My, skoro dokonalé

Rozprávala mi známa. starali sa doma o babku.

A len si zrazu uvedomili, že neustále musia kupovať kávu. Pátrali, čo sa deje.

No a zistili, ako vyzerá babkin deň.

Ráno sa babka naraňajkovala, sadla a rozmýšľala, čo ide robiť. Aha káva. Tak si teda urobila kávu, chviľu ju to zabavilo. Potom posedela, vypila, umyla šálku, spratala a sadla si.

Rozmýšľa, čo ide teraz robiť. Zrazu myšlienka: Aha, veď som dnes ešte nemala kávu. Takže voda, káva, umyť, spratať....

Pred nedávnom tu dávala tuším Dzeny video z internetu - babky cvičiace na vonkajších posilňovacích strojoch. Veru inšpiratívne, ak si spomínate.

Môj lekár mi zase rozprával o svojej babke, ktorá do veku cca 95 rokov každy deň chodla v paneláku po schodoch, mala dve politrové PET fľašky naplnené vodou a s tými cvičila.

Teda, Keď to človek počuje, veru si povie, že je to obdivuhodné.

Už po tretí rok sme sa s kamarátkou dohodli ísť na školský ples len baby.

Keď sme sa presťahovali do nového mesta, byt sme si kúpili v krásnej mestskej časti pri kalvárii, asi 100 metrov od kostola. Vtedy sa nám do života postupne začali vmiešavať biblické motívy.

Milé moje priateľky, chcem Vám predstaviť moju novú knihu čerstvo prinesenú z tlačiarne:-) Volá sa Pod trnkovým kríkom, je plná básní pre deti od 5-11 rokov, básne sú vhodné na prednes. Kniha je v tvrdej väzbe, má 82 strán. Ilustrácie robila švagrinka. :-) Som rada, že sa mi moje dielko podarilo:-)

Ak sa pozrieme do histórie našej civilizácie, to, čo ľuďom všetkých dôb vždy tragicky chýbalo, bol práve cit. Všetky vraždy a vojny, všetko to nekonečné utrpenie a zlo nemuselo vôbec byť, keby každý človek dokázal v sebe uprednostniť práve cit. Cituplní a citliví ľudia by predsa nemohli vykonať všetko to nízke a neľudské, čím je doslova preplnená história planéty Zem.

V posledných týždňoch ašpirujem na majsterku sveta v zabúdaní.  Čo si nezapíšem, to neexistuje.  A aj keď si zapíšem, tak sa niekedy zabudnem pozrieť, čo som si zapísala.

Každý deň si píšem čo a kedy zjem, aby mi to mohla teta výživová skorigovať. Keď si celodennú stravu nezapíšem ešte v ten deň, tak na druhý deň môžem vydumovať do nepríčetna, niekedy si fakt neviem spomenúť, čo som požula.

Za vrcholné zážitky považujem zabúdanie vecí pri nákupoch.  Lampu do kuchyne som kupovala na tri pokusy.

Asi je bežným a „otrepaným“ zvykom  1. januára rozprávať o novoročných predsavzatiach. Z každej strany na nás vyskakujú články a príspevky s podobnými   názvami ako som pomenovala moje dnešné písmenkovanie aj ja. Priznám sa, že keď vidím podobné motivačné články často to vo mne vyvoláva úzkosť, odpor a dopredu zmar! Dnes som sa skúšala zamyslieť prečo je tomu tak. Prečo mi často krásne motivačné články s nadpismi obsahujúcimi slová ako dajme si predsavzatie, zmeňme sa, spravme tento rok krajším, prelomovým... spôsobujú zvieranie žalúdka.

Som žena, som niekomu dcéra, niekomu matka, niekomu kamarátka, iným kolegyňa, sestra, som suseda, tá od vedľa, tá od naproti ..... proste som....cítim sa dôležitá ženská bytosť uprostred životného víru..... s chybami aj dokonalosťami a mám pre Vás pár slov.

Pochváľte a objímte svoje deti kedykoľvek sa to dá