Je otcom mojej starsej dcery. S jeho matkou si doteraz rozumieme. Nie preto,ze by sme neboli rozdielne.Skratka tolerujeme jedna druhu. Vieme sa porozpravat ako kamaratky. S mojim terajsim muzom aj s mladsou dcerkou sme ju boli navstivit. Ked kupi darcek starsej dcere, vzdy posle aj mladsej. Hoci ona ju prakticky nepozna. Byva od nas 150 km, nemozme sa casto navstevovat.S mojim ex manzelom tiez nevychadzame zle, navstevovali sme sa aj ked mal novu manzelku,bola to fajn baba,ale tiez mu uz usla. Sudila som sa s nim sice o vyzivne,ale ani to nezmenilo nas vztah s ex-svokrou.
Az pri mojom terajsom muzovi som pochopila aku som mala vybornu svokru a mam super ex-svokru.
Teraz mam fajn muza, po otcovi nabral dobre vzory.
No svokra narobila velmi vela zla. Dlho som to ticho trpela. Dokonca aj ked moja starsia dcerka doma plakavala za to ako sa k nej chovaju babka a dedko. Povedala som jej nech si to nevsima a museli sme to prekonat spolu. Ked sa narodila mladsia dcerka, vsetko sa este zhorsilo.
Nemozem to tu rozpisovat, bolo by to naozaj na knihu.
Viem, ze svokra zila iny zivot a mala ine predstavy o tom ako bude fungovat nas vztah. Ona zila s rodinou cely zivot v spolocnej domacnosti so svojou mamou v dvojizbovom dome s kuchynou. Musela posluchat vo vsetkom mamu vcetne vychovy deti. Jej mama zomrela pred niekolkymi rokmi a ona je az teraz plne samostatna. Dokonca sa v sestdesiatke uci varit. Urcite sa tesila ako zaujme postavenie hlavy rodiny, hoci byvame vo vlastnom dome (bohuzial len 800 m od nich).
Ja som zila od 20 rokov samostatne, daleko od rodicov. Viem sa sama rozhodovat a ako rodina mame svoj zivotny styl, svoje pravidla, svoje zaluby... je nam fajn. Bez svokry by to bolo asi prilis idealne
Navyse moja svokra nema ziadne kamaratky, nemaju znamych... nikto sa s nimi velmi nebavi. Myslim, ze nie je schopna vyjst vobec s nikym, len so svojim muzom, ktory ju na slovo poslucha. To vidi aj moja starsia dcera. Ked Ti 13 rocne dievca povie, ze dedko by bol celkom fajn, keby bol bez babky, co by si jej na to povedala? Mne to dost vyrazilo dych.
Podla svokry su kamaratky dobre len na to aby rozbili vztah. A rozhadana je aj so svojou sestrou a komplet celou rodinou.
Ja mam rada moje kamaratky, aj muzovych priatelov. Mam rada spolocnost a myslim, ze s ludmi si celkom vychadzam. Psychologicka mi povedala, ze som nekomfliktny typ. No ak by som mala vyhoviet mojej svokre, znamenalo by to darovat jej svoj zivot, aby si ona splnila svoje sny a predstavy. To by som uz potom nebola ja. A to nemienim. Pre toto ma moji rodicia nevychovali. Mimochodom, to, co si ku mne dovolovala svokra si ku mne nedovolia ani moji vlastni rodicia. Aj oni ma respektuju ako dospelu samostatnu osobu.
... dnes uz rozumiem vtipom o svokrach...
Georgina,bud rada,ze si nezazila ake zlo moze priniest do zivota svokra. Tiez by som neverila,keby som neskusila na vlastnej kozi.
Ceres, ty nevieš, čo všetko som ja zažila, ani ako som to vnímala, ani čo som si z toho ne/zobrala. Nevieš to ty, ani nikto iný okrem mňa, a aj keby som tu napísala môj podrobný životopis, stále tomu nemusíš u/veriť.
V každom prípade, nezvyknem si cucať z prsta. Ak už tu niečo napíšem, mám na to zvyčajne aspoň tri dôvody, ktoré považujem za dosť dobré. Píšem za seba, zo svojich skúseností a vychádzam pritom zo svojich záverov.
Podám to tak jasne, ako len dokážem, a čo a či vôbec si z toho kto vezme, to už nie je môj problém.
Niekto si vezme veľa, niekto si to ani do päty nestrčí. Aj tak dobre, aj tak dobre.
Zas a znova sa mi potvrdzuje, že ak chce niekto riešiť svoj problém, treba najprv nájsť jeho podstatu, ujasniť si, o čo mu ide a čo chce dosiahnuť. Je dobré pritom myslieť aj na to, že ak sa nejaký vzťahový problém tvoril trebárs tri roky, tak sa približne toľko bude aj riešiť.
Tvoja druhá svokra je taká ako je, s tým ty nepohneš. Ale stále máš možnosť pracovať na tvojom vnímaní toho, čo je podstatné a čo nie, na tvojom ne/riešení a na tvojom nadhľade a pochopení.
Nemala som šťastie na svokru, s ktorou by som si hneď rozumela. Trvalo skoro desať rokov, kým sa dal náš vzťah označiť aspoň za dobrý. Dnes, po ďalších takmer päťnástich rokoch je výborný.
Ako som napísala hneď v prvom mojom komentári v tejto diskusii, nešla som to tak, že by som sa silou-mocou dožadovala čohokoľvek, na čo som podľa môjho vtedajšieho vnímania "mala právo".
Bola som mladá a blbá, ale mala som aspoň toľko rozumu, aby som sa z akéhokoľvek dôvodu nepovažovala za niečo viac ako moja svokra. Má sväté právo na svoje vnímanie sveta, tak, ako ho má každý na tejto planéte, a má ako každý aj sväté právo u/robiť, čo a ako uzná za vhodné.
Sme si rovní, ale nie sme rovnakí. Navzájom si do hláv nevidíme, takže ak si to neodkomunikujeme, nebudeme vedieť, kto tam čo má. Môžeme spolu komunikovať agresívne, pasívne, aj asertívne. Asertivita (ktorú zásadne volím ja) znamená, že dokážem komunikovať, súhlasiť, nesúhlasiť, slušne žiadať, ale aj konštruktívne kritizovať bez akejkoľvek manipulácie, vyjadriť svoj názor a akceptovať názory ostatných, žiť slobodne, a pritom neobmedzovať slobodu iných.
Dnes, po takmer štvrťstoročí, už všeličo z vtedajšieho jednania mojej svokry chápem. Netvrdím, že schvaľujem, ale chápem. A s odstupom času už aj beriem v pohode.
Vzala som si z toho svoje, užívam si synovu prítomnosť doma každý deň, lebo viem, že tu nebude nafurt. Raz odíde.
A je len na mne, ako sa na to ne/pripravím.
