Pozitívne rodičovstvo, Ja mama, Diskusie

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

no o tych nasilnych prvkoch - fyzicky trest - ja myslim, ze dobre mierena rana obcas spravi svoje. a to som svoje deti nebila, iba kazdy druhy den. Ale vazne, mama nas veru bila len tak, alebo kricala, proste, ked bola unavena a nevladala s nervami. zato otec nam raz za dva roky sekol jednu po zadku a to sme ako sa vravi hned "kakali magi v kockach", takze to malo svoj ucinok. Ja som svoje decka ako mensie, ale to uz boli tak na zakladnej, ucila niektore veci, a nedarilo sa im napriklad chodit nacas domov. Prvy den som upozornila, ze ma este jeden pokus, ak bude meskat aj tretikrat dostane. Druhy den meskal, treti den dostal facku medzi dverami bez kriku a bez slov a odvtedy syn chodil domov nacas alebo sa prisiel aspon dohodnut. Celkom to stacilo. A dcera ani nedostala (iba raz som ju velmi zbila, ale to boli fakt vazne okolnosti a stratila som hlavu - nasla som ju v bezvedomi nahu v cudzom byte - muzovi sa vtedy narodila dcera), ale inak jej stacilo len pohrozit, a hoci sa vzdy zdula, vzdy sa aj umudrila. Teda doteraz. Uvidime.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Betana, tiež som ako dieťa dostávala bitku. A práve preto naše deti nebijem ani ja, ani manžel... A ide to aj bez bitky...

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

veď ja tiež nebijem, ešte to by chýbalo. synovi stačilo raz na výstrahu, dcéra si to našťastie nepamätá, ale skôr som sa ju pokúšala prebrať, bola to zúfalá situácia ... a pamätám si ešte, ako som synovi takému hádam trojročnému dala takú facku, že mal otlačok na tvári dobre že nie aj týždeň, ale to tiež bolo zo zúfalstva, on mi totiž odpadával do bezvedomia a nič už nefungovalo, ani fúkanie do tváre, ani štípanie, ani voda do tváre, to som už mala v jednej ruke telefón a volala som záchranku, keď sa po tej facke prebral. ale zaujímavé je, že odvtedy prestal odpadávať.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Betana, písala som o bitke ako o "výchovnom" prostriedku.
Prefackať odpadnuté dieťa v snahe ho prebrať z mdloby... No, neviem, či je to správne zo zdravotného hľadiska - ale s výchovou to nemá spoločné nič...

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

ja viem, len niekedy si spomeniem, ako strašne som ho vtedy treskla a dosť ma to mrzí. a zvláštne, chodili sme s ním k psychologičke, na CT, na kadečo, lebo jeho odpadávanie pramenilo v počiatkoch z tzv. detského zájdenia sa, pri plači, ale naučil sa to zneužívať doslova tak, že keď niečo nedostal, povedal že odpadne a fakt odpadol. A za celé tie roky mi nikto nepovedal, že stačí dieťa vyhodiť do vzduchu a tento pohyb donúti bránicu nadvihnúť sa dieťa musí dýchať. Povedala mi to až oveľa neskôr jedna známa detská lekárka, keď som náhodou v spoločnosti spomenula, aký sme mali so synom problém.Dcéra sa potom ako malá tiež zo dvakrát zašla a vždy to pomohlo, nedošlo to do extrémov a nenaučila sa to zneužívať. Ale on napríklad potom začal zvraciavať. Ak niečo nedostal, alebo nechcel, povedal, že sa pozvracia. Ja na to s kľudom, že nech sa páči, on sa natiahol a na počkanie to dokázal. 1. - musel si to vždy upratať, 2. vybavila som cez známeho komplexné lekárske vyšetrenie, krv, očné pozadie, sono žalúdka a podobne, vrieskal ako najatý, prečo mu to robia, povedala som, že je zrejme vážne chorý, a tiež s tým prestal. a okrem toho som sa dozvedela, že je úplne zdravý. a potom už prestal také triky skúšať.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Tak som sa práve dozvedela, ako zabrániť "zájdeniu sa" dieťaťa. Takže ani vtedy netreba fackať. Ako dobre .

