Suma sumárum...

Takže sumarizujeme. Vianoce sú sviatky chaosu a potom pohody a oddychu a lásky a tak. Niekedy po 26. Novembri vyberám krabice s ozdobami a kontrolujem, čo mám a čo nie. Vyzdobím obývačku a zisťujem, že som niekam zapatrošila ozdoby, z ktorých robím svietniky. No nič, v obchode všetko po 30 (už by to malo byť asi po 1) nakúpim nové. V Elektrose som videla pekné sedemmetrové svetielka na stromček, ale bola som lakomá za ne zaplatiť, veď mám v skrinke krabičku s peknými cencúlikovými svetielkami, tak načo vymýšľať, keď nebudú odmeny, ako už šepkali firemné tamtamy. O týždeň-dva, som si to rozmyslela, že tie svetielka predsa len chcem, ale už ich nemajú, tak nič, ostaneme pri starých. V priebehu ďalších týždňov dcéra umyla okná, ja som upratala, naleštila nábytok, dvere, dlážky, hodila na stoly obrusy... Dokonca som všetko pokúpila, a po nociach som piekla, nakoľko v práci sme mali uzávierku, takže som tam vysedávala do večera. Aj keď som vedela, že odmeny nedostaneme, to už bolo nabetón, 5. Decembra som hodila do obálky 8 straváčov pre niekoho, kto ich určite potreboval viac. Stratili sa a k príslušnej osobe nedorazili. Reklamácia je podaná a pochybujem, že sa nájdu. Dúfam, že buď vypadli z poštového auta a našiel ich niekto, kto ich potreboval, alebo si ich zobral niekto z pošty, kto ich tiež potreboval priam tak, ako ich pôvodný adresát, a mal tak Vianoce. Mne Kamilka z NM tiež poslala balík, ktorý neprišiel. Dúfam, že sa ešte nájde, alebo ho tiež vzal niekto, komu pomôže. Ale - šľak aby to trafil, tešila som sa naň. V piatok 18.12. sa mi pokazilo auto. Brnkačka, oprava stála len 140 euráčov, našťastie sa rozhodli dať nám aspon po 200 euro odmeny, ktoré mi ešte v piatok prišli na účet, takže som zredigovala rozhodnutie dať každému svojmu dieťaťu po stovke. Dostanú po 50-tke a zvyšok aj s doplatkom ide na opravu auta, aby som mohla ísť cez sviatky k našim. Kapre som šťastlivo pozabíjala ešte v sobotu, aj keď tento rok sa mi jeden z nich pri prenose na miesto činu vyšmykol a naháňala som ho po celej kúpeľni. A to som ho držala v handre a zabiť ho bola fakt riadna fuška. Ale ok, zvládli sme. V pondelok a v utorok som sa do práce dostavila len s vypätím posledných síl a veľmi som si vydýchla, keď nám na stredu už schválili voľno. Kolega, dobrý anjel, nám vybavil darčekové poukážky do jednej parfumérie, tam som ešte deckám vzala každému jeden parfém, a domov nám doviezol každému krásnu jedličku. Takže v stredu od rána som dokončila posledné úpravy a večer som sa chystala jedličku zasadiť do stojana, ktorý máme od svokry sto rokov v pivnici, ale ani raz sme ho nepoužili, lebo normálne mávame umelý stromček. Takže je streda, 8 hodín večer a my sa s dcérou pasujeme so stromčekom, lebo syn má vianočné posedenie z práce. Stromček je ale horší ako ten kapor, ktorého som naháňala a padá raz tu, raz tam. Volám otcovi, akože sme to my ten stromček mávali postavený, že to držalo. Aha, takže mne chýba v stojane nejaká ihla, na ktorú by som ho napichla. To som tiež vyriešila, prevŕtala som to samoreznou skrutkou a tú som zároveň navŕtala do stromčeka, akurát ho nebudem môcť poliať, lebo by mi voda tiekla na parkety. Takže stromček stojí, ideme zdobiť. Vyberiem krabicu so svetielkami a... Prekvapenie! V krabici sú ozdoby na svietniky, ktoré som nevedela nájsť. A dcéra mi pripomína – veď svetielka nám minulý rok už zhoreli, vyhodila si ich. Takže sadám do auta a hybaj – tesco, nay – svinstvo, 23.12. sú svetielka všade vypredané! Budeme sa musieť uspokojiť s jedným farebným pásikom, ktorý som kúpila u Vietnamcov a ktorý sa na rozľahlej jedličke úplne stráca. Jedlička trčí do pol obývačky, osvetlená je len z tej strany, z ktorej prichádzajú ľudia do izby, ale inak máme všetko, ako má byť. Teraz idem variť večeru a všetkým prajem šťastné a veselé.