Blogy používateľa dasa_

Odkedy si pamätám, riešim jeden veľký problém. Teda pre mňa veľký. Kam s tzv. roznoseným oblečením. Myslím také, že mám hodinu na sebe, lebo idem napríklad do obchodu. Zďaleka nie je špinavé, ani prepotené. Ale do skrine už nejak podľa mňa nepatrí. Zvyčajne končí v spálni na stoličke, v lepšom prípade na nejakom nemom sluhovi. Tam je ale problém so šatami, býva to zvyčajne nízke.

Správy moc nesledujem. Ale sem tam ku mne predsa len niečo doletí. Napríklad tá o papagájovi, čo prežil v Nitre na sídlisku. A tak vznikol nasledujúci text :)

Každé mesto má svoje tajomstvá. Niekde miznú ponožky v práčkach, inde sa duchovia schovávajú v starých domoch. Ale u nás? U nás máme Hašlerkového fantóma!

Je nenápadný. Ale je tu! Kdekoľvek sa pozriete, občas tam na zemi leží modrý papierik od legendárneho cukríka. Nie veľa, nie hromady, len tak sem-tam. Ako keby sa niekto chodil mestom tam a späť a za sebou nechával drobné modré stopy.

Kto asi bude ten záhadný milovník hašleriek?

Nie, novoročné predsavzatia si už dávno nedávam. Keď niečo chcem, začnem hneď. Práve ten deň je ten najsprávnejší. No ale s novým rokom sa to nejak na mňa hrnie z každej strany. Krásne vety, myšlienky. Na druhej strane upozornenia, aby človek nemal od sebe veľké očakávania, lebo príde sklamanie. 

No jedna veta ma predsa len dostala - Čítať viac kníh, aby sme sa učili a snívali. Nejak som zabudla, že knihy sú aj o snívaní. A ja som vlastne kedysi snívala veľmi rada. Som tesne na prahu 60-tky. Mnohé si uvedomujem, cítim aj isté hranice. Ale vlastne, čo mi bráni snívať?

No stalo sa. Pri upratovaní som našla poukážku do luxusného holičstva. Ani neviem, ktorý ju dostal. Ale je nepoužitá. Po pravde, trochu to padá aj na moju hlavu - lebo vymyslela som, tak som mala rezervovať aj termín. No, nestalo sa.

A teraz rozmýšľam - nemohla by som tú poukážku použiť ako darček aj tento rok????

Inšpirovali ma k tomu príbehy, čo som niekde čítala. Napríklad o putujúcich vianočných darčekoch. Alebo o darčekoch, ktoré sa dávajú opakovane :)

Jasne, malému dieťaťu by som také neurobila. Ale tu ma trochu hlodá malý čertík 😆