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

betana- viem očom píššeš lebosom to zažila pri majom staršom synovi ale on bol vtedy maličký mal asi tak 4m.
Ked sa to stalo po prvý krát bolo to hrozné malí celý zmodral a vyzeralo to strašne ani neviem ako som ho schmatla a utekala do kuchyne a oprskala som ho vodou a malí sa nadýchol.Moja mama bola s toho celá na nervy a kade chodila tade rozprávala aký je len chorý a pravdaže som navštívila lekára myslím že to bol detský neurolog a ten my tovtedy vysvetlil že sa nemôže nič stať a on sa vždy nadýchne lebo sa vtom momente niečo začne vylučovať do krvy čo ho donúti dýchať a poradil my aby vždy sa snažilaneako odviesť jeho pozornosť niečim iným a fungovalo to ale zachádzal sa daléj a ked už bol väčší a mal asi tak 2r tiež som sa dozvedela že mu stačí dať facku ale primeranú nie na záchranku a tak som to vyskúšala niekoľko krát a čuduj sa svete zabralo to a malí sa prestal zachádzať.
Hovorila som to mojéj mame ale ona to nechcela spraviť ,tak ked ho ona varovala jej sa zachádzal a mne nie. tak viem že to funguje,len si už nepamätám ako to dopadlo či mu tá moja mama dala nakoniec facku alebo s toho jednoducho vyrástol.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Myslím si,že vychovávam svojho syna pozitívne - ale som jeho mama ,tak sa to akosi očakáva ...Sú ale samozrejme chvílky ked sa "objaví" aj negatívno - ale to je predsa život .Máme iba jeho,tak si ho s manželom patrične "užívame".Tiež mám ale svoje hranice za ktoré vie že nesmie prejsť,ak sa tak náhodou stane nastupuje moja neoblomná "autorita",ktorá určí "trest".Nie je to síce trest v pravom slova zmysle,ale napr.ak spraví niečo čo nemal nemám problém ho "izolovať" od nás na hodinu do svojej izby,kde to po doznení spolu preberieme,čo urobil zle a ako to mal urobiť.Väčšinou to funguje /teda takmer vždy/ .U nás nehrozia fyzické tresty,u nás je to skôr na báze vysvetlovania,úprimnosti a dávame mu vela lásky,aby cítil že nám na nom záleží a že sme rodina ktorá vždy drží spolu... ...

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Sonia, ale pozitívne rodičovstvo nie je o tom, že by sa z výchovy úplne vypustili tresty. Len sa nejedná o telesné tresty a o tresty, ktoré deťom ubližujú psychicky. Výchova úplne bez trestov a bez určenia hraníc deťom škodí. Veľmi dobre sa o tom píše v knihe Děti potřebují hranice.

Základ pozitívneho rodičovstva je v komunikácii, rešpektovaní potrieb a osobitosti dieťaťa, preferovaní pochvál, povzbudzovania a odmien.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

napríklad keď si moje decká večer nechceli vypnúť telku, párkrát som im odpojila kábel v obývačke a naučili sa...

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Tento blog sa mi (z mne neznámych dôvodov) nedal pripojiť ako súvisiaci článok. Tak ho dávam sem - môj komentár v ňom tu "sedí" ako riť na šerbeľ .

http://www.nanicmama.sk/ja-mama/ja-mama

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Georgina keby si čítala poriadne,písala som že ja "trestám" syna tak že musí ísť do svojej izby - ako trest mu to stačí,ale zatial má len osem...ktovie čo bude o pár rokov...A môj syn velmi dobre pozná hranice,čo si môže a čo nemôže dovoliť...Ale ked sa tak intenzívne zaujímaš o naše výchovné postupy /ktoré máš určite dobre preštudované/,tak prečo nenapíšeš niečo aj o tých svojich ??? Vieš teoria je krásna vec ale prax je o inom,že???

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Sonia, čítala som poriadne - a teda som si všimla, že si dala "trest" (a teraz zase "trestanie") do úvodzoviek. Preto som napísala o tom, že pri pozitívnom rodičovstve sú aj tresty. To, čo si opísala ako "trest" - je trest.

O svojich výchovných metódach som tu popísala už kilometre písmeniek - hlavne v tých blogoch, ktoré som pripojila k tomuto článku. Myslím, že kto chce, prečíta si to aj bez toho, aby som to sem kopírovala .

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ale každý to berie inak,ja to napr. v pravom slova zmysle ako trest neberiem.Mne sa trest spája s niečím iným /preto som to dala aj do úvodzoviek,nenapadá ma iný výraz/,ale ty to ber ako len chceš ...A čo sa týka tvojich výchovných metod,ku iným príspevkom velmi rada prikladáš link,tak prečo tak neurobíš aj teraz?...

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Sonia, linky sú uvedené v súvisiacich článkoch - a ešte som v blogu extra na to upozornila.

Pridávam ešte raz:

http://www.nanicmama.sk/ja-zena/dieta-v-znameni-barana-maly-tyran

http://www.nanicmama.sk/deti-na-predaj/ovladanie-hnevu

http://www.nanicmama.sk/ja-mama/ja-mama

http://www.nanicmama.sk/deturence/hranice-vo-vychove-deti

http://www.nanicmama.sk/deturence/riesenie-konfliktov-v-rodine

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

K tomu trestu - trest je riadny terminus technikus v pedagogike. http://referaty-seminarky.sk/teoria-vychovy/

Metóda trestu:
1/ v našej pedagogickej praxi neexistujú telesné tresty
2/ vylučujú sa tresty, ktoré útočia na ľudskú dôstojnosť (šikan)
3/ trest môže byť účinný iba vtedy, ak si trestaný uvedomí, že trest je prirodzeným následkom jeho vlastnej negatívnej činnosti a nie prejavom nadradenosti alebo svojvôle trestajúceho.

