Dnes rano mi napadlo vyhrabat zo skrine jedny nohavice....kupila som ich este minule leto v jednom sekaci, straaaasne sa mi pacili, kupila som ich bez skusania s tym, ze ich proste musim mat a ked su mi male, musim do nich schudnut jasne, ze ked som prisla domov a snazila sa do nich napaskovat, daleko som sa nedostala minuly rok ma kilecka neopustili, takze gatushe si pokojne hoveli v skrini...
Keď som pred rokom začala pracovať v hoteli, ťahala som 18 hodinové služby. Bola som po nich neskutočne unavená, ale niekedy som si ešte s kolegyňou posedela a dali sme si pivko a pokecali. Vedela som, že so synom je manžel a je o neho postarané. A v takú neskorú nočnú hodinu už určite spinkal. Takže som si s kľudným svedomím sadla a dala si jedno či dve pivá. Čo na tom, hovorila som si.
Tak a je to tu znova, tento krat JA neveriaca zacinam pichat do osieho hniezda a pisem o viere.. Uz dopredu sa ospravedlnujem vsetkym veriacim, nikomu nechcem pokazit dojem zo dna ci vecera, takze ak nemate naladu, radsej ani dalej necitajte moj "zazitok" tykajuci sa "evanjelickej viery"
Včera večer sme s mojím 5 ročným zlatom kreslili. V ruke mala práve takú tmavofialovú fixku. "Maminka, ja ťa veľmi ľúbim, ja ti nakreslím srdiečka na ruky." No odolajte. Tak som prizdobená na chrbátoch rúk, na každej ruke mám jedno fialové srdiečko. Kostrbaté, ale moje. Večer som to skúšala umyť, tá tmavofialová potvora nie a nie zísť.
Dnes mi mailikom prisla jedna talianska rozpravka.. kratka, ale vystizna.. nie, nebojte sa, netrepnem Vam sem nieco v taliancine ale budem taka dobra dusa a pokusim sa to nejako prelozit a hodit to sem na tento nas elektronicky "kus papieru"
"Bolo raz jedno dievca, ktore sa opytalo jedneho chlapca, ci si ju nechce vziat za zenu. Chlapec odpovie: "NIE"
I.
Dnes som počula, že som vraj tvoje dieťa Bože.
Videla som už božie dieťa? To šteňa, čo chrúme odrobinky zo stola svojho Pána? Ten niekto, kto toľko domŕza, až mu Pán jednoducho dá čo chce? Je to ten, čo si nerobí ťažkú hlavu, čo bude jesť a čo si oblečie a Pán sa oňho stará? Takto vyzerajú tvoje deti Pane? Tož, ja som asi najbližšie tomu šteňaťu.
jasne, ze ked som prisla domov a snazila sa do nich napaskovat, daleko som sa nedostala
minuly rok ma kilecka neopustili, takze gatushe si pokojne hoveli v skrini...
ale budem taka dobra dusa a pokusim sa to nejako prelozit a hodit to sem na tento nas elektronicky "kus papieru" 
