Mam doma ohryzaca. Ma skoro 8 rokov, takze ziadne rastuce zubky nehrozia - vlastne ano, rastu mu 2 nove zuby (trvaly chrup). Hryzie vsetko, co mu pride pod ruku - koncovky na zipsoch, ceruzky, spotreba pisacich atramentovych pier je u nas obrovska. Neustale mu nieco taham z pusy. Dnes rano som sa dostala do vyvrtky, ked som zistila, ze prehryzol dierku na dne novej flase na caj, ktoru nosi do skoly. Uz som sa mu snazila x-krat vysvetlit, ze ohryzanim moze dostat nejaku infekciu do ust, ze si nici veci(a mne nervy), ale nic nezabera. Vzdy mi povie, ze sa uz bude snazit a tym to hasne.
Bez teba som ako kúska duše zbavená...
Bez teba clivotou chvejú sa mi kolená...
Bez teba moje srdce nečujne krváca...
Bez teba sa z môjho tela život vytráca...
Príď ku mne, ako rannou zorou svitne nový deň...
Príď ku mne, ako tmu pretne jasná pochodeň...
Príď ku mne, ako s dôverou dieťa k matke pristúpi...
Príď ku mne, ako samota večnej láske ustúpi..
Mam 4 rocneho syna : neskutocne ho lubim a ak ma dobru naladu, tak lubi aj on mna .Problem je, ze od jeho 2 rokov "superim" o jeho lasku so svokrou. Viete, kym obcas svokra zobrala maleho na cely den, tak to bolo celkom fajn. Mala som cas na mladsieho syna, na domacnost a aj tak trochu na seba. Ale situacia sa zvrtla inym smerom. Syncek sa mi od svokry nechce vracat domov, vzdy je kopec placu , vyhrazok, natahovania..:-/
Tie tvoje slová
ostré sú ako britva
režeš ma na kusy
za živa si ma pitváš.
Tak robíš pokusy
na mojej mladej duši.
Myšlienka oceľová
do ega rázne vnikla
nič sa ti nehnusí
frázami na mne plytváš...
Ahojte babulky som strašne šťastná zajtra ideme kopať základy na náš domček (musela som sa s vami o to šťastie podeliť začína sa mi ten sen aj keď strašne pooomaličky splňať.
Máme jedného syna.Zlatého,šikovného,živého.O mesiac bude mať štyri roky.Doteraz nespáva celú noc,budieva sa,chce mliečko,potom chce cikať,potom sa chce presunúť spinkať inde,potom kričí,aby som ho prikryla.
Pravdepodobne sí za to môžem sama,ako som si vychovala,tak mám..
Ľúbime si ho aj s manželom nadovšetko,ale..
Skrátka nám jeden beťár stačí
vsetko je ok, akurat casu nemam nazvys...
.Problem je, ze od jeho 2 rokov "superim" o jeho lasku so svokrou. Viete, kym obcas svokra zobrala maleho na cely den, tak to bolo celkom fajn. Mala som cas na mladsieho syna, na domacnost a aj tak trochu na seba. Ale situacia sa zvrtla inym smerom. Syncek sa mi od svokry nechce vracat domov, vzdy je kopec placu , vyhrazok, natahovania..:-/ 
