Ja žena

Ahojte dievčatá,
takže od zajtrajšieho večera až do nedele poobedia sa vám stratím z dohľadu aj dopisu...a verte, že mi budete riadne chýbať a môj večerný adrenalín s vami - to už ani nehovorím...
Nuž, budem pracovne zo školy na výjazde 4 dni a počítam, že sa v nedeľu učítam, lebo vašich prísôevkov tam bude neúrekom.
Takže ešte zajtra do večera stihnem možno niečo -aj keď nie múdre-napísať a potom mi bude musieť moja zlatá polovička čítať príspevky do mobilu a ja mu budem diktovať odpovede-to by bolo riešenie, nie?
Takže sa správajte slušne, občas si na mňa spomeňte a ak by ste mi chceli zavolať, môžem vám dať číslo mobilu-žartovala som, alebo nie?

Na úvod by som rada ešte raz zaželala Danke k dnešným promóciam a na začiatok aj k titulu bakalára, veľa radosti a úžitku z tohoto titulu, za ktorým je množstvo vynaloženej práce.
V súvislosti s tým ma napadá aj téma: Akú úlohu zohravajú tituly v našom živote. Ja dosial sediaca doma na zadku som to zatiaľ vedela oceniť len pri pôrodoch, keď sa celkom zaujímavo počúvalo: "Pani inžinierka, tlačte!". Inak naozaj nemám rada ľudí, ktorí hodnotia ostatných poďla množstva titulov, lebo hodnota človeka je schovaná niekde úplne inde ako v diplome.
Aký je v

Dostal sa mi do rúk tento príbeh, nedalo mi, nepodeliť sa s Vami:

Jedného dňa starý osol spadol do studne. Chudiatko zviera plakalo a plakalo a niekoľko hodín sa farmár snažil vymyslieť, čo urobiť. Nakoniec si uvedomil, že to zviera je staré a že tu starú studňu aj tak už nepotrebuje. Nemalo teda zmysel to zviera zachraňovať.

Tak požiadal pár susedov, aby mu pomohli. Každý schytil lopatu a začal hádzať hlinu a piesok do studne. Osol si uvedomil čo sa deje a začal hlasno bečať.
Potom všetkých prekvapil, pretože sa utíšil a prestal.

Ešte tam hodili pár lopát plných hliny a potom sa farmár pozrel. A uvidel niečo euveriteľného.

zeny chcem sa vas opytat ako hospodarite. mate presny plan kolko na co minut alebo to riesite nejak spontannejsie podla potreby? lebo my zvykneme chodit raz mesacne na velky nakup (potraviny, drogeria) a naposledy sme sli bez zoznamu a tu sumu co sme minuli sa az hambim napisat. tak som si povadala dost, a teraz spisujem velky zoznam zakladnych veci co vzdy treba som odhodlana s nim chodit na nakupy a nekupovat hluposti. ako to riesite vy?

Nechcem tu ťahať politiku, ale výroky Jána Slotu (pozri múdre hlúposti)naozaj nemajú chybu. Keď tak len jedinú, že sú vhodné skôr do Hurikánu ako na politickú scénu.

Detstvo - obdobie krásne, trochu bláznivé, bezstarostné ale aj plné malých trápení a veľkých snov.
Čo sa vám vybaví pri tomto slove? Aké dieťa ste boli, aké sú vaše prvé, alebo najkrajšie spomienky? Chceli by ste čas vrátiť späť? Kto je na tom lepšie naše deti so svojimi mravčími povinnosťami a životom plným hier, podľa našich pravidiel. Alebo my, ktorí pravidlá určujeme, s hlavou plnou zodpovedností a nutnosťou podriadiť život našim ratolestiam. Opäť veľa otázok. Skúste si vybrať aspoň jednu a napište nám.

Dievčatá, ja som sa vám pochválila so svojou, jednou z mála, životnou výhrou v článku Vodičák mi dal krídla. Napíšte mi, čo sa vám v živote podarilo, teda okrem úžasných detí, na čo ste na seba naozaj hrdé. Mimo úlohy mamy, manželky, žienky domácej ..., ešte v nás možno ostalo naše vlastné ja - viac či menej spokojné so všetkými našimi rolami v hre zvanej život. Ale to je možno na ďalšiu diskusiu. Nechám na vás, čo si vyberiete z tejto komplikovanej formulácie.