Blogy používateľa dasa_

Tu asi netreba slová. Pár účtov pre tých, čo chcú pomôcť finančne.

Slovenská katolícka charita

IBAN: SK93 1100 0000 0029 4546 3097    

Variabilný symbol: 859

Červený kríž

IBAN: CZ14 2700 0000 0000 0033 3999

SWIFT: BACXCZPP

Variabilný symbol: 2101

Materiál Českej vlády

Sima sa vydala.

Veľmi sa mi páčilo, čo napísala na sociálnej sieti. "... je mi cťou volať sa Simona Magušinová:) " Myslím tým to, že si vzala priezvisko svojho manžela. Aj ako umelecké meno.

Valí sa to na nás z každej strany. Treba efektívne využívať čas. Všetko mať naplánované. Každú aktivitu. V každej chvíli vedieť, čo robíme, prečo to robíme. Ako také dobra naolejované kolieska.

Lenže - kedy vlastne premýšľame? Kedy snívame? Aspoň tých 5 minút pred zaspaním? Alebo ani to nie a radšej počúvame niečo výživné. Veď čo keby nám nejaká tá minúta utiekla. Akokeby bol oddych za odmenu. No oddych je pritom nutnosť. Len občas si ho treba vedieť naplánovať.

Mali sme také väčšie rodinné stretnutie, zišli sa tuším 4 generácie, vekové rozpätie skoro 80 rokov. Tak sa mnohé pospomínalo. Porozprávalo.

Má ten náš syn často také múdre postrehy. Je to celkom zábavné pozorovať. Aj keď vlastne asi by to tak malo byť - deti by mali byť nakoniec múdrejšie alebo rozumnejšie ako ich rodičia

Áno, hovorím rovno. Ja pre svoj život návyky potrebujem. Vďaka nim mám pocit, že svet sa točí tak, ako sa má. Viem, niekto sa môže cítiť ako zošnurovaný. Ja naopak. Mám pocit, že práve návyky mi dávajú slobodu. Nemusím na to myslieť. Viem, že niektoré veci robím automaticky. Urobím a mám pokoj. Dokonca by som pár nových návykov aj pridala. Aj to skúšam. Stále. Ale neviem prečo, niektoré návyky sa mi nedokážu dostať pod kožu. Teda vlastne viem, čo hovorí teória. Aby sa návyk stal návykom, aby sme prešli do autopilota, treba danú činnosť opakovať aspoň 60 dní a vždy v rovnakom čase.

Dosť často chodím po meste. V podstate bezcielne, len chcem kráčať. Tento mesiac som už niekde na 140km. Síce svoje trasy sem tam obmieňam, ale mám svoje stálice. Napríklad chodník popri rieke vedie aj poza nákupné centrum. Sem tam sa tam zastavíme na kávu, sem tam iba prechádzame okolo. Prečo som si to všimla až minulý týždeň to fakt netuším. Zo zadu čínskej reštaurácie, prilepené na stenu herne vyrástlo políčko. Na prvý pohľad vidieť hriadky reďkoviek, fazuliek. Ostatné budú snáď šaláty. Priestranstvo okolo je voľné, ničím nechránené.

Jááj, nie som ja veľký záhradkár. Skôr ma bavia experimenty ako každodenná mravčia práca. Už som x krát uvažovala o záhradke, ale načo, keď v záhrade po mojich rodičoch by som mohla pestovať a pestovať. Teda, aj som pestovala. Problém bol vždy so zalievaním. Lebo keď som si započítala cenu phm, tak ten šalát s uhorkami a mrkvou  ma stál iné peniaze. Stále niečo nasadím, ale už len málo.

Bolo to dávno, pradávno. Končila som strednú. A tak ako si to mnohé pamätáme, šili sme veľa oblečenia doma. Nejak sa ku nám dostali zvyšky látky, vraj odstrižky. Mali jedinú chybu, dlhé nohavice sa z toho vystrihnúť nedali. A tak mi mama ušila nohavice pod kolená. Vyzerali jak také poľovnícke, dokonca mali pod kolenom manžetu. A ja, čerstvá 18 som stále riešila, čo tomu povedia ľudia. Teda ísť do väčšieho mesta ani tak problém nebol. Teda to mesto. Ale jak sa dostať do autobusu, keď zástavka bola rovno pred obchodom? Málokedy bolo toto priestranstvo prázdne.