Neviem, čím som si to zaslúžila, ale naozaj mám šťastie na ľudí, ktorí sa zjavia v mojom živote. Od materskej škôlky až po výšku som spoznala zopár spolužiakov a hlavne spolužiačok, ktoré sa stali mojimi priateľkami na celý život, teda aspoň dúfam .
No prezradím vám na seba jednu vec. Ja neviem relaxovať Ale vážne. Aspoň nie tak ozajstne, že vypnúť na hodinku a na nič nemyslieť. Ked si zapnem hudbu a ľahnem si, už vymýšľam básničky. Ked idem na hrady a zámky, už moju mysleľ zamestnáva historia v moje dalšej knihe
" Málo sme si pokecali, príď." Nástojčivo na mňa bliká z monitoru. A tak s malou dušičkou, len tri týždne po stretku vo Veľkej Boci sa doma pýtam - "smiem?" Úsmev a porozujemnie - "Ale choď, aj tak ti nemá zmysel niečo hovoriť. Budeš nad tým dumať celý víkend."
Ako tak pozerám na rôzne úlety z reality, doťuklo mi, že Portugalsko som vám nedorozprávala !
Dnes vám popíšem o najemotívnejších zážitkoch z pobytu.
So súťažou to mám 2 v 1 ...
HA! Akčné chvíle s mládežníkmi sme v zdraví prežili. A s vervou sa pustili do ďalších. Rovno na aute, ktoré sme si na nejaký čas prenajali z požičovne.
Rozhodla som sa s Vami podeliť o moje úlety, ktoré sa síce nevyskytujú tak často, ako by si človek želal, ale keď sa to berie pozitívne(tak ako to beriem ja), tak aj tých pár krát za rok my stačí na dobitie "bateriek". Takže začnem poporiadku:kedysi som si myslela, že bez zábavy(každú sobotu), poprípade(raz za čas)bez koncertov metalových a punkových skupín nemôžem cez týždeň vykonávať svoju pracovnú náplň(najprv školskú , neskôr aj čisto dospelácku)dostačujúco.
moj oddych a relax je baby tu medzi vami na NM...k vaam sa utiekam z reality,vypnuut,priist na inee myslienky..s vami s mojou druhou rodinou/ ako som uz viackraat napiisala/ tu placem,sa smejem,preziivam vase zivotnee priibehy a vaas tu pyytam o rady..je mi tu medzi vami dobre vzdy,ked potrebujem ujst spred probleemov doma, spred tazkostii z babkou,ktoraa je v chorobe coraz horsia a coraz tazsie sa snou komunikuje,spred probleemov so svagrom ktoryy sa rozvaadza a prisiel byyvat k naam/aby som mala na krku o probleem viac
Tak dievčence, po prečítaní Bigmaminho príspevku mi síce padla sánka, aký to úlet, na ten sa ja veru ani len pätou nechytám,ale predsa mám aj ja ten svoj úlet.A keďže chcem skúsiť šťastie a vyhrať pobyt ( aj keď tomu moc neverím, ja som na také menšie výhry, väčšie nechávam pre iných ), tak sa s Vami podelím o ten môj úlet.
Mnohe z vas, ktore sem chodite pravidelne, poznate moj pribeh. Nasu drinu, ktora nas pohlcuje a naplna zaroven. Ved zit sa z niecoho musi. Je tazke najst si cas na ulet z reality Toto leto sa mi vsak podaril husarsky kusok. Aj ked nic netrva vecne, moj ulet trval celucickych osem dni
Máme doma prváčika. Taký veľký-malý chlapec, ktorý každé rano naloží svoju tašku na chrbát, vloži malú rúčku do mojej a kráča krok po kroku za novym dobrodružstvom. Každé ráno si ukradneme pár minut po ceste do školy len sami pre seba. Rozprávame sa o možnom aj nemožnom o všetkom čo ho zaujma z čoho má strach. Každé rano ma napadá ako si tam bez mojej pomoci poradi, ale vždy keď pre neho prídem je usmiaty a spokojný a ja viem, že to tak musí byť. Rozpráva čo všetko zažil, čo nové sa naučil.. a ja sa len potichu čudujem kde je ten môj malý-chlapec ktorým býval.
.
Ale vážne. Aspoň nie tak ozajstne, že vypnúť na hodinku a na nič nemyslieť. Ked si zapnem hudbu a ľahnem si, už vymýšľam básničky. Ked idem na hrady a zámky, už moju mysleľ zamestnáva historia v moje dalšej knihe
!
), tak sa s Vami podelím o ten môj úlet.
