Nuž čo, každý si nesie nejakú výbavu po predkoch v svojich génoch. A tak som ja verným obrazom svojej babky. Furt vidím nejaké katastrofy. Okamžite mi v hlave bežia všetky možné scenáre.
Začiatkom decembra som mala termín u zubára. Žiaľ prišiel do toho pohreb. Druhý termín pred Vianocami - ďalší pohreb. Milá sestrička mi dala januárový termín.
Už pár dní pred ma začali bolieť zuby. A čo je divné, nielen vpravo hore, ale aj vpravo dole. Divné preto, lebo tam mam implantáty. A tie by snáď bolieť nemali.
Máme doma za sebou ťažké časy. Vlastne všetko to vyvrcholi dnes. Celý ten kolotoč chorôb, nemocníc, obáv. A pohrebov.
A tak padá na mňa smútok a únava. Ale videla som niekde vec, čo ma oslovila.
Dnes pozývam všetkých na Vianočné trhy. Tak separé, doma. My si urobíme cigánsku. Len tak jednoducho, mám v chladničke plátky krkovičky, naklepem, opečiem ako minútku. Ku tomu smažená cibuľka. Jediné vhodné pečivo, ktoré som zohnala sp kaiserky. Nevadí, budú tie.
Priznajme si to, Vianoce sú hlavne o darčekoch. Najskôr dlho vyberáme, čo komu. Zháňame. Skrývame. A potom pozorujeme, či sme trafili. Či sa darčeky páčia.
Snažila som sa loviť najskôr v mojej pamäti. Či sú tam uložené nejaké darčeky. Potom som otravovala manžela. Syna. A ostatných v mojom okolí.
Kedysi dávno, pradávno, keď ešte na internete nebola všetka múdrosť ľudstva , som rada čítala rôzne motivačné knihy. Po pravde, neviem, či mi to pomohlo, ale čítalo (a predstavovalo) sa mi to dobre. Je však pravdou, že len máločo mi ostalo z toho v hlave.
Ťažký týždeň mám. V sobotu odišiel blízky príbuzný. Moja prvá spomienka ako malého decka je, keď mi na Štedrý večer nahovoril, že u nich už Ježiško bol, že mal takú veľkú čapicu. Musela som byť dosť malá, lebo v tejto spomienke ešte nefiguruje ani moja sestra. Bol výborný rozprávač, o niektorých jeho spomienkach som tu už veru aj písala.
V pondelok ráno ďalší telefonát, ktorý neveštil nič dobré.
Oba pohreby dnes. Naozaj ten prvý až po 4 dňoch, pohrebné služby u nás nestíhajú. (To ma veru celkom desí)
Tuším som už dlhšie nebola v obchode na nákupe. Teda ak nepočítam potraviny a drogériu. No a včerajšie upratovanie skrine ukázalo, že potrebujem zimné nohavice.
Investovala som. Do seba. Kúpila som si kozmetiku. Sérum. Žiadny supermarket, žiadna drogéria. Do lekárne som si zašla. Sérum s vitamínom C. Aj som robila pokusy, že rozpustím vitamín c a taksa budem umývať, ale nebolo to to pravé orechové. Okrem parfému, čo sem tam dostanem som ja veru tolko peňazí do svojej kozmetiky ešte nedala.
Kým som prišla domov, synovi dorazil balík. Tiež kozmetika. Ale na auto. A čuduj sa svet, cena porovnateľná....
Milujem, keď sa spomína, ako sa kedysi varievalo. Čo sa jedávalo. Spomienky staršie aj čerstvejšie. Veľmi ma poteší (a verím, že nielen mňa), keď si pospomínate, čo sa doma varievalo, ako sa jedávalo.
Pred nedávnom som mala dlhšiu cestu s mojou známou. Bolo ich doma 10 detí, dnes sú už až na posledné 2 všetci dôchodcovia. Tak ma zaujímalo, čo sa u nich varievalo, ako to mama zvládala.
, som rada čítala rôzne motivačné knihy. Po pravde, neviem, či mi to pomohlo, ale čítalo (a predstavovalo) sa mi to dobre. Je však pravdou, že len máločo mi ostalo z toho v hlave.