Najcitlivejšie kritériá pri trestoch:
spravodlivosť
primeranosť
objektívnosť
konkrétnosť

Chyby trestania:
1/ opakovaný trest je porušenie pedagogickej zásady, že za jeden priestupok patrí jeden trest,
2/ odložený trest – trest má nasledovať bezprostredne po priestupku, nekonať v afekte, skratovo.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ako som už spomínala ja tresty u nás doma nepraktizujem.Zatiaľ nebol dôvod...uvidíme čo bude neskôr.

2/ odložený trest – trest má nasledovať bezprostredne po priestupku, nekonať v afekte, skratovo.

mám to chápať tak,že je chyba,keď trest odložím na neskôr a zareagujem až vtedy,keď si to premyslím,alebo mám reagovať ihneď,bezprostredne po priestupku?

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Fidorka, myslí sa to tak, že dieťa niečo vyvedie, rodič sa nas...srdí a ide si to s ním hneď a zaraz "vybaviť". Odborníci odporúčajú najprv "narátať do desať" (prípadne do tisíc - ak treba), kým rodiča prejde nas...srdenie a potom s dieťaťom hovoriť o treste ("Pozri, spravil si toto a toto, pre toto a toto to je zlé, musím ťa potrestať...atď"). Až keď je dieťaťu jasné, čo vlastne vykonalo nesprávne, príde na rad samotný trest.

Asi narážaš na ďalšiu búrlivú debatu, kde sa hovorilo o odloženom treste.
Tam sa však jednalo o špeciálnom prípade, keď si písala o tom, že (dieťaťu "ohlásený") trest by nasledoval až po činnosti, ktorá bola dieťaťu dopredu prisľúbená...
V tom prípade by som jednala rovnako ako ty .

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

máš pravdu,aj na ten blog som si spomenula,ale keď si predstavím situáciu,že by som mala deti s ktorými musím často riešiť rôzne konflikty,tresty,odmeny a pod.ja som povaha,že ozaj všetko najskôr premyslím a potom konám,odpovedám a riešim.Naučila som sa to rokmi,keď som bola mladšia,nevedela som sa tak ovládať,aj teraz sa mi to vždy nedarí,preto niekedy rátam a rátam a dýcham

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Iste, veď aj ako matky prechádzame rôznymi etapami

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

POzitívne, ale niekedy zvýšim hlas to už je Kubo urazený a reve. Ale začína sa z neho kĺuvať chlapec ... no madonna. A také dobré dieťa to bolo NUž uvidíme.
Boli odchovaní na detských masážach a aromaterapií, ja som ešte čerpala info na http://www.vedomerodicovstvi.cz/ Teraz je toho veľa aj u nás ... V časopise Dieťa boli tiež pekné články.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Adinka, ďakujem za upozornenie na ďalšiu zaujímavú stránku

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

U nas je to tiez o vysvetlovani a dohovarani, ale ak niekto na niekolkykrat nepochopi, alebo nechce pochopit, co sa od neho ziada, leti facka a vybavena vec....ziadne cicmanie.potom ide vsetko rychlo a lahko.
myslim si, ze su deti vychovane dobre, s laskou a hlavne- nemusim sa za ne nikde hanbit.odmeny- neodmenujeme......nic akoze za zasluhy....ani mna nikto neodmenuje.... mimoriadne darceky z lasky to je ale vec druha- a ak viem, za cim pisti dusa mojho dietata, pokial je to mozne- kupim to a obdarujem....s pusou na celo- ze z lasky....

ivet

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Vybavená vec, Ivet?
Hm - a pre koho? Pre teba? Alebo pre dieťa?

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Georgina ,tak to je snád vec Ivet,či?

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

...urcite pre oboch...ivet

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

http://primar.sme.sk/c/4116422/vacsina-rodicov-priznava-ze-deti-tresta-…

Už školáci rozlišujú, čo je a čo nie je fér a bitka je pre nich niečo ako „presilovka“ – ja som malý a oni sú veľkí, nemôžem im to vrátiť.

Mnoho odborníkov poukazuje na širokú škálu „vedľajších účinkov“ telesných trestov. Takéto trestanie totiž neučí to, čo je dobré a ako sa správať v budúcnosti, len deťom napovedá to, že robili zle. Dieťa si pamätá skôr trest, ako dôvod, prečo ho dostalo. Dokonca tak dieťa vedieme k tomu, že je normálne, ak sa človek presadzuje päsťami, či už v škole alebo medzi súrodencami.

