Vybrala som sa do obchodného centra, po zásielku, dcéra si objednala korálky na pletenie náramkov. Prechádzajúc okolo obchodov s oblečením, obuvou, elektronikou .... som premýšľala, aké je to všetko zrazu nepodstatné ...
Ťažké ráno, ťažký deň, veľmi ťažký. Nemám slov. Strašili nás tým, už dlhšie, ale až také som nečakala. Asi nie som sama. Prečo? Prečo najväčšej krajine na svete je stále málo? Fakt zbedačený, stáročia ťažko skúšaný ruský národ potrebuje akurát vojnu? Neverím, že ju bežní ľudia v Rusku chcú. Ľudia na Ukrajine, čím sa previnili ...? Radšej nemyslieť na to, čo ešte príde, môže prísť.
Hovorí sa, že človek si zvykne aj na šibenicu. Niečo na tom bude. Aj tu pandemickú dobu už berieme za akú - takú samozrejmosť. Síce dosť obmedzujúcu, ale voľajako sme si zvykli? Na rúška, respirátory ..., skresanie kontaktov, návštev rôznych udalostí ... Nič príjemné so všetkým naokolo, hlavne kým sme zdraví aj naši blízki.
Skôr ako samotné hry začali, sprevádzali ich mnohé predsudky, problémy ...?
Extrémne prísne opatrenia spojené s pandémiou, boli očakávané. Boli dôležité pred zahájením samotných hier. Sú nevyhnutné aj teraz na všetkých športoviskách, v olympijskych dedinách, tomu rozumiem. V danej dobe to dáva logiku, bez toho nich by to ani nešlo.
Po dlhých rokoch som sa vrátila k seriálu Vraždy v Midsomeri, tej staršej verzii. Aj nové sú fajn. Čo ma zas a znova udivuje, je vo filme vyobrazený aktívny život na vidieku.
Už dlhé roky čítam jeden časopis. Páčia sa mi v ňom mnohé zaujímavé články, rozhovory ... Žiaden bulvár. Len opakovane sa mi stalo, že som ostala zaskočená pri fotografiách starších žien, s ktorými boli robené rozhovory.
Najprv som to pripisovala tomu, že možno takúto fotku poslala samotná dáma, alebo si priala aby bola jej fotka tak upravená ..., ale pomaly o tom začínam pochybovať.
Pri známych ženách - herečke, redaktorke, speváčke ..., pri ktorým poznám orientačne vek, ma to kus zarazí, ale dobre. Výzor je pre mnohé dôležitý.
Máme za sebou ďalší rok. Znova dozrel čas na malú rekapituláciu? Či ako hovorí majster Oogway v Kung Fu pande: "Včerajšok je história, zajtrajšok je záhada. Platí však to, čo je dnes a to je ten najkrajší dar."
Prvú časť sviatkov máme šťastne za sebou. Dúfam, že aj vaše Vianoce prebehli v plnom zdraví všetkých zúčastnených a bude tomu tak aj naďalej ..., čo najdlhšie. Vraj grécka abeceda nemá zas až toľko písmen. Zostáva teda veriť, že Omikronom ten šialený chaos ukončí.
Vôbec sa mi nedarí udržiavať mailovú schránku poloprázdnu. Snažím sa síce priebežne do koša "vyhadzovať" kadejaké reklamy. Tak či tak sa mi to kopí. Ale dozrel konečne u mňa čas, na ohlasovanie odberov, na ktoré som sa ani neprihlásila. Stačilo, že som voľakde niečo nakúpila.
Tradične aj tento december zbehol tak šialene rýchlo a Vianoce sú za dverami. Druhý rok tu máme tak prapodivné obdobie, že nám to možno ani nedochádza, že pred nami sú sviatky pokoja a mieru. A tuším práve ten pokoj a mier by mal byť základným mottom tohtoročných sviatkov.
Niečo na tom bude. Aj tu pandemickú dobu už berieme za akú - takú samozrejmosť. Síce dosť obmedzujúcu, ale voľajako sme si zvykli? Na rúška, respirátory ..., skresanie kontaktov, návštev rôznych udalostí ... Nič príjemné so všetkým naokolo, hlavne kým sme zdraví aj naši blízki.