"Výsadu" vnášať kamkoľvek zlo nemajú IBA svokry - chcem tým povedať, ak komukoľvek niekto ublíži, ublíži mu nie preto, že je SVOKROU, ale preto, že je takým človekom, akým je ... a bol/a by takým, aj keby svokrou nebol
Ceres mne raz moja mama s plačom povedala, prečo si dovolila aby svokra s tebou tak hovorila, ak by som ti to ja povedala tak by si sa hned bránila.
Boli spolu na krštení u nás. Moja svokra ma zhadzovala a ja som to vedela.
Mojej mame som povedala , prečo? prečo som sa nebránila? - lebo by to bolo zbytočné, naše vzťahy sú postavené na úprimnosti a rešpektovaní a ich na klamstve a falošnosti.
Nemýlila som sa ani vtedy a to som mala20. Tým som chcela povedať to, že ku svojim si dovolíme viac, lebo vieme aké hrnice a aká výchova bola u nás.
No pravda je v tom taká, že som od začiatku nebola dobrá nevesta pre jej syna a tak dúfam, že teraz ma už správnu nevestu.
Nie, nehnevám sa ani nič, tiež ma to posunulo a ja som musela vidieť aj veľkú dvojtvárnosť.
No môj muž sa cítil a aj sme oveľa viac cestovali k naším aj ked to bolo dalej, no vždy povedal že mám úžasnú rodinu.
To tvrdil aj Mirko, boli pre neho viac ako iba moja rodina, takže ta úprimnosť vo vzťahoch rodičia - deti sa vypláca.
A ja budem svokra :)
Raz.
Moja svokra je fajn, tak samostatná a nezávislá slobodná osobnosť, bez partnera, pohoda život. Kompenzuje nám to mojich rodičov, čo sú svokrovci vlastne manželovi, lebo tam je rozdiel až dvojgeneračný. To ako keď sa goralský folklór a tradície a názory stretnú s Metallicou.
Rátam s tým, že mi deti kdesi zaveje, ale najstarší mi už oznámil, že bude bývať u nás, na pozemku si postaví domeček a dielňu, deco spokojné. Krásne detské úvahy. Relatívne som spokojná, lebo na to ako sú maličký, budú mať každý vlastný byt, čo mám poriešené už teraz, takže v rámci tejto výhody ich samostatnosť beriem akosi samozrejme. Ja viem, že nie každý má také možnosti, alebo vôľu, teraz neviem, či som offtopic, ale myslím, si, že tu patrí aj tá samostatnosť a príprava na ňu, nielen dieťaťa, ale aj nás ako rodičov, ako to máte - mali ste - poriešené. Ak som mimo tému, tak v pohode, rešpektujem, nechce sa mi zakladať novú tému, len mi to akosi vzniklo z tejto.
Crystall, každý má iné možnosti, inú vôľu, iné predstavy, ako a kam by sa chcel v živote dostať...
A tak je to úplne v poriadku.
Ak niekomu z nejakého dôvodu vyhovuje, aby zostali dospelé deti pri rodičoch (či už dočasne alebo nastálo), mňa je do toho jedno veľké nič.
Ak niekomu z nejakého dôvodu vyhovuje poslať deti z domu čím skôr (či už dočasne alebo nastálo), zase je ma do toho jedno veľké nič.
Každý je tu sám za seba, ako si u/robí, tak má.
Ja to vidím takto, podľa toho konám, kam sa s tým dostanem, to zistím časom .
Však detto.
Mňa ale zaujímala praktická stránka. Ako rodič zabezpečí nezávislosť svojho dieťaťa a tým si poistí svoju slobodu?
Či sa to vôbec nejakým spôsobom dá? Len sa pýtam, ono sú to dosť súkromné veci, myslím si, aby sa to vešalo na net. Lebo zatiaľ uvažujeme len v teoretickej rovine, dieťa je uzrozumené o tom, že mama-hotel nebude. A po prakticke stránke ho aj nejako zabezpečíš, aby sa osamostatnilo? Myslím, že áno, nemusíš/te odpovedať.
Ja to vnímam za seba, osobne by som nechcela, aby sa moje dieťa doživotne zadĺžilo, to je jedno, ako s investíciou naloží, či bude žiť tu, alebo inde a ináč. Len nejak v kútiku rozmýšľam, že od jeho slobody sa bude odvíjať tá moja. Pretože, ak sa bude ja neviem, trápiť, budem sa aj ja, či už to budú vzťahové veci, alebo finančné.
A už som offtopic.
Hore Evka mi pripomenula, že ako ju vítala svokra. Tak sa teraz uchechtávam, mňa keď prišiel predstaviť som mala 17 rokov a jediné, čo ma zaujímalo, ako sa zašiť k láske do pokrovia. Vošli sme do obývačky, išiel vtedy večerníček o polsiedmej, a svokra z tých nervov, ako to prežívala dostala nekončiaci záchvat smiechu, že sme sa rehotali ešte polhodinu až nám slzy tiekli a nevedeli sme prečo. A z toho včera si pamätám, jej smiech, jej oči a večerníček na pozadí.
A taká je stále.
Ale nie, nie je to mimo témy, práve naopak. Presne o tom točím.
Nie som vládkyňa nad životmi mojich detí, nemám v pláne byť prenáramne starostlivou mamkou v pohotovosti dospelému decku za zadkom až do môjho posledného dychu. Nie kvôli mojej slobode, ale kvôli slobode mojich detí.
A rozhodne nemienim byť starostlivou svokrou, ako mi "nariaďuje" článok, z ktorého som hore citovala. Nie kvôli mojej slobode, ale kvôli slobode nevesty a zaťa.
Prakticky deti "vybavujeme" odkedy sú tu - dávame im najlepšiu výchovu, akej sme schopní; najlepšie vzdelanie, aké dokážeme zabezpečiť; a hlavne ich učíme, že každý ich ne/čin má svoje dôsledky (jasne, primerane veku). Tým im dávame nezávislosť a zodpovednosť za seba.
Čo sa týka prípadného zadlžovania - nuž, žijeme v hnusnom svete, s tým ja moc nenarobím. Vyrovnať sa s tým a naučiť sa s tým žiť tiež patrí k dospelosti (myslím skutočnú dospelosť, teda nielen vekom, ale aj mentálnu).
Naše hypotéky budeme splácať ešte poriadne dlho, naozaj si nemienim robiť ďalšie dlhy, aby som kúpila byty deťom.
Ale aj keby som mala peňazí ako šupiek, aj tak by som si to poriadne rozmyslela. Sympatickejšia mi je filozofia boháčov, ktorí svoje deti vydedia, prípadne im nechajú len zlomok svojho majetku.
http://www.pluska.sk/magazin/zaujimavosti/zaujimavosti/vydedeni-potomko…
"Keď zdedíte milión dolárov, pomôže vám to získať dobré vzdelanie, nájsť si bez stresu dobrú prácu a spoznať seba. Ak zdedíte miliardu dolárov, zabije vás to. Prídete o zmysel života."