Bitka u dieťaťa vyvoláva strach, tvrdohlavosť, vzdorovitosť, nenávisť. Cíti sa ponížené, nahnevané. Prehlbuje sa priepasť medzi ním a dospelými, pociťuje nedôveru. Zo strachu pred nakladačkou klame a manipuluje, aby sa jej vyhlo. Psychológovia však varujú najmä pred dlhodobými dôsledkami tvrdších telesných trestov ako je agresivita v dospelosti, delikvencia, neurózy, psychózy, depresie, či prílišná plachosť, neschopnosť presadiť sa, nadviazať partnerský vzťah.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Teraz si mi pripomenula jedno obdobie nášho najmladšieho... teraz sa už len smejem na tom,ale vtedy som bývala veru dosť často zaskočená,lebo som nebola na to zvyknutá.On je totiž veľmi tvrdohlavý a pomerne silná osobnosť,mal vtedy obdobie,že my sme povedali A a on zaručene B ,hádzal sa o zem aj desať krát denne,vyháňal návštevy od nás asi tak:Dokedy tu budete?A nejdete ešte domov?
Vtedy mi veľmi pomohol jeden véélice dobrý článok,ktorý som vtedy aj od teba Anka pýtala ak sa pamätáš a o chlapcovi a jeho otcovi,plote a klincoch.Stále ho máme na chladičke pod magnetkami a synovi tam často oči zablúdia,keď vidí,že ma nahneval.Ďakujem!

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Fidorka, rado sa stalo

Príbeh o zlostnom synovi je tu: http://www.zvedaveslniecka.estranky.sk/clanky/myslienky/zlostny-syn

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

a kolko mal syn vtedy rokov? myslím,že keby som tento príbeh rozprávala mojmu 22 mesačnemu synovi,asi by nechápal. ozaj, Georgi, čo s ním,ked horuca truba ho pritahuje ako magnet, ked záclony máme na uzol,aby nedočiahol,čo sa dá,to posuvame vyššie a vyššie. Ked chcem niečo robit v kuchyni, nepomože mu dat nejake hrnce, on chce všetky, k tomu púšta mikrovlnku,tá ešte musí putovat na stenu vyššie.... ale sporák nemožem zavesit na plafon, nie? Jednoducho,je to dieta, pri ktorom musim byt 24 hod. v pozore. Danajka by vedela rozprávat.A to sa stále nedá.... žiadne nono, popáliš sa , bude ta to boliet, nepomáha. Už sa chytil aj teplej žehličky,aj truby a nič......je to pre neho ako magnet. Dnes som ho mala na WC,lebo sak čo snim, a kým som spláchla, hodil vytahovaci meter, kde ho vzal???? do wc misy.Ked sa idem umyt, musi so mnou do kupelne a tam? práčka, vodovodná bateria mu nerobi problem,. zavesi sa na umyvadlo,a čo ja, ja som vo vani a vrieskam po nom........no a takto by som mohla pisat dalej

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Desina, samozrejme, že ani nie dvojročné dieťa by tomu príbehu nerozumelo .

Tvoj synček je živý, zvedavý, akčný - no, nie je to radostná vec? Je mi jasné, že je to veľmi únavné - ale veď dieťa nebude mať stále dva roky... Nakoniec z toho vyrastie .
(Mimochodom - dajú sa kúpiť veľmi dobré bezpečnostné prvky do domácností s malými deťmi. Veľmi odporúčam.)

Vrieskaním a nervozitou toho moc nespravíš - práve naopak. Nervozita sa totiž prenáša z matky na dieťa veľmi ľahko. Rovnako ako pohoda a pokoj .

Dcérka práve prechádza ukážkovým obdobím vzdoru. Navyše sa (zdá sa) rozhodla, že bude z nej princezná na hrášku . Ale vždy na ňu veľmi rýchlo zaberie pokojný tón hlasu, úsmev, "pomojkanie" - a je zase dobre .

A vysvetľovanie? O tom by som mohla písať romány. Synovi sa obdobie "Prečo?" ešte stále neskončilo (zaujímavý úkaz ) a dcérke práve začína... Takže meliem pántom od rána do večera a vysvetľujem, vysvetľujem, vysvetľujem... .

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Náš malý je tiež veľmi zvedavý a akčný...ajajáj...no musím povedať, že hodne pomáha vysvetlovanie(až som zo začiatku nechápala, žeby to mohol možno aj neskôr pochopiť)...samosebou sa zo začiatku stávalo, že sa popálil, porezal atd...dosť pomohly veci na ochranu do domácnosti(všeliaké bezpečnostné poistky a podobné veci-odporúčam)...takže malý je naozaj aktívny a niekedy je to ozaj únavné(to je ale môj problém), ale ja som šťastná, že je zdravý a môže vyvádzať...veľmi obdivujem mamičky a oteckov, ktorých detičky sú hendikepované a nemôžu si naplno užívať trebárs len obyčajné behanie

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Lia, deti naozaj nie sú hlúpe a rozumejú omnoho viac a omnoho skôr, ako si mnoho ľudí myslí .
A myslím si, že zdravé, živé a zvedavé dieťa je ten najkrajší dar, ktorý môžeme v živote dostať. Tak si to užívajme .

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Desina,náš syn mal 5r.keď som mu čítavala príbeh,ktorý tu spomíname.Keď mal necelé dva roky ako tvoj,ani mňa by to vtedy nenapadlo mu to dávať za príklad.A tiež bol a aj zostal takým živým dieťaťom ako ten tvoj.Máme ich štyroch,ale tento najmladší je "exemlár"na pohľadanie.Tiež ho najviac lákali a stále doteraz lákajú veci,ktoré sa "nesmú",ale už je starší a dá si to vysvetliť,aj keď sa mu to nepáči,zdúva sa ako mech,ale vie,že pokiaľ si môže do mňa dovoliť.Zámerne píšem "do mňa",pretože manžel je doma tak málo,že jeho majú "na hranie",ale to je zase iná téma...

