Blogy používateľa dasa_

naši vždy kupujú poháriky, keď idú na svadbu.....

Počula som dnes v ukážke z nejakého  starého detského filmu. A spomenula si na vec, ktorá ma už dlhšie fascinuje. Množstvo pohárikov v sekretároch. Rôzne druhy, brúsené napoleonky, parádne šálky, poháriky na víno, na šampanské. Ušľachtilé tvary aj prečačkané kúsky. Zo záhadného dôvodu sme to kedysi považovali na super darček.

Dva krát som sa tento týždeň v telke stretla s veľmi podobným príbehom. Prvý krát v životopisnom filme o Luise Spagnoli. Druhý krát včera sme nejakou náhodou sledovali dokument o ženách v českých väzeniach.

V oboch prípadoch išlo v podstate o to isté - týraná žena, despotický manžel. A oni obe trpeli. Keď prišiel, prvú ukecal, napriek všetkému, čo robil. A ona to vedela. Aj okolie to vedelo. Skončilo to tragicky, ubil ju k smrti. Potom skončil aj sám.

Minule mi doma rozprávali o babke od nás. V lete oslávi 90-te narodeniny. A stále chodí na bicykli. Do obchodu, do kostola.

Hmm, keď sa nad tým zamyslím, ani neviem, čo je to v poriadku, že sledujeme párik sokolov online.  Nuž, nejdem tu ale rozoberať filozofické a psychologické veci.

Pre tých, čo sa radi pozrú na príbeh sokolov z jedného sídliska prípájam link na online sledovanie

http://www.ustream.tv/channel/geNPZ7S4bPA?

Zjavne čítam podobný typ kníh dookola. Pred rokom som písala o zamatovej pokožke. Autor bol angličan a opisoval svoju parížsku priateľku. Keď obdivoval jej jemnú pokožku, tak sa len zasmiala a vyhlásila, že za tým sú litre krémov a každodenná starostlivosť.

Teraz čítam domácu autorku (áno je to rovnaká knižka, z ktorej bola rada o tesných rifliach)

Kedysi veľmi dávno som čítala knihu o Elizabeth Taylor, slávnej herečke. Jej život bol dosť búrlivý, striedala rôzne obdobia. Okrem iného aj časy, keď bola štíhla s tými, keď na sebe nosila oveľa visc kilogramov, ako by jej bolo milé. Samozrejme, bojovala s nimi. A po jednej úspešnej diete vyhlásila, že nikdy viac sukňu s gumou v páse. Vraj je to klamlivé, stále si neuvedomuje, čo sa deje. Odvtedy iba pevný pás.

Do kina chodievam z rôznych dôvodov. Nie vždy je to záujem o filmový príbeh. Spomínam si na sériu rande z mladosti, keď sme chodili do kina vždy vo štvrtok. Bez ohľadu na predstavenie

Sranda. Už som sa priznala, že nie som milovník psov. Beriem ich ako súčasť života, ale zjavne nie môjho Stále je to pre mňa zviera a hlavne dravec.

Na istý čas sme doma prestali jesť chlieb. Nie, neobmedzili sme múčne jedlá. Iba mi veľmi vadilo, že jeden deň chutil skvelo a na druhý deň sa už sypal jak piliny. Prešla som cez mnohé fázy, od domácej pekárničky cez nemiesený chlieb až po vlastný kváskový. Ale pokazila sa rúra a tak som piecť prestala. Prešli sme na pečivo.