Vadimir Potanin
"Rodič, čo synovi zanechá obrovské bohatstvo, zabije synov talent a energiu."
Andrew Carnegie
"Skutočný boháč by mal zanechať svojim deťom dostatok peňazí, aby mohli robiť hocičo, ale nie až tak veľa, aby nerobili nič."
Warren Buffett
"Dedičstvo tlmí motiváciu, aby mladí ľudia vydali zo seba to najlepšie. Chcem poskytnúť svojim deťom obrovské uspokojenie z toho, že to dokázali sami."
Eugene Lang
"Ak sú moje deti schopné, nepotrebujú moje peniaze. Ak sú neschopné, potom by im tieto peniaze len ublížili."
Jü Pcheng-nien
Proste nemienim byť iba mrcha svokra, už teraz som mrcha mater. Neofukujem deťom bobenká, nezametám im cestičku, nevystieľam lupeňmi ruží.
Pevne totiž verím tomu, že práve takto im najviac pomáham.
Presne túto reakciu som čakala, len som rozmýšľala po ktorom príspevku príde.
Takže mi je jasné, keď píšeš za seba, len výchova a vzdelanie.
Z praktického hľadiska tomu rozumiem, žiadne sporenie, žiadna poistka, žiadne zabezpečenie dieťaťa k plnoletosti.
Výchova a vzdelanie. Samostatnosť. Pekne.
Nie, nerozumieme si. Výchova a vzdelanie - podotýkam dobré vzdelanie - sú veci, ktoré považujem za podstatné a veľmi, veľmi dôležité.
Poistky a sporenie do toho neťahám, vnímam ich ako "vedľajší produkt".
Ja ako rodič som tu v prvom rade od toho, aby som dieťa pripravila do života tak, aby bolo schopné fungovať samostatne. Čím skôr to zvládne, tým pre neho lepšie.
Nebudem tu večne, ani MM, nikto nevie dňa ani hodiny, takže ak sa aj dospelé dieťa bude furt spoliehať, že však mamka, tatko pomôžu, ochránia, zabezpečia, vybavia... atď., u/robím im ako rodič medvediu službu.
Jeden z dôvodov, prečo si myslím, že naše deti by boli na hlavu padnuté, keby tu zostali. Svet je veľký, možností X, nemusia sedieť doma pri peci a čítať mi Dobšinského rozprávky, aby mi v starobe nebolo otupno.
(Aby náhodou neprišlo k nedorozumeniu - nemyslím si, že ľudia, ktorí tu zostávajú, sú na hlavu padnutí. Však tu žijem tiež .)
pre Georgina 13.24 -
"lebo na to ako sú maličký, budú mať každý vlastný byt, čo mám poriešené už teraz, takže v rámci tejto výhody ich samostatnosť beriem akosi samozrejme"
tomuto nerozumiem?? ty ich bývanie v dospelosti máš už poriešené??
Ak to budú chcieť, tak áno. Mám to poriešené.
Mám veľmi dobrú svokru aj keď som tiež spočiatku videla najmä jej chyby. Moje výčitky voči nej som "sypala" na hlavu manžela a prenášalo sa to aj na náš vzťah. Dnes sa na to pozerám z odstupom a vidím čo som mohla urobiť inak... Myslím, že aj svokra "prehodnotila" svoje postoje a dnes sa správa inak. Mám ju veľmi rada a aj z jej úst som neraz počula nie nevesta, ale dcéra. Minulosť nezmením a chyby jednej aj druhej strany teraz beriem ako ponaučenie. Starší syn má 18 a je dosť "tuho" zaľúbený. Priateľku má mladšiu. Prednáška v oblasti sexuálnej bola už dávnejšie. Stretávajú sa cez víkend a občas bývajú aj u nás. Ich intímny vzťah v žiadnom prípade nemienim riešiť. Jednak je syn v podstate dospelý a jednak nie som tá pravá na moralizovanie. S tými upravenými bodmi súhlasím a dúfam, že by to v budúcnosti mohlo fungovať. Nuž uvidíme. Čo sa týka bývania, tak máme priestor na fungovanie dvoch samostatných rodín a za určitých podmienok by mi to nevadilo. Nerobím si však ilúzie. Synovia majú skôr tendenciu "vyletieť z hniezda".
Presne, stav ja to chcem takto, ale keď to náhodou bude inak, tiež sa z toho nezbláznim mi vyhovuje čoraz viac a v čoraz väčšom počte situácií
Nuž Geo súhlasím skoro do bodky.
Skoro preto, že nerobím svojím deťom to, aby som sa zatvorila so svojimi dcérami a tam niečo preberala, kým ich polovička bude sedieť v obyvačke. Veľmi mi to vadilo a veľmi som tým trpela. Ak chcú so mnou debatovať samé tak prídu alebo sa stretneme alebo ideme spolu do hory, alebo na kávu, ale akonáhle prídu ku mne spolu, tak sa nezatváram s nikým
Margori, bývali sme vtedy 150 km od svokrovcov, dosť ťažko sa dalo z/realizovať, aby si MM len tak odskočil na trochu pokecu k mame.
Išli sme cca každý mesiac spolu, auto sme ešte nemali, vlakmi a autobusmi to bola cesta na pol dňa. Rozdelili sme víkend na dve časti, jeden deň u jeho rodičov, druhý ešte desať km ďalej u mojich rodičov, a potom zase 160 km späť.
(Ďalší mesiac zase opačne - 160 km k mojím rodičom, potom 10 km k svokrovcom, potom 150 km späť, aby nebol v rodine hriech, že sme tam vždy v sobotu a hentam vždy v nedeľu.)
To bol môj problém, že som sa zdúvala v obývačke. Nikto mi nijako nebránil, aby som si zatiaľ nepozrela nejaký pekný film v TV, alebo si nečítala zaujímavú knižku, alebo nešla na prechádzku, alebo XY iných možností. Ja som sa chcela zdúvať, tak som sedela na sedačke a usilovne sa zdúvala, dobre mi tak.
Sranda je, že keď sme boli u mojich rodičov, nebolo mi vôbec čudné, že ja som veselo trkotala s mojou mamou v kuchyni, a MM sa zatiaľ potuloval po dome a nudil sa.
To bola vtedy podľa mňa predsa úplne iná situácia, to bola MOJA MAMA!
