Blogy používateľa all

Netúžime po pravidlách. Chceme konať ako jedinečné osobnosti. Pekne podľa svojho. Nielen podľa svojej skúsenosti, ale hlavne podľa svojej potreby. Veď mám na to právo. Zdá sa nám, že náš život je komplikované aj bez rôznych príkazov a zákazov. Len my najlepšie vieme, čo nám osoží, čo nám prospieva. Veď nikto nechodí v mojich topánkach a tak čo môže vedieť o tom, čo je pre mňa dobré a osožné....

Nedokážem si to vysvetliť. Som z toho vedľa.

Už tretie veľké dieťa z okruhu spolužiakov môjho syna odišlo z tohto sveta. Nedobrovoľne. Len vždy v tom bolo zamiešané to, čomu hovoríme omamné látky. Nedovolené aj tie bežné a v spoločnosti prijateľné. Plus zrejme veľká dávka nezodpovednosti. Možno nie nutne tých, čo odišli.  Príbehy, ktoré končia na titulke bulváru. Všetky. Mladí ľudia fakt na prahu života. Tesne pred či po maturite. S vybratým smerovaním v ďalšom živote.

Kde sa stala chyba? Čím to je? Kto zlyhal? Rodina? Škola? Alebo to proste tak muselo byť?

Elektrina ako pojem budúcnosti rozvírila spomienky na tradície a dávnu minulosť a predurčila, ktorým smerom sa budem (minimálne pre začiatok) orientovať. Kúpim si ja kosu, rukavice, kameň na brúsenie, preštudujem internet a snáď sa mi podarí prebudiť prachom zapadnuté spomienky, ako sme sa to vtedy my s tou mojou spolužiačkou v pracovných prestávkach iniciatívne zaúčali do tajov neľahkého (ale voňavého) remesla. Neľahkého, keď ste amatéri. Voňavého, lebo ja zbožňujem vôňu pokosenej trávy.

Dnes hoci u nás pomerne chladno okná mám stále otvorené a okolo obeda počujem na ceste
"mamička prišla,no poď ku mamičke,mamička dá pusu...atď.s príslušným ťahavým zvukom a maznaním.Myslela som,že idú už deti zo školy a nejaká netrpezlivá mama zbadala dietko ako ide domov.Nedalo mi pozriem von a to ženská čupí na ceste s otvorenou náručou a volá na psa!

No musela som narátať do 10 lebo asi by som sa jej opýtala či si je vedomá toho,že sama sa pasuje za suku.

inak nikdy som podobne nepočula rozprávať chlapov..pod ockovi a pod.

V pondelok opäť nastupujem "na panské", ktoré bude tentokrát obrovskou neznámou. Experimentom s otvoreným koncom. A tak som si povedala, že predtým ešte treba rýchlo pozberať vitamíny. Na posilnenie imunity a tak. Dúfam, že od poslednej návštevy stihli dorásť do patričnej veľkosti a sily. (Ak by aj nie, tak mám dôvod ísť po ne aj nabudúce.)

Prvý pobyt v penzióne podľa nových pravidiel zneistil snáď každého hosťa. No postupne a s menšími chybičkami sme si zvykali. Na masky, na odstup, na rukavice, na iné raňajky či večere, na prievan. Kým kedysi sedeli ľudia zahĺbení do rozhovoru vrámci svojho stola, rozprúdila sa tentokrát družná debata krížom-krážom cez celý lokál a my sme si navzájom vymieňali skúsenosti či zážitky posledných týždňov v izolácii. Zrazu bol každému vzácny obyčajný rozhovor.

Ťažká téma, pre mňa momentálne po rokoch znova aktuálna ... Priateľka, v podstate rodina, prišla o manžela, z čista jasna, bez varovania ...

Napriek tomu, že sa ma to dotýka relatívne z diaľky, vzalo ma dosť intenzívne.

Keď sme boli mladí, 50 rokov sa nám zdalo ako ťažká staroba. Dnes mi príde päťdesiatnik, ako relatívne mladý človek. Však tiež toľko mám, aj keď mladá si nie vždy pripadám...

Bývam v mieste, ktoré si pred 10 rokmi veľmi vydýchlo. Otvorili kus diaľnice a tak nám už pod oknami nestávajú kolóny.

Sem tam však na danom kúsku niečo opravujú, dorábajú, inštalujú. Zistíme to veľmi rýchlo - doprava zhustne tak, že sa nedá prejsť cez cestu. Alebo odbočiť doľava. V sobotu sme išli vyberať zemiaky a presne táto situácia nastala. Aj by som si pomyslela, že v pohode, veď štátny sviatok, menej áut.