My, skoro dokonalé

Máme susedu, človek by povedal, že ťažký osud. Cudzinka, vydala sa u nás. Rodina ju moc neprijala, z domu ušla ešte pred maturitou, tak vlastne bez oficiálneho vzdelania. V manželstve nemali deti, hoci sa všemožne snažili a boli by dali čokoľvek za ne. Celý život chodili po rôznych brigádach, pracovali hodne v zahraničí na farmách. Milovali dovolenky, raz do roka dlhý pobyt v exkluzívnych rezortoch.

Možno to poznáte - chvíľu dlhšie sa na IG zapozeráte na nejaký obrázok, nebodaj si uložíte recept a už sa to na vás valí. 10 nových receptov na cuketu denne. No nevyskúšaj to, keď niektoré vyzerajú fakt super a ty si ich ešte neskúsila.

Dva týždne dozadu sme mali u nás skazu. Krúpy nie tak veľké ako husté, sprevádzané silným vetrom, zničili na záhrade celú úrodu. Jablká, hrušky, ringloty, višne a hlavne moje milované čučoriedky nenávratne. Ešte som nikdy nemala svojim 9 kríkov tak bohate obsypaných. No mala. Lebo polovicu rovno pozbíjalo, druhá čo zostala, je poškodená. Možno zopár schovaných čučoriedok prežije. A zopár orechov, zvyšok ništ, na zemi alebo dotlčené. Tento krík je jeden z mála, čo ešte zopár čučoriedok prežilo.

50 – tka za dverami......doslovne. Každý deň má niekto tendenciu mi to pripomínať. Niekto s humorom ( kolegyňa v piatok cestou z práce: „Uži si posledný víkend so štyrmi krížmi na chrbte.“) Taktiež mama posledných pár dní, niekoľko krát veta: „Bože 50 rokov“ a vždy to povie tak zamyslene, neviem či jej v tom momente prebehne mysľou dlhých 50 rokov, alebo sa jej nechce veriť, že už to bude 50 rokov. Občas ma milo zaskočí reakcia okolia, blízkych aj cudzích. 50? Kde by si ich nabrala? Ty? To vždy poteší.

Vraj máme do svojho dňa pravidelne zaradiť aj niečo krásne. Niečo rokmi overené. Hudba, literatúra. Obrazy. Niečo, čo dokáže veľkými slovami povedané povznášať. Má veru táto myšlienka čo do seba. Miesto rozhovoru, článku o niečom momentálne aktuálnom vsadiť na veci overené časom.