Blogy používateľa all

Čo mi ale ako prvé vyrazilo dych, bola reakcia Martiny, keď nahliadla v prvý deň do našej triedy.

- Katarína, vy máte deti zmiešané z viacerých tried a bez rozostupov????????????

- ? A vy ich nemiešate na náboženstve a etike?

- Máme ich síce v jednej miestnosti, ale podelené na sektory. Áčka sedí u mňa pri okne vľavo, B-čka v pravom dolnom rohu a C-čka pri dverách. Miešať sa nesmú a vchádzajú či vychádzajú postupne a oddelene. Ani na dvore sa nemiešame. Každá trieda ma pridelený jeden úsek a iba v ňom sa smie zdržiavať.

Neviem, ako dlho vydrží šéfka momentálny sprievodný tlak pandémie, ale po tom, čo sa mi zdôverila, že trpí návalmi paniky a po zistení, že musí riešiť ďalšiu nepríjemnú situáciu, keď jedna z kolegýň musela ísť okamžite do karantény, lebo mala kontakt s pozitívne otestovanou osobou, som sa so svojim návrhom/sťažnosťou obrátila radšej na predsednícke združenie rodičov, teda osobne na tú mamu, ktorá má na starosti hygienu.

Totálne som jej prepadla!

Jerusalema.

[video:https://www.youtube.com/watch?v=fCZVL_8D048&ab_channel=OpenmicProductions]

Alebo skôr tanec čo chodí ako dance challenge po nete.

Nie, v obchodoch som ešte nezakopla o Vianočné kolekcie, salonky ..., ani reklamu na najkrajšie sviatky v roku, som ešte nevidela. Nemusíte mať obavy. Ale v rádiu, teda neiem či len vo Fun, alebo aj inom, bo často prepínam, som už zrána zachytila tú dôležitú správu. O tri mesiace tu máme Vianoce.

Konečne som dostala odvahu Vám napísať o mne a Parkinsone. Začal sa v tedy keď sa mi narodil syn Janko, ktorý má už 12 rokov a chodí do Súkromnej základnej školy pre deti s vývojovými poruchami učenia vo Vrútkach. Chcela by som poďakovať kolektívu učitelou pod vedením pani  riaditelky Mgr. Ľubici Hlavatovej. Obdivujem

Tá prvá sa týka správneho nadelenia konzekvencií pri priestupkoch. Tieto závisia od závažnosti tej-ktorej situácie. Druhá: nikdy sa netreba vzdávať vopred!

Pár dní dozadu som v telke videla film s podtitulom o mužovi, ktorý naučil talianov čítať. Bol to životopisný film a celkom ma zaujal Chlapík, ktorý aj vďaka začínajúcej televízii naučil 2 milióny talianov čítať. Mladých aj starých. Keď na konci uviedli, že film sa týkal 60-tych rokov minulého storočia, tak ma to celkom šokovalo. Niekedy vtedy (plus / mńus) som sa narodila, začala chodiť do školy. A naozaj si nespomínam, že by som v mojom okolí poznala niekoho, kto čítať nevedel. Myslím tým babky, tetky, dedkov, ujcov.... Nielen mladých.

Kedysi dávno, pradávno (pripadá mi, že snáď sa vtedy aj piesok lial a voda sypala...) som pracovala s počítačmi. Veľmi intenzívne, nebol problém počítače skladať, inštalovať, mám za sebou aj programovanie na úrovni strojového kódu.... Čo bolo treba, urobila som. Vlastne moja mladosť beží súbežne s osobnými počítačmi. Diplomovku som mala ešte nahratú na 5 a štvrťkách disketách, v počítači sme mali vždy dve, na jednej operačný systém, na druhej sa pracovalo.... Ja viem, väčšine ľudí to nič nepovie, leda že by tu boli znalci...