Blogy používateľa eifelovka

Vcera to bolo vo vzduchu, den ako stvoreny pre mna.. Talos zmizol na motorku, ja som sa chvilku zahrala na zienku domacu a to krasne ticho naokolo ma zrazu zlakalo na nejaky
dobry film.. taky, kedy mate chut naliat si pohar vina a pohodlne sa usadit.. potom uz vas film vtiahne do deja.. a.. tak som sa stratila v Austenovej..

Pred niekolkymi dnami mi prisiel jeden e-mail a posledna veta v nom bola “Mas vlastne taky rozpravkovy zivot, vies o tom vobec?”

Niekedy sa mi zda, ze moji kolegovia v nedelu vecer nemaju co robit, tak si pred zrkadlom skusaju ako ma hned v pondelok rano vytocit... vcelku sa priznam, ze dnes rano sa im to podarilo uplne dokonale a dlho predlho som predychavala, aby som kolegyni a kolegovi nevyskriabala oci.. predychala som..

PMS ma uz vcelku preslo, uz sa to prehuplo do plneho prudu cervenej armady, a tak uz tak nePMSkujem.. ale obcas na mna proste akosi dolahnu take tie filozoficke myslienky, myslienky co plynu hlavou bez nejakeho vlastneho cielu..

Pred nejakym rokom som Vam sem pisala o tom, ako rada travim nedelny podvecer vo vani, s poharom bieleho martini s olivami a s chipsami po ruke.. sviecky som uz odstranila, blbo sa pri nich totiz holia tie moje dlhe kilometrove nohy a hudba tentokrat chrcala z mojho mobilu...

Takze kto si myslel, ze odchodom mojho super duper suseda architekta uz nebude mat o nom spravy, tak sa velmi mylil. Takeho sa clovek tak lahko zjavne nezbavi, asi ako ked vytrhavate burinu a ona aj tak znovu narastie.

Zacalo to milym blogom od Evky M o typickom chlapovi.. a pokracovalo to tym, co mam doma..

Aby som to zhrnula, ja uz mam toho typickeho chlapa az nad hlavu a akosi som sa dostala na hranicu limitu, kedy jednoducho citim, ze mam vsetkeho plne zuby, som permanentne unavena a nevladzem.. a za tento moj stav moze jeden jediny chlap

Niekde po Novom Roku sme sa vdaka tomu sialenemu Facebooku dostali do kontaktu s jednym mojim byvalym spoluziakom.. drzka ako ja a zacali sme si po tych rokoch vymienat nase pohlady na zivot.. Isty cas zil vo Francuzsku, takze moju tuzbu po domove a tych kontaktoch z minulosti, ktore nam tak pripominaju mladost vedel dokonale pochopit.. slovo dalo slovo a zhodli sme sa na tom, ze by sme mohli skusit zorganizovat nejake to stretko. Nejake kontakty som mala ja, nejake on a tie kontakty mali dalsie kontakty.. bolo to neuveritelne, ale v priebehu 3 dni sme mali asi 27 telefonnych cisel..