Po troch rokoch som sa vrátila do Istanbulu. Vtedy som mala na jeho prehliadku zopár hodín, tentokrát, necelé štyri dni. Tak či tak, to bola aj teraz rýchlovka.
Modrá mešita nesmela chýbať v oboch prípadoch.
Istanbul, najväčšie mesto Turecka má dnes okolo 15 miliónov obyvateľov. V mimo kovidovej dobe ho ročne navštívi, len o niečo menšie množstvo turistov.
Dátum vzniku mesta sa predpokladá na obdobie 7. storočia p. n. l , kedy na brehoch Bosporskej úžiny a na pomedzí dnešnej hranice medzi Európou a Áziou, vznikla grécka obchodná osada Byzantion. Niekedy okolo roku 330 nášho letopočtu bolo rozrastajúce sa mesto premenované na Konštantinopol a stalo sa centrom Východorímskej ríše aj kresťanov. Pre Slovanov to však bol dlho Carihrad. V roku 1453 mesto dobyli Osmanskí Turci, čím Byzantská ríša zanikla. Až do roku 1923, kedy vzniklo Turecko, bolo mesto hlavným mestom Osmanskej ríše a sídlom sultána, metropolou moslimov
V roku 1930 bolo mesto premenované na Istanbul. Aj keď tento, alebo podobné názvy sa používali už dlho predtým. Toľko z histórie mesta.
Ja som si užila voľačo z jeho dnešnej podoby, ktorá je určite veľmi pestrá a plná mnohých protikladov. Tradične viac napovedia fotky.
Takýto Istanbul nás privítal. Preplnené zaprášené cesty. Tam by som určite nechcela šoférovať, prednosť mal väčší, odvážnejší, ten čo viac trúbil a mal pevnejšie nervy.... Vzdialenosti na pár centimetrov medzi "speťákmi", boli úplnou samozrejmosťou.
Po rýchlom ubytovaní, som ešte rýchlejšie štartovala do parku Gulhane, ktorý nás privítal nádherným pokojom a záplavou tulipánov.
Piknikuje sa v parku aj pred mešitou Hagia Sophia, voľakedy najväčším kresťanským chrámom. V čase osmanskej ríše nemu dobudovali minarety, prekryli kresťanské symboly, obrazy a stal sa mešitou. Tou je aj dnes, po desaťročiach, čo tu bolo múzeum.
Moje kroky, už v prvý a samozrejme každý jeden deň, automaticky smerovali k moru. To obmýva brehy polostrova Zlatý roh, kde sa nachádzali najvýznamnejšie historické pamiatky mesta ( Sultánov palác, najznámejšie mešity...), spomínaný park aj známe bazáre.
Vedela som veľmi dobre prečo si vychutnávam slnko a modrú oblohu. Na druhý deň nás tu čakal úplne iný svet. Aj bez slnka to bola nádhera. pri brehoch Istanbulu pravidelne kotví, niektorá z obrovských turistických lodí.
A ešte pohľad na historickú časť mesta s Galatskou - alebo Kristovou vežou
Moderné štvrte na obzore. Istanbul je mestom mnohých tvárí - strediskom medzinárodného obchodu, sídlom veľkých firiem aj známych univerzít.
A ako tomu bolo na začiatku, Istanbul aj naďalej mestom obchodníkov, obchodíkov aj bazárov. Kde vás budú vynukovať ...
Večerná ulička. Obchodíky boli otvorené snáď do jedenástej hodiny neskorého večera.
A ešte krátky pohľad na Grande Bazár
a nemôžem opomenúť Spice bazár, kde to tiež hýrilo farbami, pre zmenu korenia, čajov, tureckého medu, sušeného ovocia aj želé cukríkov ...
Večerné ulice sú pokojnejšie, aspoň mimo hlavnej turistickej sezóny. Mesto má metro a aj historickou časťou premávajú električky. Tie rovnako ako autá prechádzajú aj len pár desiatok centimetrov od chodcov. Občas aj menej.
A ešte moje milované more v noci a jeden z mostov spájajúcich Európsku a Azijsku časť, cez Bosporský prieplav. Aj keď more nie je hranicou, ako sme si mnohí mysleli.
Mesto má mnoho krás a zrejme aj temných zákutí. Na jar tu vraj nie je toľko turistov ako v lete. A to som už teraz mala pocit, že je všade kvantum ľudí. Keď tak nad tým rozmýšľam, Istanbul na dvakrát stačil.
Pohľad do útrob Hagie Sofie ma však dostal zakaždým. (A keďže je to momentálne mešita, ak ju chcete vidieť v celej svoje nádhere, potrebujete mať šatku na hlave a vyzuť sa.)
Vždy rozmýšam, či ma viac dostali tieto lustre alebo kupola vo výške viac ako 50 m. Takže určite nebudem tvrdiť, že sa tam ešte nevrátim. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo sa zaregistrujte
