Priestor pre nemožnú, ale aj pre ostatných, ktorí zrejme (napriek slušným upozorneniam a prosbám) nevedia odolať nutkaniu zahlcovať (a rozvracať) diskusie svojimi subjektívnymi hodnoteniami činnosti iných osôb, osôb samotných a tiež telepatickými náhľadmi do ich hláv.
...no ale to je predsa úúplne samozrejmé že rátame aj s vašou pomocou
...jáááj...o čo sa jedná???
No ideme v Piešťanoch urobiť zase niečo spoločné
Pamätáte ako sme robili spoločnú roládu?Šikulky sme a slovenský rekord spravili sme
No a teraz....
Práca, ktorú vykonávam, bol môj sen už od malička. V škôlke som snáď aj mala "ambície" stať sa modelkou, letuškou...smetiarkou?, to hádam nie , ale byť učiteľkou...to už bol jediný cieľ, ktorý sa sprevádzal celým životom a od piatej triedy na základke som ho začala brať aj vážne. Deti mám veľmi rada, čím menšie, tým viac. Od jaslí ma odradilo jedine štúdium na zdravotke. Či mi ide táto činnosť ľahko...no,neviem, niekedy áno, niekedy ani nie. Ale viem, čím je to spôsobené.
Väčšina z nás bola vychovávaná k posudzovaniu, súťaživosti, ku kladeniu požiadaviek a na komunikáciu s ľuďmi v termínoch, čo je "správne" a čo "zlé". Komunikácia v tomto zmysle často vedie k nedorozumeniam.
Koncept nenásilnej komunikácie, ktorý vyvinul M.B. Rosenberg, je založený na skutočnom počúvaní seba i partnera, ochote vnímať potreby a pocity vlastné i druhého.
Len taký malý postreh čo sa mi prihodilo.
U nás doma sa veľmi nevarí, priznávam rada sa ulejem, nie je to môj koníček, radšej jem.
V tomto prázdninovom období sme asi 5 víkendov po sebe kdesi boli, buď na oslave, alebo na výlete, alebo u babky.
V nedeľu som skrátka nemusela variť.
Vypadá to, že tady budu jediná češka doufám, že nevadí, že budu psát česky . I já bych se ráda podělila se svým příběhem (aspoň trochu ve zkrácené verzi ).
Téma, o kterém mluví Bea ve videu, mnou cloumá teď každý den. Musím přiznat, že k tomu hodně napomohla i kniha od Bei, kterou když jsem si na jaře přečetla, spustila se lavina... ale všechno po pořádku...
Keď som prvýkrát zazrela tento príspevok, myslela som si, že napísať ľudí, ktorí ma inšpirujú - inšpirovali bude hračka. Teraz tu sedím a už dosť dlhú chvíľu rozmýšľam, koho napísať. Prvé mi napadlo: moja kamarátka. Poznáme sa dlho, ale bližšie sme sa "stretli" len nedávno. Prečo práve ona? Pre jej "živočíšnosť". Chcela by som brať život s takou ľahkosťou, humorom, úprimnosťou. Som veľmi emocionálny človek a ona má v sebe aj to, ale aj uvažuje racionálne. Každé stretnutie s ňou, ma nabíja neskutočnou pozitívnou energiou.
Dievčatá ak ste si pozreli prvé video z nášho projektu Každá z nás je výnimočná , možno ste zachytili myšlienku autorstva nášho bytia, ktorej sa Bea Benková venuje. Je tam krásne prirovnanie - Život každej z nás je vlastne jeden film. Každý film má svojho režiséra, scénaristu, hercov .... A tu prichádza záludná otázka. Kto píše scénar nášho života, kto je jeho režisérom? Hlavnou hrdinkou sme jasné my, ale sme to aj my, kto riadime svoj život?
, ale byť učiteľkou...to už bol jediný cieľ, ktorý sa sprevádzal celým životom a od piatej triedy na základke som ho začala brať aj vážne. Deti mám veľmi rada, čím menšie, tým viac. Od jaslí ma odradilo jedine štúdium na zdravotke. Či mi ide táto činnosť ľahko...no,neviem, niekedy áno, niekedy ani nie. Ale viem, čím je to spôsobené.
