smiech..jednoznacne slovko-cinnost ktoraa ma velakraat podrzala nad vodou..v zivote sme ako na vlnovke,raz dolu raz hore..ale ak maame niekoho skyym sa mozme uuprimne a z chuti zasmiat,tak maame vyhratee...ja maam paar takyych cloviecikov,ktorii suu pre mna velmi dolezityy a s ktoriimi sa dokaazem smiat ale i plakat bez zaabran..patrii medzi nich mamina,sestra,manzel,dceerka a vela dobryych kamaraatok..a patrii k nim aj NM..pretoze tu naozaj casto travim cas,a placem a smejem sa so vsetkyymi mojimi virtuaalnymi kamaraatkami..a to ste VY vsetky..
V nekľudnom tempe končiaceho roka cítim, že mojej duši dochádzajú baterky.
Pár každodenných telefonátov s mojou úúplne úúžasnou priateľkou ma drží nad vodou. Ale teraz sa mi žiada viac!
Vidieť ju, objať, pozrieť sa jej do očí, omrknúť, ako sa zmenila od posledného stretka, pokecať naživo ...
Ahojte som tu nová,mňa pri živote v týchto dňoch drží myšlienka na Vianoce.každý deň upečiem niake kolačiky ,spravím si výzdobu a s deťmi sa ozaj nenudím.Už sa teším na 3t.voľno v práci počas sviatkov a keď mi je ozaj pod psa-naserú ma deti,priateľ aj ten pes .Tak sa zavriem v kúpeľni do horúcej a voňavej vane s knižkou v ruke.
Ešte skôr ako mi zazvoní budík ma zobudí susedov hučiaci deravý výfuk,na ulici štekajúci pes a prvý raný autobus.No čo,už.nebudem čakať kým zazvoní budík.Vypnem ho a vstanem.Dám variť vodu na čaj,prebudím k životu dohárajúce uhlíky v kachloch,vypustím prvého hafana nech sa vyvenčí.Vtom vstáva manžel(dnes vezie svokru do BA na operáciu) i dcéra do školy.Nastáva
naše obligátne jesenné ráno, cez žalúzie presvitá len náznak svetla, skôr je noc ako deň...princiatko sa budí ako každé "škôlkárske" ráno s otázkou " a dnes sa ide do škôlky?" a v očičkách mu vidím túžbu , aby som povedla, že dnes nie, že je sobota, či nedeľa..."áno kuriatko, dnes sa ide do škôlky" a on za mňa ďalej pokračuj ako malý verklík "malé deti idú d
Vstávam, keď ešte väčšina z vás spí a možno aj preto sa mi deň zdá krásny. Budím sa do tmy a čakám, čo svitajúci deň prinesie. A poviem vám, hocijaké šero je jasnejšie ako tá obloha, kým bežím na autobus.
....vonku je škaredá sychravá zima,
sedíme v teple – život je príma.
zo šálky čaju voňavá para
rozličné obrazce vo vzduchu stvára....
zdobíme byt a karty hráme,
práve som pred chvíľou volala mame,
iba tak, či sa jej dnes dobre darí,
viem, že to nechalo úsmev v jej tvári....
rozprávku čítam pre moje dieťa
a v jeho tváričke oči mu svietia .
Decembrové obdobie mám veľmi rada.Je to adventné obdobie a aj keď neviem ako pochmurne a šero,upršane je vonku,mne to náladu nepokazí.Slniečka mám doma celú priehršť. Tie my pohladia dušu,rozveselia.Kým sú v škole a škôlke,ja im navarím na želanie a už sa teším ked sa spolu stretneme.Večer sa rozprávame o advente,o blížiacích sviatkoch a vtedy dookola by počúva
...deprimujuce pocasie ....clapkanica..co so sebou...neni kam ist...ku komu..vsade len problemy..co mi zivili depku...v mojom zivote len chaos...co vymysliet..?..ako prezit..?..viem..ze som sama....nieco musim vymysliet...ved este zijem...uz to mam..dostala som dar..sikovne ruky...a dar si ma kazdy vazit...spomenula som si na svoj sen...nakupila som si vela bavlny...a zacala som vymyslat...narobila som vela kosickov..malych..darcekovych z tenkej priadze..bolo to vela roboty..piplacky..ale mi to nevadilo...mam ich vela..su v skrini..potom som hackovala dierkovane vesty..z jemnej lesklej pria
! A krááásne spolupracujú. Nie som si ale celkom istá, či v môj prospech alebo proti mne.
Tie my pohladia dušu,rozveselia.Kým sú v škole a škôlke,ja im navarím na želanie a už sa teším ked sa spolu stretneme.Večer sa rozprávame o advente,o blížiacích sviatkoch a vtedy dookola by počúva
