Prešovský kraj

Už dlhšie mnou nahlodával pocit viny, že chodíme po svete a ešte sme neboli pozrieť voľajaké pralesy na východe republiky. Na to, že pochádzam z týchto končín, to bola celkom hanba. Rozhodla som sa to napraviť a spojiť návštevu doma, s dostatočným vyľuftovaním hlavy.... Všetci naokolo mali z môjho rozhodnutia "veľkú radosť", jedine drahý sa tváril, však hej. Staršie deti intenzívne verili v nepriazeň počasia.

Moju pôvodnú predstavu, že kus  pochodíme starým lesom, trochu pozmenil otec, ktorý tieto končiny pozná o dosť dôvernejšie. Ten voľajaký prales sa vraj volá Stužický prales. Rozprestiera na území troch štátov Poľsko, Ukrajina, Slovensko, v národnom parku Poloniny, neďaleko najvýchodnejšej slovenskej obce Nová Sedlica a je zapísaný do zoznamu svetového dedičstva UNESCO

Vrátila som sa na miesto činu. Po nejakých pätnástich rokoch, znova dozrel čas na väčší úlet od všetkých a všetkého... Najlepšie na to istom mieste, v Kúpeľoch Vyšné Ružbachy.

Presne tak, ako pred mnohými rokmi, moja príprava - rezervácia, balenie ... sa diali v hodine dvanástej.

Po roku sa  nám opäť podaril úlet za hranicu všedných dní, od práce, od detí .... Bol najvyšší čas. Keď sme vyberali lokalitu nášho víkendového pobytu, mala som základnú požiadavku, "Ja chcem chodiť po snehu!".

Niekedy netreba veľa slov. Ako sa často opakujem, stačí otvoriť oči, svoje srdce a zhlboka dýchať. O našich veľhorách to platí zvlášť. Pre mňa sú Vysoké Tatry láskou na celý život. Tak len krátko. Bývanie v najvyššie položenom hoteli na Slovensku malo neopakovateľné čaro aj keď tam bolo miestami rušnejšie ako u nás doma. :-)