My, skoro dokonalé

Posťažovala sa mi nedávno mama. RIeši už aj vzhľadom k veku viaceré zdravotné perličky. Jednou z nich je koleno a druhou závrate. Že sa spýtala doktorky, či si nemyslí, že to môže spolu súvisieť. A odpoveď bola dosť radikálna - pani doktorka si to nemyslí.

Mne sa premietol celý môj posledný 5 ročný život a všetky poznatky z medicíny a životného štýlu priamo pred očami a vravím, že pani doktorka zmiatla zo stola celú Tradičnú čínsku medicínu a aj prístupy východných krajín jednou vetou.

Neni som si úplne istá, či nám prababičky na čele s  Coco Chanel urobili úplne najlepšiu službu.

A možno je to preto, lebo som nikdy kortez nosiť nemusela.

Človek by si mal uvedomovať, kedy je to on a kedy jeho ego.

Lebo v konečnom dôsledku, keď všetko raz umĺkne, umre aj ego a zostanete len vy.

Mŕtvosť ega je najviac cítiť v tých situáciách na hrane. Vtedy, kedy pochopíte, že nie ej dôležité "ALE JA SOM CHCEL / MAL PRÁVO/ MYSLEL SOM SI". V bežnom živote je to skôr naopak a ego riadi, odkedy otvoríte oči.

Ja. Ja. JA.

Ja nie je zlé. Bez ja by sme asi neprežili.

Ja je často naša osobnosť.

Ale zas pustiť ego k hlavnému slovu, je často na škodu.

Denne mi chodia na firemný účet maily, ktoré sa tvária dôveryhodne.

Denne mi zaberie asi 5 sekúnd nazrieť do toho mailu a urobiť DELETE.

Dnes ma však výnimočne jeden pobavil.

Došla mi faktúra do "energetickej spoločnosti".

Tak som sa zamyslela, či mi nejaká vôbec má prísť. No ... nemala. A tak reku počítam, čo zas ako špekulujú.

A v texte stálo:

Splatnosť 12.10.2025 uhraďte 2 dni predom. 😀

No môžem nahlas povedať, že to začína po menopauze ísť z kopca.

Najviac ma dojal fakt. že som si nepamätala, že sme boli v Gdansku v nejakom obchodnom dome (kým som pred ním nestála) a môj syn sa na mňa pozeral v štýle ..... asi ako ja na mojich rodičov, keď si NEPAMATALI.

Tak trénujem no. 

Vyžieram orechy - vraj sú dobré na hlavu.

Čítam anglické články, nemecké recepty a celkovo sa snažím tú hlavu trochu rozhodiť zo zaužívaných chodníčkov.

Niekedy úspešne, niekedy menej.

Tak Berta to nebola, ale bol to robot.

Ráno som vynechala tretiu kávu, lebo som vedela, že tlak sa mi dvihne iným spôsobom.

Mala som totiž objednať niečo s pomocou AI.

Nuž, nehnevaj sa na mňa milá AI - milujem tvoju pomoc na niektorých miestach, ale keď u mňa nastupujú emócie, bola by som rada, keby uši či oči, ktoré ich zachycujú mali tiež nejakú hormonálnu sústavu.

Trochu mi je ľúto premrhaných chvíľ. Takých, čo som fakt mohla stráviť plnohodnotnejšie.

A hodne mi je ľúto, že som sa mýlila.

Na začiatku prázdnin som plánovala cyklo výlet  do Rakúska. Vrznúť Alpe Adriou zo Salzburgu k moru za 5 dní. Nanešťastie šťastie ma nepustila peňaženka a v podstate už potom ani dovolenka nebola, lebo sa v robote zomlelo všeličo iné a týždeň si vyhradiť by chcelo trochu viac snahy z mojej strany 😆. A mne sa chcelo byť lenivou v tomto smere.