Vacsia vzdialenost od svokry dost pomaha. Moje deti tiez vediem k samostatnosti aj byvat budu samostatne. A starsej som uz aj vysvetlila,ze ked sa bude chciet vydavat, mal by sa jej nastavajuci vediet o seba postarat aspon tak ako sa vie o seba postarat ona. Sama vidi odstrasujuci priklad na mojom svagrovi. Ma 34 rokov,2 drahe byty,2 garaze,ale zije sam.A vzdy sam bol.Mama mu vari,perie,zehli a prilezitostne mu ide upratat jeho 2 byty 100 km daleko.Potom ho zasype ustipacnymi poznamkami "kedy sa uz ozeni,ze chce vnuca".Neviem ci sa na neho za tychto podmienok este nejaka nalepi.Moj muz sa uz za par rokov naucil aspon chlieb si odkrojit,ked nie som doma. A nieco sa na neho nalepilo aj pri predchadzajucej partnerke,ci partnerkach. Vdaka im za to 
Georgina,Tvoje rady,si myslim,su prospesne,co sa tyka svokry aj vychovy deti.Citala som viac Tvojich prispevkov.Urcite to aj u Teba dobre fungovalo.
Chcela som tu len ukazat moj sposob,ktory tiez funguje.Sice len rok,ale stale sa to lepsi. Podarilo sa nam uchranit si nas vztah s muzom a pomaly sa stale zlepsuje. Naposledy dokonca uznal,ze poznam jeho rodicov lepsie ako on.Predpovedala som totiz spravne nieco co on tvrdil,ze sa urcite nestane
O 25 rokov bude moj vztah so svokrou urcite dobry,pravdepodobne ju uz v tej dobe budeme pochovavat. Aj o 10 rokov bude urcite lepsi. Je mozne,ze uz bude na mna odkazana, budem ju musiet doopatrovat.Ani jeden s jej synov toho nie je schopny. Samozrejme, ze to urobim, je to matka mojho muza.O rodicov sa treba postarat, mna takto vychovali. A teraz,po vyse 3 rokoch co sme sa prestahovali do jej blizkosti,tiez nemam k nej zly vztah. Skor k nej nemam ziadny vztah,je mi lahostajna a stale sa jej trochu bojim,ale aj to sa zlepsuje.
Jej vztah ku mne je asi takyto:maternica,ktora jej porodila vnuca sa nechce stiahnut a brani jej v jej realizacii sa.
Ked som bola v koncoch,nechcela som dopadnut ako kamaratka,ktora funguje na liekoch od psychiatra,aby vydrzala doma so svokrom a nerozbila rodinu.Hladala som pomoc v internetovych psychologickych poriadniach,kde je more vselijakych pripadov. Vdaka tomu moj muz konecne pochopil,ze mame problem.Snazili sme sa o spolocnu komunikaciu,no on sa boji svojich rodicov. Pri dalsej komunikacii sa rozhodol byt nestranny. Okrem toho cela komunikacia prebiehala tak, ze som sa ledva dostala k slovu,bola som ako v krizovej palbe. Dalej som to riesila mailami,co sa osvedcilo.Vymenili sme si nazory,argumenty....vyriesili to 2 maily, od kazdej strany. Splnili moje prianie,ktore som mala(alebo mozno pochopili,ze odidem ak to neurobia) a som im za to vdacna. Napisala som im,ze mi je jedno co si o mne myslia,aj keby to bolo to najhorsie na svete. Chcem len aby prestali so mnou komunikovat o comkolvek.Ich nazor na nic ma vonkoncom nezaujima a nehovorim im ani ja svoje nazory. Pridu za vnuckou,pozdravime sa,pohraju sa, pozdravime sa a odidu. Ja od nich nic nechcem,neziadam ich o ziadnu pomoc,viem si poradit aj sama.
Myslim, ze ten link, ktory som tu nedavno davala s clankom o svokre na psychologia.sk mi pomohol. Urcite to svokrovci citali.
Clovek urcuje hranice svojmu okoliu co je pre neho prijatelne, co nie. Neurcujeme hranice len malym detom.Moja svokra tieto hranice stale skusa ako trojrocne dieta. No skusila som uz u nej povolit a znamelo to PODAS PRST,VEZME RUKU. Takze sa v hraniciach vsetci stale drzime.
Nakoniec svokrina posledna novinka. Nevyhovuje jej,dochodkyni, chodit na navstevy za vnuckou popoludni, chce chodit rano. Ja rano chodim s malou von, do obchodu, na prechadzku za detmi. Popoludni som doma,hlavne ked bola vecer skoro tma.Okrem toho pride starsia dcera zo skoly,zacala mat problemy s matikou a chcem sa jej venovat a nie ist s malou na prechadzku... No toto su uz naozaj take drobnosti, ktore uz dnes s muzom riesime bez problemov.
Mozno toto moje riesenie tiez niekomu pomoze, tak ako pomohlo mne. A mozno nie. Kazdy clovek je jedinecna osobnost,kazdy si musi najst svoju cestu.
Idem po rade, ako si to písala:
1. tvoja 13-ročná dcéra sa o seba ešte nevie postarať a ešte nejaký ten rok sa postarať vedieť nebude;
2. tvoj švagor si žije svoj život ako vie, jeho mama tiež, tebe to môže byť ukradnuté;
3. tvoj vzťah so svokrou bude za 25 rokov taký, aký si vy dve vybudujete, to sa nedeje samovoľne "len tak", ak na tom nebude aspoň jedna z vás vedome pracovať, tak to nebude lepšie, ale podstatne horšie;
3. svokru doopatrovať nemusíš, môžeš, ak sa tak rozhodneš, bude to tvoja voľba so všetkými dôsledkami, nie nutnosť, nie niečo, čo sa patrí, k čomu ťa vychovali, nie nespravodlivý osud, nie tvoj kríž... (čokoľvek iné, na čo sa ľudia zvyknú vyhovárať);
4. prisťahovať sa do blízkosti svokrovcov bolo zase len vaše rozhodnutie, čo má svoje dôsledky, predpokladám, že vám nikto nedržal pištoľ pri hlave s tým, že sa MUSÍTE presťahovať;
5. mať k svokre žiadny vzťah, cítiť len ľahostajnosť je vcelku spoľahlivý spôsob, ako dať svojim deťom veľmi zlý "vzor" rodinných vzťahov;
6. vzťah tvojej svokry k tebe nevyriešiš, aj keď sa na hlavu postavíš, to je výlučne v jej kompetencii, darmo sa budeš nad tým pohoršovať;
7. rozhodnutie tvojej kamarátky zostať a nerozbíjať rodinu aj za cenu, že berie lieky, je zase len jej rozhodnutie, jej život, žije si ho ako vie, darmo sa ti nad tým pozastavovať, je to jej vec;
8. lepší ako internetový psychologický poradca je taký "naživo", cez písmenká sa prenáša len 7% informácií, ktoré chcel píšuci "odovzať", čo so sebou logicky prináša značný informačný šum;
9. vzťah tvojho manžela k jeho rodičom je zase jeho vec, ty na to nemáš dosah, to môže vy/riešiť len on;
10. ak nevieš ustáť slovný konflikt, je lepšie komunikácia písomná ako žiadna, ale obmedziť osobný styk na pozdrav a ignoráciu je riešenie na milú rozmilú, keď pre nič iné, tak preto, že deti to vidia, cítia a zariadia sa podľa toho;
11. o určovaní hraníc viem veľmi dobre, lenže ty nestaviaš hranice, ale hradby, mohla by si dopadnúť aj tak, ako spevák v The Wall od Pink Floyd;
12. o tom, kam a kedy pôjdeš na vychádzku s dcérou, furt rozhoduješ ty, nemusíš to nikomu vysvetľovať, ani si to obhajovať, stačí prostý oznam.
