( Podľa toho,ako reagujeme na svoje vady,nás posudzuje i okolie )
Mesiac už svietil vysoko na nočnej oblohe.Po osvetlenej ulici kráčala k veľkej budove, odkiaľ sa rozliehala hudba,mladá žena.Počas posledných dní prekonala túto cestu už veľakrát.Premýšľala –ísť-neísť? Ale radšej nie,zajtra musí skoro vstávať a pripraviť sa na cestu.Sú prázdniny a ona ide ako každý rok do tábora robiť vedúcu malým deťom a učiť ich jazdiť na koni.
• Ahoj, Karin,ako sa máš?-obzrela sa. Tibor, no nie!
• Ále, ujde to.-
• Poď si s nami zatancovať,veď zajtra odchádzaš!-