Každé naše upratovanie končí nejakým zážitkom. Bolo veľa úsmevných a tých menej úsmevných situácií.
Na jeden špeciálny zážitok však spomíname už dlho. Bola jar, upratovanie prebiehalo asi ako u každého. Umývanie okien, vysávanie, utieranie prachu. Mali sme škrečka, volal sa Džony. Moja mamina napriek tomu, že má rada zvieratá iba na obrázku , si ho veľmi obľúbila a musím uznať, že sa s ním hrala podstatne viac ako my dve so sestrou.
Nedávno sa tu objavili príspevky spomínajúce štýlový test Táne Havlíčkovej ohľadom obliekania a z toho vyplývajúcu charakteristiku, kým vlastne sme. Nuž však sranda musí byť, urobila som si test aj ja.Na moje (ne)počudovanie mi vyšiel spomedzi 8mich štýlov deviaty.CHAOSAj ma to zarazilo. Aj ma to urazilo. NIE NIE - pani Havlíčková sa mýli.Ale časom to vo mne zrelo, veď čo som čakala, krémeše? Keď ja si vskutku v živote neviem nájsť nejaký ten jasný smer, kam kráčam. Moje srdce i hlava sú stále dokorán otvorené a okrem prievanu (myšlienok a citov) v nich mám ...
Jar nám klope na dvere, veľkonočné sviatky prichádzajú tiež akosi prirýchlo. Slnečné lúče zahrejú, potešia oko i dušu, ale aj posvietia na všetky nedokonalosti našej domácnosti.
Prachu je akosi všade viac, aj cez okná už zrazu nie je tak vidieť.
Dozrel čas na jarné upratovanie. Ignorujete ho či sa necháte inšpirovať prebúdzajúcim sa životom v prírode?
Ráno bolo mínus dva. Už vyše týždňa vraj kraľuje jar, ale ja nejak stále mám pocit, že tak nesmelo prevzala svoju vládu. Áno, prvé kvietky už vidieť - sem tam sa oko poteší snežienkou, krókusom, či alergik zaplesá nad kvitnúcou lieskou, bahniatkami . Aj prvá trávička už sa črtá.
No a aj lyžiarske strediská začínajú hlásiť posledné lyžovačky a uzavieranie sezóny.
"Milujem" posuny času. V nedeľu, tak dôležitý deň, mi uberú hodinu. V pondelok, mám vstať o hodinu skôr. Pre mňa bolo obrovským problémom vytrepať sa z postele, aj bez posunu času. Inak nerozumiem prečo ho ešte nezrušili.
Plašiť sa? Neplašiť? Z kalendára totiž na mňa hľadí Veľký piatok. Žeby som bola nejaký silný kresťan sa teda povedať o mne povedať nedá. V kostole som naposledy bola na nejakej svadbe vzdialene sesternice či bratanca už neviem z koho strany. Alebo to bola spolužiačkina svadba? Nie! Už viem. Pohreb to bol. Takže takto nejak ja a prejav viery. Čo však neznamená, že neverím.Proste len do toho kostola tak nejak poskromno kročím. Nuž, ale asi to s veľkou časťou Slovákov ani inak nebude.
Dnes máme 12. narodeniny. Rozmýšľala som, ako s tým naložiť? Možno "malou" osobnou rekapituláciou. Nedávno mladší syn (19r.) potreboval rozhovor do školy a vznikol z toho príbeh jednej naničmamy.
, si ho veľmi obľúbila a musím uznať, že sa s ním hrala podstatne viac ako my dve so sestrou. 
. Aj prvá trávička už sa črtá.
V pondelok, mám vstať o hodinu skôr. 
Rozmýšľala som, ako s tým naložiť? 
