Blogy používateľa adris

Členkou tejto úžasnej komunity som už 8 rokov a 5 mesiacov. A ako som sa tu ocitla? Nie nebola to náhoda. Ako prvé ma prijala komunita artmám, kde som vyše dvanásť rokov. Pôjdem pekne po poriadku. Od detstva som mala rada tvorenie. S mojou babičkou sme často vyšívali, neskôr sa k tomu pridalo pletenie. Držalo ma to tak veľmi, že keď som končila strednú školu, písali mi spolužiačky do denníka aby som uplietla ešte veľa svetrov. Potom prišlo manželstvo a rodina a moje tvorenie išlo bokom. Ale láska k tomu zostala v srdci.

Moji dvaja synovia sú už v podstate dospelí muži. Starší má priateľku a zamestnanie, rieši bytovú otázku...Zatiaľ sa celkom neosamostatnil, ale tak nejak to mám už v hlave zrovnané, že bude mať svoj vlastný život. Možno je to tým, že často cestoval po svete. Mladší syn bol a aj je také moje babatenko. Viem som sentimentálna a prehnane starostlivá a ani neviem čo ešte, ale mala som v ňom takú oporu, kamoša. Je to veľmi inteligentný a rozhľadený chalan, no jeho osobný život nebol celkom v poriadku. Sám cítil, že potrebuje zmenu, ktorá by ho "nakopla".

Už nejaký ten čas zvažujem, či napísať tento blog alebo nie. Nakoniec som sa predsa rozhodla a píšem. Snažím sa takto trochu uľaviť svojej hlave alebo akoby som to povedala. Ešte vlani som mala babičku. Na sklonku roka odišla a odvtedy sú veci v mojom živote zvláštne. Babička mala 97 rokov. Krásny vek. Na sklonku jej života boli rodinné okolnosti všelijaké a tak sa babička ocitla v domove. Nebola tam dlho. Pobyt tam jej žiaľ vzal iskru a ochorela. Stihla som za ňou ísť iba dvakrát kým zomrela. Moja posledná návšteva bola iba dva dni pred jej smrťou.

Tak vám neviem, je to vtáctvo pobláznené tohto roku?

Trochu som váhala, či napísať tento príspevok, ale potom som si povedala prečo nie? Všade navôkol je nálada vážna až dramatická a toto by mohlo byť možno trochu odľahčenie alebo obdiv k šikovnosti a talentu. Veľmi sa mi páčia ženy, ktoré nosia, vedia nosiť a robia to s citom pre vkus, šaty. Sama nemám veľa kúskov nakoľko to, čo sa mi páči nie je na moju postavu alebo môj vek, či peňaženku. Snívam o krásnych róbach ako navrhuje napr. Lýdia Ekhard čo, keďže nie som žiadna arabská princezná ani miliardárka, nie je v realite možné. Tak sa aspoň kochám pohľadmi.

Dnes som mala jeden z tých menej príjemných dní. Práca ešte ušla, ale hneď po príchode domov som sa "posekala" s mojím mladším synátorom. Dostáva sa do pubertálneho veku, hormóny ním lomcujú a za každú cenu chce mať pravdu aj keď ju nemá. Nakoniec som to vzdala. Vozievam ho na tréning a v aute vždy niečo zaujímavé rozdebatujeme, no dnes bolo ticho s výkričníkom. Mrzutosť a rozladenosť ma držala aj po tréningu obzvlášť pri vychádzaní z parkoviska. Tréningovú telocvičňu má vedľa mestskej plavárne, parkovacieho miesta málo a áut veľa. Dnes tam bolo mimoriadne husto.