Ceres, tento príspevok som nepísala len na podnet toho linku, čo si pridala. Tých podnetov bolo X za posledných pár mesiacov až rokov, táto téma mi teda "bežala niekde na pozadí", teraz sa to len dostalo hore.
Každý si je strojcom svojho šťastia, ak si ty so svojím riešením spokojná, nie je o čom.
Z DOVOLENIM, POUZIJEM TVOJE BODY:
1. tvoja 13-ročná dcéra sa o seba ešte nevie postarať a ešte nejaký ten rok sa postarať vedieť nebude; -ESTE NEJAKY TEN ROK NA MNE BUDE EKONOMICKY ZAVISLA. NAKOLKO SA VIE O SEBA POSTARAT Z INEHO HLADISKA NEMOZES POSUDIT, KED JU NEPOZNAS. OKREM TOHO PISALA SOM O DOBE,KED SA BUDE CHCIET VYDAVAT.
2. tvoj švagor si žije svoj život ako vie, jeho mama tiež, tebe to môže byť ukradnuté; -ANO,JE MI TO UKRADNUTE. NO MOJA DCERA JE VO VEKU KED SI VSIMA LUDI,VZTAHY, PYTA SA,PYTA SA AJ NA MOJ NAZOR. A JA JEJ SVOJ NAZOR POVIEM (NAPR.PRECO ZIJE SAM A PRECO ZIJE AKO ZIJE). MOHLA BY SOM JEJ POVEDAT,ZE JE TO JEHO VEC A NAS DO TOHO NIC.ALE JA SOM RADA,ZE SA CHCE SO MNOU ROZPRAVAT A ZE JU MOJ NAZOR ZAUJIMA.MOZNO TO UZ TAK DLHO NEBUDE. A RADA HO POUZIJEM AJ AKO VZOR NEVHODNEHO ZIVOTNEHO PARTNERA,NAPRIEK TOMU,ZE VIEM,ZE PARTNERA SI VYBERIE Z VACSEJ CASTI PODVEDOME NA ZAKLADE UPLNE INEHO VZORU.
3. tvoj vzťah so svokrou bude za 25 rokov taký, aký si vy dve vybudujete, to sa nedeje samovoľne "len tak", ak na tom nebude aspoň jedna z vás vedome pracovať, tak to nebude lepšie, ale podstatne horšie;-JASNE, VED KAZDY VZTAH SA VYVIJA STALE NEJAKYM SMEROM.TEN NAS NABRAL PRED ROKOM TEN SPRAVNY SMER A OBE PRACUJEME NA TOM, ABY SME HO UDRZALI.
3. svokru doopatrovať nemusíš, môžeš, ak sa tak rozhodneš, bude to tvoja voľba so všetkými dôsledkami, nie nutnosť, nie niečo, čo sa patrí, k čomu ťa vychovali, nie nespravodlivý osud, nie tvoj kríž... (čokoľvek iné, na čo sa ľudia zvyknú vyhovárať);-NEVYHOVARAM SA A UROBIM TO RADA.STAHOVALA SOM SA SEM S TYM VEDOMIM A ZVOLILA SOM SI TO UZ VTEDY.NA DRUHEJ STRANE AJ ONA SA BUDE ROZHODOVAT SAMA AZ RAZ K TOMU PRIDE.
4. prisťahovať sa do blízkosti svokrovcov bolo zase len vaše rozhodnutie, čo má svoje dôsledky, predpokladám, že vám nikto nedržal pištoľ pri hlave s tým, že sa MUSÍTE presťahovať;-SAMOZREJME,ZE NIE, VED KED VTACKA LAPAJU, PEKNE MU SPIEVAJU.
5. mať k svokre žiadny vzťah, cítiť len ľahostajnosť je vcelku spoľahlivý spôsob, ako dať svojim deťom veľmi zlý "vzor" rodinných vzťahov;-KEBY SOM MALA SVOJE DETI VYCHOVAVAT DOSLOVA V DUCHU "KTO DO TEBA KAMENOM,TY DO NEHO CHLEBOM" BALA BY SOM SA O NE. DOBRYCH VZOROV DOSTANU DOST. STRETAVAME SA PRAVIDELNE S PRIBUZNYMI A DOST SI TO UZIVAME. VSETKY OSTATNE VZTAHY MAME VYBORNE. A NAKONIEC,AZ SA RAZ MOJE DIEVCATA VYDAJU, BUDEM RADA AK BUDU ASERTIVNE A BUDU VEDIET STANOVIT HRANICE NIEKOMU, KTO BY CHCEL NEVHODNYM SPOSOBOM ZASAHOVAT DO ICH ZIVOTA.
6. vzťah tvojej svokry k tebe nevyriešiš, aj keď sa na hlavu postavíš, to je výlučne v jej kompetencii, darmo sa budeš nad tým pohoršovať;-NEPOHORSUJEM SA, LEN KONSTATUJEM. KEDYSI MI TO BOLO LUTO,HLADALA SOM DOVOD, PRECO, CO ROBIM ZLE... UZ LEN KONSTATUJEM.
7. rozhodnutie tvojej kamarátky zostať a nerozbíjať rodinu aj za cenu, že berie lieky, je zase len jej rozhodnutie, jej život, žije si ho ako vie, darmo sa ti nad tým pozastavovať, je to jej vec;-ANO,SAMOZREJME JE TO JEJ VEC.ONA TO RIESI TAKTO.TIEZ SOM TAKETO RIESENIE ZVAZOVALA,KED SOM TU MALA SVOKRU 3 KRAT DENNE.SKRATKA SOM NESTIHALA DOBIJAT BATERKY.NO ROZHODLA SOM SA PRE INE RIESENIE, NASTASTIE.
8. lepší ako internetový psychologický poradca je taký "naživo", cez písmenká sa prenáša len 7% informácií, ktoré chcel píšuci "odovzať", čo so sebou logicky prináša značný informačný šum;-TO JE PRAVDA. AK BY NAM S MUZOM TYCH 7% NESTACILO, URCITE BY SME SLI DALEJ.NAM STACILI DOKONCA PODOBNE PRIBEHY INYCH DVOJIC A ODPOVEDE NA NE.