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

ale odmenou je aj pekné slovo, a to hádam nechýba.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

...to ano....myslela som skor na hmotne odmeny...ivet

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Snažím sa o to už 9 rokov ... niekedy sa mi však nezadarí

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Nuž, Heluš, všetci sme len ľudia, všakže? Ale myslím si, že ak človek vie, kde a s čím má problém - tak je to prvý krok k tomu, aby ho vy/riešil .

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ja tu budem zase za tú najsamfasa maminu,ale skúsim to
Najstarší syn - 20r.v živote nikdy nedostal ani po rukách,ani po zadku,ani po ústach a bol a aj je stále ten najsamfasa chalanisko.Naozaj,on ani pubertu asi nemal.Mal síce aj červené vlasy,aj zalené,aj farebné číro ako papagáj,ale to podľa mňa nie je výchovný problém.Prázdniny skončili,číro šlo dolu...a školu začal ako holohlavý.
Ani mladších som nemusela trestať,len raz dostal jeden z nich odo mňa "výchovnú" po zadku,ale to bola skôr moja chyba,ako jeho,keby som bola vtedy kľudná a nenervovala sa pre iné blbosti,tak by sa ani to nestalo.
Keby som mala deti ale problémové,asi by som skôr volila formu odmeny ako trestu.Mne sa nepáči,keď napríklad dieťa niečo vyvedie a rodič v návale hnevu hneď reaguje neuvážene a trestá príliš prísne.Ja skôr takým veciam predchádzam-napríklad dohodou:Keď celý týždeň nezanedbáš nič v škole,tak cez víkend bude odmena a pod.Myslím si,že keď sa na deti ide týmto štýlom od malička,nebudú s nimi problémy ani v neskorškom veku.
Možno so mnou nebudete súhlasiť,nie som až taký odborník,nemám ani veľa kníh preštudovaných,ale u nás to funguje.Ja na chlapcov ani nekričím a ide to,nemám s nimi problém.
Keď sa aj dostaneme do situácie,že zatínam zuby a rátam do tisíc ,tak to je väčšinou preto,že ja som nervózna,ja som unavená a mne sa nechce v tej chvíli "vychovávať"

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Fidorka, veľmi podobne to s výchovou vyzerá aj u nás.
Len číra sme sa zatiaľ nedočkali - doteraz len dllllhé vlasy náš chalanisko vyskúšal

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Nesmúť Geo,aj číro ešte môže byť ,veď ešte máš aj dcéru

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

no a ja k tomu len toľko, že aj dobre mierené poznámky majú svoj účinok, ja som tiež u syna vlastne pubertu nezažila. a s dcérou uvidím, niekedy už je to divoké, našťastie som väčšinou trpezlivá.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Náš chalan bude mať v nedeľu 13 rokov. Jeho pubertu s manželom zvládame vcelku s humorom. Zatiaľ sa totiž prejavuje len ťažkými povzdychmi a prevracaním očí... Synove dllllhé vlasy a podivný vkus v oblečení jednoducho neriešime .
A uvidíme, čo bude ďalej .

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

K tomuto by som sa najradsej priblizila. Je to take ... prirodzene ... Prirodzenejsie, ako klasicka vychova, ktoru som dostala ja.

Castokrat som pocula z maminych ust "to si TY nesmies dovolit" ! Pytala som sa logicky preco ? Lebo si LEN dieta a nic si v zivote nedokazala. Nikdy som to v mojej malej hlavicke a neskor ani tej pubertalnej nevedela pochopit. Preco si rodicia mozu nieco dovolit, ale ja nie ? Preco mi donekonecna opakuju, ze som nic nedokazala ?
Ked mi to povedal otec v 12 rokoch mala som chut povedat, ale dokazala ! Chcela som psika, a mam ho ! Chcela som vediet kreslit koniky a viem, sama som sa naucila kreslit. Viem pisat krasne slohy. I ked ucitelka mi dvala z nich petorky, lebo si myslela, ze mi ich pisu rodicia. Na dvanast rokov celkom dobre. No nie dost dobre pre mojich rodicov. Zostala som vtedy radsej ticho. Naco bojovat s veternymi mlynmi ? Nema to vyznam. Dospeli ma nechapu... A uspesne ma moji rodicia nechapu dodnes. Nechapali moje satkovanie. Nechapu moje stravovanie. A uz vobec nechapu tomu, comu verim.

