Blogy používateľa dasa_

Dostala som sa včera do debaty o financiách. Niekto ide kupovať nehnuteľnosť na podnikanie a tak som nahlas vyslovila otázku, ktorá banka požičia firme bez histórie? Vraj banka mama. No a to som sa čudovala ešte oveľa viac. Táto konkrétna mama vychovala veľa detí. Fakt že veľa. Až na jedného majú všetci vysoké školy, časť aj tretí stupeň. Ona v podstate nikdy nepracovala trvalo, väčšinou iba brigády. A napriek tomu dokáže vždy ušetriť. Alebo vďaka tomu?

Celý deň mi to vŕtalo v hlave. K večeru sa mi začalo vyjasňovať.

Kedysi dávno, keď som chodila na strednú, žila v meste Heňa. Bolo to malé mesto a Heňu všetci poznali. Bola postihnutá, dnes by sme ju zaradili niekde do autistického spektra zrejme. Príroda jej nadelila statnú postavu, rázny krok. Snažila sa s ňou chodievať aj jej babka. Drobná žienka.

Tak je to tu!!! Bolo to super.

Kto by povedal, že sa budem tešiť na takú úplnú maličkosť, ako je káva na terase. Dali sme si ju vlastne úplne neplánovane a o to to bolo lepšie.

Poznáte tú situáciu? Z ničoho nič sa v hlave objaví úryvok nejakej pesničky. A zrazu koniec. Nedostanete to z hlavy ani za nič. Beží to tam do kolieska. Jak pokazená platňa. 

Niekde som čítala, že vraj treba tú pesničku vyhľadať a vypočuť do konca. Vraj vtedy mozog pochopí, že má, čo hľadal a "dá pokoj". Do ďalšej pesničky

Jaaj, tuším Žika z jedného komerčného rádia sa na fb pýta, čo bol v detstve pre nás absolútny luxus.

Vedela som okamžite. Šunkový chleba. Otec chodil na nejaké schôdze a domov občas priniesol jeden krajec najúžasnejšieho chlebíka so šunkou. Asi tam boli aj kyslé uhorky, to už neviem. Ale tá šunka. Na tenúčko nakrájaná, zvlnená na chlebíku. Niečo neprekonateľné. To sa mi vyjavilo ako prvé. Šunka sa u nás doma nekupovala, maximálne šunková saláma, aj to iba občas. Tak preto to bol luxus

Život nás tak melie, chvíľu sme dole, chvíľu hore. Asi to tak má byť, zrejme by nás ani to "niveau stable" dlhodobo nebavilo. Potrebujem zmenu, sem tam nám musí byť aj horšie, aby sme vedeli vychutnať to, keď je nám fajn.

CCA pred dvoma mesiacmi sme boli s mamou na očkovaní, prvá dávka. Pamätám si, ako sme si robili v aute plány, aké to bude, keď bude mať druhú dávku.

No, prišla do toho karanténa a priamo choroba v domácnosti, kde býva.

Nechcem to zľahčovať. Nechcem sa z toho vysmievať.Nie všetci sú introverti, zavretí vo svojej izbe.  Mnohí to nesú naozaj veľmi ťažko. Človek naozaj ku životu potrebuje aj tých okolo seba. Tú svoju sociálnu bublinu. Stretávanie je ťažké a mnohí veľmi trpia.