PSYCHOLOGA VSAK V KAZDOM PRIPADE ODPORUCAM. VYUZILA SOM TIETO SLUZBY AJ VTEDY KED SOM UZ ROK POCUVALA OD SVOKRY AKO DCERU PRETAZUJEM A NUTIM DO VSELICOHO. VZALA SOM JU PSYCHOLOGICKE NA VYSETRENIE,SAMOZREJME DCERA VEDELA LEN,ZE IDE NA TESTY OHLADOM VYBERU SKOLY. ZHODNOTILA JU AKO NADANE DIETA,VOBEC NIE PRETAZENE, UPLNE V POHODE. PROTI NAZORU ODBORNIKA SI VIAC NEDOVOLILA NIC POVEDAT ANI SVOKRA.
9. vzťah tvojho manžela k jeho rodičom je zase jeho vec, ty na to nemáš dosah, to môže vy/riešiť len on;-NEPAMATAM SI,ZE BY SOM NIEKEDY PISALA O TOM,ZE RIESIM JEHO VZTAH K NIM. KONSTATOVALA SOM AKY JE,ALE RIESIT HO??? ZA TO,ZE EMOCIONALNE NEDOZREL A NEDOKAZE SA ZASTAT SVOJEJ NOVEJ RODINY JA NEMOZEM, JA SOM HO NEVYCHOVAVALA.A KAZDY PSYCHOLOG RADI PRESNE TOTO,ZE MUZ SA MA ZASTAT SVOJEJ ZENY A RIESIT SITUACIU SO SVOJOU MATKOU. NERIESIL-NEVADI.NA DRUHEJ STRANE ON NEBOL SVEDKOM ZIADNYCH SVOKRINYCH UTOKOV. DOTERAZ SEM CHODIA, LEN KED ON NIE JE DOMA. KED SA BLIZI CAS JEHO NAVRATU Z PRACE, RYCHLO UTEKAJU DOMOV.
10. ak nevieš ustáť slovný konflikt, je lepšie komunikácia písomná ako žiadna, ale obmedziť osobný styk na pozdrav a ignoráciu je riešenie na milú rozmilú, keď pre nič iné, tak preto, že deti to vidia, cítia a zariadia sa podľa toho;-MY SA NEIGNORUJEME,LEN NEKOMUNIKUJEME.KYM SA ONI HRAJU S MALOU JA MAM PRACU.ONI TO TAK CHCU. CHCU S NOU BYT SAMI.SOM RADSEJ KED DETI VIDIA TOTO, AKO KEBY SA MALI POZERAT NA TO AKO JEDNA BABKA UTOCI NEZMYSELNE NA DRUHU,ZE JEJ VZALA VNUCKU,KED JU SLA PREBALIT A POD.
11. o určovaní hraníc viem veľmi dobre, lenže ty nestaviaš hranice, ale hradby, mohla by si dopadnúť aj tak, ako spevák v The Wall od Pink Floyd;-NEPOZNAM,NEVIEM AKO DOPADOL ANI VOCI KOMU STAVAL HRADBU.AK MYSLIS,ZE JE TO HRADBA,NECH JE.HLAVNE,ZE JE DOMA KLUD.
12. o tom, kam a kedy pôjdeš na vychádzku s dcérou, furt rozhoduješ ty, nemusíš to nikomu vysvetľovať, ani si to obhajovať, stačí prostý oznam.-SOM RADA,ZE TO PISES.ASI SOM STALE MALO ASERTIVNA, LEBO JA BLBEC STALE SLUSNE VYSVETLUJEM A ZDOVODNUJEM.
Ceres, tento príspevok som nepísala len na podnet toho linku, čo si pridala. Tých podnetov bolo X za posledných pár mesiacov až rokov, táto téma mi teda "bežala niekde na pozadí", teraz sa to len dostalo hore.
PISALA SI,ZE TI CHYBAJU NA TOM LINKU PRAVA SVOKRY. JA NA TUTO STRANKU ASI DLHSIU DOBU NEPOJDEM,NEMAM UZ CAS VYKECAVAT, MAM INU PRACU. ALE ZAUJIMA MA ESTE JEDNO:AKE PRAVA SI TYM MYSLELA? AKE PRAVA MA PODLA TEBA SVOKRA, ALEBO VOBEC RODICIA? MAJU RODICIA PRAVO RIADIT ZIVOT SVOJICH DAVNO OSAMOSTATNENYCH DETI A VYZADOVAT OD NICH POSLUSNOST? A NEPISEM TU O TOM,CI SI MOZU POVEDAT SVOJ NAZOR, TO SAMOZREJME ANO, SLUSNOU FORMOU. SU DOSPELE OSAMOSTATNENE DETI POVINNÉ POSLUCHAT SVOJICH RODICOV V NEJAKOM PRIPADE? AK PODLA TEBA ANO, KTORYCH RODICOV TREBA POSLUCHNUT AK SA V NAZORE LISIA, MUZOVYCH,CI ZENINYCH?
Každý si je strojcom svojho šťastia, ak si ty so svojím riešením spokojná, nie je o čom. DAKUJEM,SOM.
Tak prečo potom na mňa kričíš?
Vieš čo, nechaj radšej tak, nerozumieme si, nevadí, horšie veci sa na svete dejú... a stále stojí.
Ceres,vyborny prispevok.
obdivujem geo za jej racionalitu a zároveň vnímavosť
vieš pozorne prečítať, zhodnotiť a stručne argumentovať
musíííím sa ešte veľa učiť
Lienka, všetci sa furt učíme, len niekto vedome a ochotne, niekto vedome a neochotne, niekto nevedome a ochotne, a ešte další nevedome a neochotne.
Myslím si, že tá prvá možnosť je najlepšia
Anka, mohla by si prosim ta,prihodit link na konstruktivnu kritiku?
Myslíš toto? http://nanicmama.sme.sk/node/8792
Prebehla som vsetky 3 linky,ale ine som mala na mysli. Davnejsie niekto pisal clanok o dietati v skolke a pristupe ucitelky,ktory mama nepovazovala za spravny. Bala sa to ucitelke povedat,aby sa ucitelka nespravala este horsie. Vtedy tam niekto komentoval,myslim ze ty-robi sa to takto:najprv ucitelku pochvalis,ocenis jej pracu a potom jej k veci povies,co ti nesedi atd. Celkom pekne po bodoch rozpisane,ako na to. Take 2 roky dozadu,ale nedam na to krk.
Aha, už viem, skúsim pohľadať.
Tu http://nanicmama.sme.sk/node/27580
1. najprv pochváliť,
2. vyjadriť pochopenie pre druhú stranu,
3. špecifikovať problém,
4. dať vlastný návrh riešenia,
5. spýtať sa protistrany, či by jej také riešenie vyhovovalo, alebo vidí iný spôsob riešenia.
Potom postup už len opakovať dovtedy, kým je to potrebné. Samozrejme, na záver diskusie poďakovať za čas, pochopenie a spoluprácu protistrany.