Ked sa narodil Matko, povedala som si budem ina ako moji rodicia. Nie, ja chcem byt ina. A ide to. Sice po krocikoch, pomalicky, a niekedy je to pre mna krst ohnom /pretoze musim prekonavat svoje ego, zazite predlohy a pod./ ale snazim sa kolko viem

Dakujem za krasny clanok

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Polárka, presne tak - keď sa chce, tak sa dá. Aj keď niekedy len po krôčikoch

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Povzbudzujem svoje deti sústavne-vedie ich to k samostatnému konaniu, k zdravému sebavedomiu. Bitka u nás nehrozí, asi 3x som synovi capla na zadok, keď bol škôlkár-ale to som bola mladá, žiadne info, žiadny net, odvtedy nič, facku alebo buchnát nedostal v živote. Dcéru sme neudreli nikdy. Príde mi to nedôstojné. Je to dieťa, ale nie je hlúpe, má svoje pocity, hrdosť. Dospelý je vo fyzickej presile, dieťa mu to nemá ako vrátiť, vnímam to ako poníženie dôstojnosti... nás kto udrie, keď v živote konáme nesprávne? Prejavujem im veľa lásky. Otec je autorita, no tiež bez bitiek...
So synom úspešne a s dôverou prechádzame pubertou. Nie je anjel, robí chyby, nevyberá riad z myčky podľa dohody, je bordelár, musím pripomínať vždy všetko, ale spraví, nie je zostresovaný, je v pohode, vie, že sa môže na nás spoľahnúť akokoľvek by sa čokoľvek stalo. Povzbudzujem ho k vlastným rozhodnutiam, môže v živote robiť čo len chce-myslím profesne a pod.. akokoľvek sa rozhodne, je to jeho život, len nech je šťastný a vnútorne slobodný.
Svojim deťom budem aj v ďalšom živote pomáhať, moji rodičia boli a sú ochotní a nápomocní nám stále v mnohom, viem, aké to je super-stále mám niekoho, na koho sa môžem-okrem manžela-spoľahnúť a keby bolo zle, nie som sama...

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Alexa

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

"So synom úspešne a s dôverou prechádzame pubertou. Nie je anjel, robí chyby, nevyberá riad z myčky podľa dohody, je bordelár, musím pripomínať vždy všetko, ale spraví, nie je zostresovaný, je v pohode, vie, že sa môže na nás spoľahnúť akokoľvek by sa čokoľvek stalo. Povzbudzujem ho k vlastným rozhodnutiam, môže v živote robiť čo len chce-myslím profesne a pod.. akokoľvek sa rozhodne, je to jeho život, len nech je šťastný a vnútorne slobodný."

Toto je ako o nas.

A k ostatnemu nemam co dodat

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Alexa...a okrem toho, máš aj priateľky ..takže Ty nikdy nebudeš sama

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ďakujem dievčatá za podporu snažíme sa-teda ani nie až tak veľmi-ide to nejak od prirodzenia, no malá bude tvrdší oriešok. Tá ešte inak otestuje nemennosť našich výchovných metód Budem si vravieť "vyderžaj pioner!"

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Hlavne netreba zabudat na to, ze aj my sme boli mali a nevedeli vsetko to, co vieme teaz, aj my sme mali pubertu a nenavideli cely svet a pojde vsetko. No a na baby v puberte niekedy plati selektivna hluchota Mne to pomohlo velakrat

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Lyduška

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Na nete som nasla pribeh o prirodzenom rodicovstve. Cim dalej sa zaujimam o prirodzene materstvo a rodicovstvo, zistujem, ako mnoho pokrokovych odbornikov nasej "cicilizacie", ze na to nepotrebujeme ziadne ucebnice, ani vedcov a ani siahodlhe studie. Vsetko co potrebujeme je v nas - iba sme na to postupom "civilizacie" pozabudli.

Krasny clanok :
http://anielik.scot.sk/e107_plugins/content/content.php?content.112

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Prečítala som si, je to síce dlllhéééé - ale naozaj zaujímavé a k úvahám podnetné.
Jarka, ďakujem .

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Nie je zaco, rado sa stalo
A je fakt dost dobry

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Zase jeden z výborných blogov od georginy,vďaka. Tieto otázky ma zaujímajú - chýbali mi takéto info keď som mala malé deti, stále som si vravela : Prečo nie je už na školách niečo takéto, akási výchova k manželstvu a rodičovstvu - každý len preberá vzory so svojej rodiny, nevedomky opakuje tie isté chyby a teraz sa občas sama seba pýtam: Ako budú moje deti vychovávať tie vlastné ? "Kde je hranica odmeňovania a „uplácania" detí?" - toto by ma naozaj zaujímalo, mám pocit, že tá hranica je niekedy dosť tenká.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Libuška, ja tiež čakám na blog, ktorý sľúbila napísať Broňa - o vyučovaní sociálnych zručností a emocionálnej inteligencie na našich školách.
Len Broňa je teraz chorá - tak musíme počkať.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Georgina, tvoje blogy nás učia rozmýšľať nad sebou a snažiť sa byť lepšími, ďakujem A na tú tému od Broni sa veľmi teším(e).

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Hranica medzi odmeňovaním a „uplácaním" detí je naozaj tenučká... A niekedy dá poriadne zabrať "nespadnúť" na stranu "uplácania"...

