Po troch rokoch som sa vrátila do Istanbulu. Vtedy som mala na jeho prehliadku zopár hodín, tentokrát, necelé štyri dni. Tak či tak, to bola aj teraz rýchlovka.
Istanbul, najväčšie mesto Turecka má dnes okolo 15 miliónov obyvateľov. V mimo kovidovej dobe ho ročne navštívi, len o niečo menšie množstvo turistov.
Naozaj netuším, čím to je. Odmala mám "problém" so staršími mužmi. Hodne staršími. V podstate skoro vždy už v dôchodkovom veku.
Niektoré príhody sú skôr milé a úsmevné. Ako keď sa dvaja dôchodcovia nevedeli na parkovisku dohodnúť, ktorý mi odhádže sneh z miesta na parkovanie. Samozrejme to miesto mi aj strážili, aby ho niekto neobsadil Alebo ujo vrátnik z internátu, bývalý profesor matematiky. Ten mi zase nosil vyriešené matematické príklady. Samé integrály, diferenciálne rovnice.
Sestra má troch vnukov. Bratia, najstarší ma čerstvo 6, mladšie dvojičky 4. Kto zažil troch chalanov, asi tuší, že je s nimi veľa zábavy Vlastne som už pár krát o tom písala
Priznám sa, v službách nechávam prepitné. Tringelt. Teda, občas to je aj problém. Káva tuším všade u nás stojí 1,5€. A teda platenie za dve kávy s tringeltom mi vždy robí problém.
Dnes som platila 10,80€. No rozšupli sme sa. Konečne sme si našli po dlhom čase priestor na kávu, tak nech to stojí za to. Pri platení som dala bankovku a 2€ mincu so slovami, to je dobré, nehľadajte výdavok. Zvyčajne čašníčka poďakuje. Aj dnes poďakovala. Ale ako? Normálne bola nadšená. Som nechápala. "Jaaj, ďakujem vám veľmi pekne, ani neviete, ako ste ma potešili. Hneď mám lepší deň."
Voľakedy veľmi dávno sme ako deti na prvého mája, sviatku práce, skandovali "Nech žije KŠČ!" , "Proletári všetkých krajín spojte sa!" , "So Sovietskym zväzom na večné veky!" ..... Keď sa na to pozrieme spätne, ako decká sme tomu pramálo rozumeli. Boli sme súčasťou mašinérie, ktorá pri krátkozrakom uhle pohľadu bola v poriadku ...., pri bližšom pohľade už zďaleka nie.
Taká je pravdepodobne väčšina reakcií pri myšlienke či menštruačný kalíšok áno alebo nie. Popravde, i ja som sa veľmi dlho pohrávala s myšlienkou vyskúšať ho, veď skúsim, neočarí ma, vyhodím...desať eur oželiem. Ale táto moja myšlienka išla do zabudnutia a až po veľmi, veľmi dlhom čase, som sa ku nej, vďaka rozhovore s kamarátkou na túto tému, vrátila...
Začala to všetko Daška s tou otázkou ohľadom dentálnej hygieny.Rozbehol sa mi totiž taký ten cirkus myšlienok, ohľadom zubov a už sa to začalo nabaľovať.Od malička som mala totiž predkus. Aj som nosila na noc určitý čas strojček na zuby, ale vypľúvala som ho počas spánku a tak sme návštevy u ortodontistu vzdali - lebo však keď vyrastiem, to budeme riešiť.A potom som mala nejak 22 a chcela to riešiť, lebo natáčať sa na foto do jednej strany, aby som bola na foto za peknú sa mi už nechcelo. Tak som si dohodla konzultáciu o ortodontistky a tá mi povedala verdikt.
Začula som v telke. Rozhovor so spevákom. Prekonal ťažkú chorobu, momentálne v remisii. A okrem iného povedal niečo v takom zmysle, že keby vedel, že má už len posledné dni v živote, chcel by si spomínať na všetko dobré, čo ho kedy stretlo, čo zažil, možno urobil. Že odpustil všetky krivdy. Alebo teda že sa o to snaží.
Alebo ujo vrátnik z internátu, bývalý profesor matematiky. Ten mi zase nosil vyriešené matematické príklady. Samé integrály, diferenciálne rovnice.