Dakujem Anka. Presne to som hladala. Bolo to pred dvoma rokmi,a moj komentar rovno pod tym . Co nenapisem na papier a nevyvesim na stenu,zabudnem.
Napisane,vyvesene.
Super clanok Geo...keby somto citala5 rokov dozadu najdem ti tam xz chzb a "nepravd" , no dostala som rozum (aspon cast z neho )
A tak ja chápem, že mnohým nevestám furt akosi nejde pod nos, že aj tie najprotivnejšie svokry sú ľudské bytosti a majú nielen povinnosti, ale aj práva.
Pozerala som pred pár dňami ďalší krásny film, volá sa Pokojný bojovník, natočený podľa autobiografickej knihy Dana Millmana.
Bola tam (okrem iného) jedna neskutočne úžasná veta, až mi zimoriavky prebehli po chrbte, keď zaznela: "Najťažšie je milovať tých, ktorí lásku najviac potrebujú."
to je pravda. lahko sa miluje niekto, kto lasku vdacne prijima.
ovela tazsie ten, co ma okolo seba ocelovu hradbu alebo mame malo spolocne.
Nie hneď, ešte si (hádam) pár rokov počkám
Ale raz budem svokra.
Premýšľam nad tým odvtedy, ako tu pred pár dňami jedna naničmama pridala link o tom, ako by sa mala správať správna svokra: http://www.psychologia.sk/texty/svokra.htm
Premýšľam nad tým, že mám pomerne dobrý prehľad o tom, čo sa preberá na slovenských a českých ženských weboch, a že tam sú bežne sťažnosti rôzneho druhu neviest na svokry, ale nepamätám si, že by sa niekde sťažovala svokra na nevestu. (A to mi pamäť slúži celkom dobre.)
Premýšľam nad tým, že pred vyše dvadsiatimi rokmi, ako čerstvá nevesta, by som ten text o povinnostiach svokry odkývala tak usilovne, až by sa prievan robil.
Dnes, keď mám skoro dospelého syna, mi príde, že je trošilinku jednostranne podaný, že tam akosi chýbajú práva svokier, a aspoň minimálna zmienka o povinnostiach nevesty či zaťa.
Mám inak psychológov vo veľkej úcte, ale tu sa tuším akosi zabudlo na to, že každá minca má dve strany.
***
1. (Svokra) Zo všetkých síl sa usiluje, aby sa mladí manželia čím prv osamostatnili, aby mali vlastný domov. Vlastná domácnosť bude pre nich znamenať samostatnosť, slobodu.
Myslím si (možno naivne), že až sa raz bude syn ženiť (a dcérka vydávať), bude to až potom, ako budú mladí naozaj samostatní a schopní sa postarať o seba v plnom rozsahu.
Chápem, že dnes je to s vlastným bývaním ťažké, ale mám v pláne byť mrcha svokra a trvať na tom, že mladí u nás bývať jednoducho nebudú.
Časy, kedy spolužitie viacerých generácií v pohode fungovalo, už pominuli; z rôznych dôvodov je dnes viacgeneračné idylické spolužitie takmer nemožné.
Takže sa o to usilujem už teraz - syna odmalička vedieme k samostatnosti a príležitostne mu hovorím, že mama hotel nepotrvá večne, a ako dospelý sa musí dokázať o seba postarať sám (k čomu patrí vedieť si navariť, vyprať, upratať a tak ďalej).
Na druhej strane by som naozaj ocenila, ak by som toto vôbec nemusela riešiť. Teda že sa mi mladí nebudú snažiť vešať na krk.
***
2. Necháva mladých manželov riešiť si všetky veci a problémy samých, nezastarie sa do nich. Radiť im len vtedy, keď o to požiadajú, a to vždy v prítomnosti obidvoch tak, aby zať alebo nevesta nemali dôvod upodozrievať partnerku alebo partnera, že "berú rozumy" od matky.
Ak ma syn súkromne požiada o radu (nech by sa jednalo o čokoľvek), nebudem volať nevestu, aby bola pritom, keď mu budem radiť. Prečo by som mala?
Syn aj ja máme právo na súkromie.
Boli časy, keď som sa zdúvala, že sa svokra zavrela s MM u nich doma do kuchyne, a ja som sedela sama v obývačke. Juj, ale som bola zdutá!
To som ale ešte nemala syna, a už vonkoncom nie dospelého. Dnes to chápem. Svokra bude vždy manželova matka (alebo manželkina), či sa to neveste (zaťovi) páči alebo nie. Matka a syn (dcéra) majú plné právo rozprávať sa o čomkoľvek medzi štyrmi očami, či sa to neveste (zaťovi) páči alebo nie.
Na druhej strane by som naozaj ocenila, ak by to nevesta a zať považovali za samozrejmé.
To ale asi nebudú, čo už.
***
3. Nevyhľadáva a nezveličuje chyby zaťa alebo nevesty, nereferuje o nich svojmu dieťaťu, nepodniká nič ani vtedy, keď je presvedčená, že zať alebo nevesta chyby skutočne má. Káraním, ohováraním a kritizovaním zaťa ani nevestu neprivedie k tomu, aby sa správali podľa jej predstáv, ale tým len naruší manželstvo svojho dieťaťa a vyvolá zbytočné konflikty medzi mladými manželmi.
Keď sa mi niečo na správaní nevesty či zaťa nebude páčiť, tak si jazyk neodkusnem, ani bok si nedám vyvaliť, a preberiem to pokojne a konštruktívne najprv s nimi, podľa možnosti súkromne. Podľa okolností aj s mojimi dospelými deťmi, tiež podľa možnosti súkromne.
To isté však platí, ak sa mi niečo nebude páčiť na správaní môjho syna či dcéry.
Nevidím ani jeden dôvod, prečo by som mala držať bobríka mlčanlivosti, ak niekde v ne/konaní mojich blízkych vidím dôvod na vyjadrenie svojho názoru (na čokoľvek).
Toto som sa učila o vzťahoch celý môj život - nepovedať, čo sa mi nepáči, je veľmi spoľahlivý spôsob, ako vzťahy pokaziť.
Na druhej strane by som ocenila, keby mladí postupovali rovnako - teda ak sa im niečo nebude na mojom správaní páčiť, prídu za mňou a budú so mňou komunikovať ako dospelí, teda pokojne a konštruktívne.
***
4. Nikdy nezdôrazňuje, že je hlavnou osobou v dome, že len jej prislúcha právo rozhodovať o všetkých veciach.
To nerobím ani teraz, takže v mojom prípade načisto irelevantný bod.
Na druhej strane by som ocenila, ak by mladí netrvali na tom, že len ich pohľad je správny, lebo im patrí budúcnosť.
***
5. Nekoná z pozície sily alebo materiálnej prevahy a nevyhráža sa (ja ťa naučím, vyženiem ťa z domu, ja ti ukážem, vydedím ťa, nič ti nedám a pod.).
