Blogy používateľa dasa_

Malá slečna má čerstvo tri roky, ale asi to poznáte… tatovi stačil presne tento čas na to, aby si ju nechal omotať okolo prsta. Úplne. Dôkladne ❤️.

Vo štvrtok doniesla babka koláčiky – pekne po jednom pre každého. S mamou dlho nerozmýšľali, ich kúsky ešte za tepla. Zato tatov kúsok poslušne čakal do piatka, kým sa pán domáci vráti.

Snažím sa aspoň občas siahnuť aj po nejakej klasike. Tentoraz som si vybrala talianske dielo. Začínalo veľmi sľubne – opisom jazera Como. Mala som to šťastie, že som ho párkrát navštívila, a tak ma hneď vtiahlo do deja.

Najviac ma však zaujalo niečo iné. Opisy spoločnosti a prostredia, ktoré by pokojne mohli platiť aj dnes.

Objavila sa mi náhle pred okom škvrna. Vyrušujúca. Nejaké problémy s očami mám, tak ma to trochu vyľakalo. A neprospel mi ani internet, ktorý ma okamžite posielal na pohotovosť.

Tak som sa ráno pobrala hľadať očné. No komplikovaná misia, niekde v piatok nerobia, iné ordinácie presné načasovanie, ďalšie musíš byť ráno o 6, aby si ulovil časenku. No nakoniec sa aj vďaka susede - detskej očnej lekárke podarilo. Zobrala ma pani doktorka, čo ordinuje vedľa nej. Prebehla taká klasika - čítanie, rozkvapkanie očí, merania.

Želania sú rôzne. Niektoré sú fakt veľké a trochu od nich závisí. A niektoré sú len také bežné, až by sa povedalo, že sú to len také myšlienky, ktoré zablúdia do hlavy.

Včera som cestovala po dlhej dobe vlakom. Celkom rada mám tie otvorené vagóny, lebo mám pocit, že sa tam stále niečo deje. Vždy je možnosť sa niečo dozvedieť. Včera napríklad okrem iného som sa dozvedela, koľko stojí lístok na vlak z Bratislavy do Viedne.

Rada by som povedala, že táto časť  jesene, keď sú všade farby je moja najobľúbenejšia. Ale po pravde, je za tým trochu smútok, že najbližší veľký dážď to všetko zruší. Ale čo už. Zatiaľ sa kochám krásou do zásoby. Vôbec nevadí, že je to taký gýč. Vlastne aj slová sú zbytočné. 

Nemáte v telefóne aj vy niečo podobne gýčové? Rada sa pozriem na vaše úlovky

Pár dní som mala na prázdninách vnúčatá mojej sestry. Mladší školský vek, ešte nie je úplne problém pre nich vymyslieť zábavku. Pri rozprávaní zrazu prišla otázka, či viem hovoriť ako oni. Aj mi teda tú svoju reč predviedli. Nechytala som sa. Aj sa to zdalo taliansky, aj to nebolo. Aj mi to pripomenulo časy, keď sme ako školáci tiež mali svoju reč a medzi slabiky sa vkladali iné slabiky. Už si presne nespomínam, ale tuším sa slabika opakovala s písmenom P. Niečo na spôsob ruka=rupukapa.