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Niektoré deti to aj vycítia a po čase chytračia, urobím a pod. ale dostanem...občas to na mňa skúšal syn, ale myslím, že viac zo žartu ako vážne - ale hneď som sa zľakla, že aby sa to nezvrhlo, že či to potom dokážem ustrážiť, tak som to odmietla, snažila sa vysvetliť, že pomôcť mne alebo súrodencovi a pod. to je samozrejmé, to sa nerobí pre peniaza, max. nechám deťom nejaké drobné keď prídu z nákupu.Radšej ich slovne chválim, ale úprimne,vyobjímam, vystískam a hovorím "lúbim ťa jak koňa".

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Tiež veľmi často hovorím našim deťom, že ich ľúbim...
Aj keď deti lásku cítia aj bez slov - ale myslím si, že je veľmi dôležité aj to, aby to počuli "na vlastné uši" .

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Este ma napadlo, ze miesto "pozitivne" rodicovstvo, by sme tento "zivotny styl" kludne mohli nazvat aj PRIRODZENYM rodivstvom

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Áno, myslím, že tieto dva výrazy môžeme brať ako synonymá

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ozaj dobrý blog, ako vždy Geo...ja sa "chváliť" nebudem, lebo aj keď sa snažím, tak občas zlyhám...telesné tresty nepreferujeme a ohradila som sa aj u svokrovcov(tam facky boli asi výchovné), lebo malému to bolo naznačené...odvtedy neskúšajú...no musím priznať, že moje ego je dosť veľké a zvýšim občas hlas...toto je moja úloha, zmeniť to-velmi na tom pracujem

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Lia, asi máločo sa nám podarí v živote "skokom".
A aj my, rodičia, sa učíme od svojich detí

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Geo, máš pravdu-veľa som sa naučila od nášho malého...hlavne som sa "ukludnila" a naučila chváliť...malého chválim, bez toho to ani nejde...denne mi dokazuje, aký je úžasný(aspoň pre mňa)...viem dokonca pochváliť aj seba a hlavne ma naučil vyjadriť city a dať najavo, že mi na niekom záleží...toto v mojej rodine nebolo, resp.bolo to vyjadrované súrodencom, nie mne...ale keď malý mi denne minimálne len tak(a to je jedno, kde sme-kľudne aj vonku)povie:maminka ľúbim Ťa , tak som úplne namakko...rodičovstvo je úžasné, i keď je pravda, že robíme aj chyby, aspoň teda ja...ale snažím sa ich aj naprávať

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Lia, vedieť sa dieťaťu "otvoriť" a prijať od neho to, čo nám ponúka, je naozaj veľmi krásny pocit

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

anka,
pekny blog.
Aj pre mna je dolezite respektovat dostojnost mojich deti. Nebijeme ich, fyzicky trest povazujem za zlyhanie rodica.
Snazim sa svoje deti chvalit, vela, vela objimat, objimat, objimat.
Uvedomujem si vsak, ze niekedy kricim a spravam sa direktivne. Je to vec mojej cholerickej povahy a nie vzdy sa mi dari ovladnut. Ale pracujem na tom .
Eva

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Evka, súhlasím - rešpektovať dôstojnosť detí je asi najdôležitejšie

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

A este by som doplnila link na Citlive rodicovstvo.
http://luciag77.blogspot.com/2006/10/attachment-parenting-alebo-citliv…

Ako velky bol vnimam to, ze som nebola schopna porodit prirodzene . Na druhy den som si v bolestiach isla pre mojho Matka. Sestricka sice na mna pohrdavo pozerala, ale ona a bolest bola to posledne nad cim som rozmyslala. Uz v nemocnici spaval Matko pri mne. Nie v postielke, ale v nemocnicnej posteli. Tak isto aj doma. Od troch tyzdnov som ho nosila v satke, az do jeho 9tich mesiacov .
Matko bol aj je velmi usmievavy chlapcek. Intuitivne vie, ktory clovek ma malo lasky. Vzdy je k takymto ludom extremne mily a laskavy. Hladi im vlasky, hovori "moj, alebo moja" pusinkuje a obima ich bez prestavky. Usmieva sa im priamo do tvare . A robi to aj zvieratkam, ked im je zle
Cim to presneje, neviem. Ale dufam, ze aj ja som k tomu prispela aspon stipkou

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Jarka, krásne si napísala o Maťkovi

A ďakujem za ďalšie zaujímavé informácie o rodičovstve v pripojenom linku

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

tak tomu ver,že si prispela,počkaj ešte aká budeš na neho pyšná-hrdá !
Dieťa,ktoré dostane takýto základ...to sa nedá nikde naučiť

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

...tiež patrím k tým čo sa snažia neudrieť,ale priznám sa,že už pár krát dostal po riti(keď mi utiekol v nákupnom centre,keď sa nepozrel doprava doľava a skoro vletel pod auto-situácie,kedy sa zľaknete)...je strašne veľa situácii,ktoré si z detstva pamätám,dostávali sme na riť a nevadilo mi to,neznášala som keď nám tatko v nervoch trhal zošity, dostávali bitku s vojenským remeňom,taktiež som neznášala vetu "si v mojom byte,budeš robiť čo ja poviem"...to sú veci,ktoré vo výchove nepropagujem...tresty sú ľahšie identifikovateľné ako odmena:syn dostáva aj pochvaly,objímame ho,dostáva maškrty,hračky-ale hranica medzi odmenou,darovaním,podplácaním atď je nepatrná-jedine istá som si tou pochvalou

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Apple, už vieš, ako nechceš vychovávať. Fajn
Premýšľala si však už nad tým, ako to chceš robiť?