To isté ako pri bode 4 (aj na jednej, aj na druhej strane).
***
6. Nezakrýva chyby svojho dieťaťa, nebagatelizuje ich, ani nenapomáha neresti svojho syna alebo dcéry (alkoholizmus, manželskú neveru). K obidvom mladým manželom má zásadne rovnaký vzťah a prístup - čestný, otvorený a úprimný. Vždy má na zreteli v prvom rade ich vzájomné porozumenie, ich vzájomnú lásku a rodinný súlad, ktorý medzi nimi zo všetkých síl napomáha! Obidvoch vedie k zachovaniu manželskej vernosti a čistoty manželstva.
Panenko skákavá, ja nie som ani matka predstavená, ani sudkyňa, do posteľných záležitostí mojich dospelých detí sa naozaj nemienim miešať.
Na druhej strane by som ocenila, ak by sa mladí nemontovali do mojich výsostne súkromných záležitostí. Som rovnako ako oni dospelá a svojprávna.
***
7. Nezabúda, že každý jednotlivec túži po uznaní, dobrej povesti a sebauplatnení. Zať alebo nevesta práve tak ako jej dcéra alebo syn. Neklebetí o chybách mladých manželov ani pred nikým nepranieruje ich nedostatky.
To isté ako pri bode 4. a 5. - nerobím to ani teraz.
Na druhej strane by som veľmi ocenila, ak by moje nedostatky a prešľapy, skutočné aj domnelé, nepreberali mladí kade-tade a s kýmkoľvek okrem mňa.
***
8. Nikdy nepodnecuje žiarlivosť svojho syna alebo dcéry na základe výtvorov ich či svojej fantázie a domnienok, nevyslovuje neopodstatnené podozrenia z nevery nevesty alebo zaťa, a tým nenarušuje manželstvo svojho dieťaťa..
To isté ako pri bode 6. - to je záležitosť mladých.
***
9. Nevymáha a nepresadzuje si tvrdou rukou autoritu, aby uspokojila svoju samoľúbosť a panovačnosť. Pochopí, že dcéra vydajom a syn ženbou nastúpili svoj spôsob života a že majú povinnosti voči svojim životným partnerom. Preto im nekladie do cesty nijaké prekážky, vyplývajúce z jej osobných záujmov, ale všetko svoje konanie a usmerňovanie zameria na podporovanie ich manželstva, rodinného súladu, šťastia a spokojnosti.
Toto som vôbec nepochopila, k deťom sa správam ako k samostatným bytostiam odkedy sú na svete. Chápem, že mi nepatria a nikdy patriť nebudú, rovnako ako mi nepatrí môj manžel, ani nikto na tomto svete. Každý patrí iba sám sebe. Bodka.
Na druhej strane by som ocenila, ak by mladí zamerali aspoň časť svojho konania na to, aby aspoň občas pozreli na vec aj z môjho uhla pohľadu, a napríklad na moje narodeniny aspoň zavolali.
***
10. Nezabudne, že mladí nevyhnutne potrebujú dostatok súkromia, a na to by mala pamätať aj v bytovej tiesni, pokiaľ bývajú spoločne.
Súkromie kohokoľvek považujem za sväté, nie je o čom.
Na druhej strane vysoko ocením ten istý prístup mladých voči mne.
***
11. Podľa § 35 Zákona o rodine (zák. č. 94/1963 Zb.) dieťa, ktoré žije s rodičmi v spoločnej domácnosti, je povinné podľa svojich schopností im pomáhať; pokiaľ má príjmy z vlastnej práce, je povinné prispievať aj na úhradu spoločných potrieb rodiny". Je len prirodzené, že to platí aj vtedy, keď sa dcéra vydá alebo syn ožení a mladí manželia bývajú v spoločnej domácnosti s rodičmi a spoločne sa stravujú. Veľkú chybu však urobí tá matka, ktorá od svojho ženatého syna alebo vydatej dcéry požaduje, aby jej vzhľadom na spoločné hospodárenie alebo vedenie spoločnej domácnosti odovzdávali výplatu. Ešte horšie by urobila tá, ktorá by to isté požadovala od zaťa alebo nevesty. Cítili by sa ponížení a ihneď by vznikli konflikty. Ak sa mladí manželia u rodičov niektorého manžela stravujú, mali by sa dohodnúť, akou sumou budú mesačne prispievať na spoločné výdavky bývania a stravovania, tak, aby sa ani jedna strana necítila vykorisťovaná.
Mladí tu bývať nebudú, pre mňa irelevantné.
Na druhej strane by som ocenila, ak by ma mladí nepovažovali za bezúročnú banku, ktorá poskytuje akékoľvek množstvo peňazí na požiadanie, bez zaváhania a bez podmienok. A dokonca ani netrvá na ich splatení.
***
12. Ak mladí manželia potrebujú pomoc, ochotne im pomôže pri výchove detí alebo pri vedení domácnosti. Nedopustí však, aby s jej pomocou kalkulovali ako so samozrejmosťou. Skúsenosti svokry, jej práca, dobromyseľné rady môžu byť veľmi vítanými pomocníkmi mladým manželom pri prekonávaní počiatočných ťažkostí. Je dobre, keď sa o finančných veciach presne dohodnú.
Či ochotne, to bude záležať na tom, či náhodou nebudem mať iný program. Ak áno, smola.
Na druhej strane by som ocenila, ak by mladí aspoň zašli za mnou do nemocnice, ak sa tam ocitnem. Stačí na desať minút. Ani bonboniéru nemusia nosiť.
***
13. Dobrá svokra svoje dieťa vedie vždy tak, ako to vyžadujú celospoločenské záujmy a morálka našej spoločnosti, no súčasne tak, aby záujmy a práva zaťa alebo nevesty neboli poškodené a aby sa zachovávala rovnováha, nesnaží sa nejakým spôsobom zvýhodniť vlastné dieťa. Svoje deti učí pracovitosti, poriadkumilovnosti a správnemu systému vedenia domácnosti.
Dospelé deti nikam nemienim vodiť, už vôbec nie k celospoločenským záujmom a morálke. K pracovitosti, poriadkumilovnosti a systému vo vedení domácnosti ich vediem od malička, pokračovať budem do ich dospelosti, potom končím. Sú dospelí.
Na druhej strane by som ocenila, ak by mladí aspoň občas uznali, že na rozprávke o troch grošoch niečo bude.
***
14. Nezabúda, že medzi jej fyzickým vekom a vekom mladých je rozdiel generácie. Tento rozdiel musia obidve generácie - teda aj tá staršia rešpektovať.
Vôbec by nezaškodilo, keby to rešpektovala aj tá mladšia generácia.
***
Fu, to by sme mali predsavzatia.
Uvidíme, ako to nakoniec zvládnem v reále