Tot nedavno som s derou riesila podobne veci. V skolke :D
Zatial sa nam s MM dari vysvetlovat, dufam, ze sa to bude darit aj nadalej.
Separovat od sveta sa deti nedaju a koniec koncov, len v tom svete budu zit. Takze vychovavat mimo komercie sa mi nezda byt realne. Podstatne je vhodne tento trend okomentovat pre drobca.....Logiskou uvahou aj male dieta dojde k zaveru, ze dobra kamoska je ta, ktora pomoze a nie ta, ktora ma najjnovsiu barbie. Tam by som problem nevidela, skor v tom, ze pre rodica to je dost vycerpavajuce, lebo sa to riesi dost casto.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tým, že chcem deti vychovávať bez komercie som myslela to, že im nedovolím pozerať spomínaný Disney Channel. Že budem kontrolovať čo a kedy pozerajú v telke celkovo. Že ich nebudem púšťať s kamošmi do obchoďáku každý víkend - ak vôbec (to si časom budem musieť zvážiť).
dobrá téma /v poslednej dobe dosť riešime deti, všimli ste si? - to len na okraj, môj postreh 
/. Ale k veci...presne takýto pocit som mala len nedávno - pred Vianocami. V telke bežali reklami na plné obrátky, deti sa tam ukážkovo hrali s hračkami za niekoľko desiatok eur /hoci ich hodnota by sa nevyšvihla ani na prvú desinku/. Moja malá zakaždým pišťala: "Aj toto mi donesie Ježiško?", listy pre Ježiška by písala aj každý deň a jemu by sa len oči pretáčali 
. Viac menej sa mi ju podarilo ukočírovať a dohodnúť rozumný počet hračiek a aj ich výber sme úspešne skorigovať 
: ale každý deň zvádzame boje podľa toho čo vidí v obchode, kto si akú hračku do školy doniesol...
Sice pohudru ale zazitkov maju kopec.
. Neriesim. Aj ja som vedela, ktori spoluziaci mozu behat po discotekach a dokedy mozu byt von.
...napriek tomu, sme nikdy takúto(čo som vyššie spomínala) situáciu v obchode riešiť nemuseli...dokonca ani doma-asi to je spôsobené tým, že to vidí u staršieho, tak si dá vysvetliť 
, ucitelka je velmi prijemna a ak aj moje deti maju nejaku poznamku ohladom oblecenia niekoho ineho, tak im vysvetlim, ze charakter ludi nie je o obleceni, alo o tom, ako sa zachovaju a spravaju... zatial s tym nie je problem. Vela veci mi pre deti bolo darovane, ja tiez poslem dalej veci, z ktorych deti vyrastli a najmladsia nosi veci po bratovi, na umyvanie zeme v bare, to bohate staci 
nuz, co uz. Vidim, ze my dve mame velmi podobne vychovne zasady 
ako som ja "neznášala" rodičov, že sme boli chudobní, pri tom sme mali všetko, len nie také drahé ako druhí ... teraz aj keby som mala milión, tak by som si radšej všetko vyrobila, a myslím, že už navždy budem obraciať peniaze, a nie utrácať, bo som tak naučená (aj keď som to v detstve nechápala)
. Na znacne nie je nic zle - z pohladu funkcnosti. Kozena topanka do hory, je proste funkcna a bude draha. Tu ale sranda prestava a da sa zladit i s riflami. Tie uz znackove byt nemusia 
Už niekoľkokrát som to tu spomínala, a tak možno viaceré z vás viete, že pracujem v marketingu a svoju prácu milujem. Pred chvíľou som ale dopozerala dokument, z ktorého som ostala zhrozená. Nikdy doteraz som si totiž naplno neuvedomila obludnosť "marketingu" páchaného na deťoch. Na tom, ako veľmi môže ovplyvniť ich život = zničiť takmer všetko pekné.
Našťastie nežijem v USA. Našťastie som sa pár rokov dozadu rozhodla nežiť tam, lebo to ich pozlátko okolo šťastného života, tých strojených automatických úsmevov som prekukla a nepáčili sa mi.
Lenže táto doba prichádza aj k nám, viď Disney channel, kde od rána do večera bežia "filmy pre deti", ktoré ich učia, aké je "cool" drzo sa baviť s dospelými, byť arogantný ku kamarátom, obliekať si najdrahšie veci a prežiť svoj život v nákupných centrách. Už aj v našich obchodoch začína byť vidno strategicky umiestnené produkty vo výške detských očí, namaľované malé dievčatká štýlovo oblečené sa prechádzajú po nákupných centrách a mohla by som pokračovať ešte pekných pár riadkov.
Sama som mama a vždy som preferovala, a aj preferovať budem, výchovu dieťaťa mimo komercie. Učiť ich, že nie je dôležité, akú značku má tá mikina a koľko stála, ale či je kvalitná a pekná, že kamaráti sa nevyberajú podľa majetku rodičov a prestíže, že presedieť celý deň za počítačom alebo telkou nie je normálne. Len teraz neviem, či sa mi moja misia aj podarí. Po vzhliadnutí tohto dokumentu mi je totiž jasné, že ich nemôžem uchrániť od celého toho kolosu, ktorý si hovorí detský marketing, a pritom to je podľa mňa mašinéria psychologických, nefér a nemorálnych ťahov na zamnipulovanie dieťaťa.
Je mi jasné, že moje deti budú chodiť do škôl, kde sa budú nachádzať deti rodičov, ktoré celé toto nepovažujú len za normálne, ale svoje deti k tomuto spôsobu života ešte aj vedú.Vidím to na príklade dcéry MM z predchádzajúceho vzťahu - jej mama s novým partnerom ju vedú presne týmto štýlom a tak neviem posúdiť, či je možné UCHRÁNIŤ dieťa pri vyrastnaí od podobných vplyvov natoľko, že prežije detstvo podobné tomu nášmu - bezstarostné, vonku s kamarátmi, s minimom techniky a množstvom fantázie.
Preto sa pýtam vás, mamy, ktoré máte školopovinné deti - darí sa vám odvracať tieto "marketingové" útoky od vašich detí? Nezávidia vaše deti spolužiakom, ktorí žijú vo falošnom svete luxusu, neúprimných kamarátov a cool značiek?
Prikladám link na ten dokument, odporúčam ho pozrieť každej matke. Trvá necelú hodinu, tak si na to spravte čas:
http://www.eduworld.sk/sk/komercionalizacia-detstva!zaid=79