Zdá sa ti v poriadku potrestať dieťa za to, že si ho ty neustrážila?
Malé dieťa často ignoruje tvoje výzvy a upozornenia - ale je to malé dieťa, jednoducho sa nebude správať ako dospelý človek... Ty však si dospelá - a matka k tomu.

Takže v nákupnom centre radšej "nakupujte" spolu ("Pamätáš si, čo máme ešte kúpiť? Čo povieš, kúpime tento jogurt? Alebo radšej tento? Aha, tu majú zaujímavé veci!... atď." Zaujmi ho, rozprávaj sa s ním, ukazuj mu veci a vysvetľuj.... Aj keď nákup takto trvá dlhšie, je pokojnejší, dieťa je spokojné a nenásilne sa naučí veľa nových vecí.).
Pri prechádzaní cez cestu vysvetľuj (aj tisíckrát) dopravné situácie ("Deti po ceste nebehajú, mohlo by ich zraziť auto. To veľmi bolí. Po ceste chodia len autá, autobusy, motorky a dospelí ľudia na bicykloch. Deti idú cez cestu len držiac sa s dospelého za ruku, alebo sa vezú v bugine. Cez cestu sa prechádza po prechode - to sú tieto pásiky, namaľované na ceste. Keď je tu semafor....atď.")

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

...ďakujem za vysvetlenie...úplne presne tak to i robíme...som opakovací papagáj...má 5rokov a ovláda dopravné značka,bo sa spolu učíme...jak som povedala snažím sa,no občas sa stane...ja viem,že to myslíš dobre,taktiež si cením tvoje rady,len občas to tak od teba vyznie,že som úplne neschopná ...jak sa vraví nech hodí kameňom ten čo je bez viny

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Apple, stále to beriem ako daň za písmenkovanie... Ver mi, ak by sme sedeli oproti sebe, ani by ťa nenapadlo, že ťa považujem za neschopnú...

Okrem toho, ten môj komentár okrem teba bude čítať ešte XY ľudí - takže tie rady sú písané aj pre nich (v prípade, že niekto z nich má podobný problém a nevie, čo s tým).

Opakovací papagáj - hej, presne taký pocit mám často aj ja . O lepšom spôsobe však neviem .

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

...ďakujem...a ako je to s tými odmenami?...inak mohla by si hodiť aj blog,ako si zdvihnúť sebavedomie,bo...-veď vieš prečo...

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

O zdvíhaní sebavedomia u detí tu už blog je: http://www.nanicmama.sk/ja-mama/ako-vychovat-zdravo-sebavedome-dieta

Zvíhanie sebavedomia u dospelých je zaujímavá téma a už začala na nej pracovať Broňa vo fóre Premeny. Takže bude aj to .

Odmeny... To je naozaj ťažké rozlišovanie a ešte ťažšie zovšeobecňovanie... Myslím, že veľmi veľa záleží aj na konkrétnej rodine, na konkrétnom dieťati, veku dieťaťa, ale aj na finančnej situácii rodiny (v prípade materiálnych odmien)... a tak ďalej. To, čo je pre jedno dieťa maličkosť, je pre druhé dlhodobý sen...

Pekne sa o výchovných odmenách píše tu: http://www.rodinka.sk/index.php?id=19403 - je to vlastne stručný "výcuc" z knihy Po dobrém, nebo po zlém?, ktorú napísal svetovo uznávaný detský psychológ Zdeněk Matějček.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Kniha Po dobrém nebo po zlém sa dá kúpiť tu: http://www.ikarmel.cz/kniha/Po-dobrem-nebo-po-zlem_POR1215.html

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

clanky si citam rada. poznate mozno pribeh o tom, ze ked naberate do kosika vodu z potoka, domov sice vodu nedonesiete, no kos je cistejsi ...

a tak sa vzdelavam, cosi pochopim alebo mi to aspom pomoze pochopit uz minulu udalost. ale inak som "zodpovedny egoista". som pokojnejsia, ustretovejsia k dietatu, vyvarovala som sa opakovania sa situacii z mojho detstva. no stale sa spravam, akoby som mala aspon 3-4 deti, obcas si nenajdem na vypocutie ci hranie cas. a toto si vycitam, pretoze prcek nema a este nejaku chvilu nebude mat surodenca, preto potrebuje moju spolocnost castejsie ako som ochotna mu ponuknut.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Pozitívne rodičovstvo

Recepty

Sezónne recepty

Návody a nápady na tvorenie

Najčítanejšie

Najčítanejšie recepty

Najnovšie recepty