Blogy používateľa dasa_

No, napínavá zima. Od prvých pretekov Petry až po dnes. Priznám sa, dnešné preteky som nezvládla. Schovala som sa do kúpeľne.

STV hneď pustila pripravený krátky príspevok s nádhernou hudbou. Kým nájdem ten príspevok, tak aspoň hudba z neho a veľká gratulácia. Vincerò, vincerò

[video:https://www.youtube.com/watch?v=cWc7vYjgnTs width:600 height:480 align:center]

(ária Nessun dorma z opery Turandot, spieva Luciano Pavarotti. Och fakt sa neviem dočkať počuť čokoľvek konečne naživo)

Áno, rada sa pozerám na rôzne inšpirácie na instagrame. Zistila som, že jedlá mi nerobia moc dobre, rýchlo vychladnem.

Tak som voľne prešla k bytovým, domovým inšpiráciam. Veľa vecí je ustrelených. Ale sem tam sú fakt pekné inšpiráce

Začala som rozmýšľať, prečo niečo také neskúsim doma. Jasne, veľa vecí doma nepresadím, to viem. Skúšať obrus na stôl som už dávno vzdala. Jediná výnimka sú Vianoce, vtedy si to užívam.

Pred časom som sa vytešovala, že sme s mamou absolvovali prvé očkovanie. Začali sme mať pocit, že je všetko na dobrej ceste. Hneď prišiel termín aj na preočkovanie, takže super.

Lenže predčasná bola naša radosť.

Covid zavítal aj priamo do rodiny. Aby som vysvetlila, mama býva s mojou sestrou a jej rodinou. Najskôr ochorel synovec, potom aj švagor. Obaja s výraznými príznakmi, dodnes nie sú úplne OK.

Ja viem, rady, ktoré nikto nepýta, netreba rozdávať.

Tak nám začína pôst. Od dnes až do Veľkej noci. S výnimkou nedelí.

Ja viem, je to cirkevná zvyklosť. Podľa mňa však so základom v živote. Kedysi som toto obdobie nemala rada. Dnes ho naopak očakávam, teším sa. A dopredu premýšľam, ako naložím s týmto časom.

Ideálny priestor na zmenu. Kedysi to celé vlastne vychádzalo aj z toho, že koncom zimy sa tenčili potravinové zásoby. Bolo treba vydržať.

Nejak sa situácia v mojom okolí zamotáva, a tak sa stalo, že som sa ocitla veľmi blízko detskej psychiatrie. Síce som tušila, že také niečo existuje, ale vlastne som si nedokázala predstaviť, čo je za tým.

Zvláštna skúsenosť, aj keď iba sprostredkovaná. Veľa vecí dostanú deti do vienka. Tam niet debaty, ťažké situácie, náročné na riešenia. Nad veľa vecami sa podpíše okolie. Čosi prispeje aj dnešná doba. To je jedna veľká oblasť.

Niekde som čítala, že o dôležitých veciach v našich životoch rozhodujú maličkosti. Malé kroky. Postupné. Nenápadnú udalosti.

Raz proste urobíme rozhodnutie, ktoré sa zdá nepatrné, nedôležité. A dokáže zmeniť všetko v našom živote.

Ja si u seba teda na taký maličký krok, ktorý zmenil môj život veru pamätám. A veľakrát.

Mama bude mať o mesiac 80. Stále je pomerne čiperná, jazdí na bicykli, pobehuje kade - tade. Keď prišlo očkovanie, tak sme neváhali. Už teraz je problém ju udržať doma. Sestre sa podarilo zareagovať veľmi rýchlo. Objednávala krátko po uvoľnení prihlasovania pre osoby 75+. V mieste najbližšom voľno nebolo, tak prihlásila termín do Žiliny.

Možno bude viacerých zajímať, ako to celé prebiehalo.

Ja viem, sú ľudia, ktorí moje nadšenie nebudú zdieľať. Vôbec im to neberiem, je to ich voľba.

Mňa však mimoriadne teší, že už tento týždeň máme termín na očkovanie pre našu mamu. Som rada, že opadne také to najväčšie napätie a trochu si vydýchneme.

Problém šípim ešte so svokrovcami. Lebo oni spadajú do rovnakej kategórie, ale nejak netuším, ako zareaguje švagriná. Ako odporca všetkého.