Čuduj sa svete, nie som jediná absolútne nanič? To je akože normálne, že mám dve zamestnania, domácnosť na krku, jedno neposlušné (ale inak ohromné) dieťa, manžela čo sa stále čuduje, že som bez nálady? Áno som, lebo stále nič nesíham, nebaví každý deň ísť do práce a zase do práce a domov, a o všetkých a všetko sa starať a stále niečo odkladať a myslieť na to aby som nezabudla tamto alebo hento.
Je teda zrejme normálne, že ma štve, že každý rok nejaké to kilo priberiem a častejšie si farbím vlasy a tak ďalej ......
To ma teší, síce som smutná, ale stále normálna :o)