Volali mi z banky. Že či nemám záujem o mobilnú aplikáciu. Uľahčila by mi platby, info o mojich peniazoch by som mala nonstop v telefóne, ľahký prístup. Asi im kazím štatistiky, ale zubami nechtami sa tomu bránim. Nielen preto, lebo fakt nedôverujem veľmi celému tomuto online svetu. Sú tu predátori, čo číhajú na moje ťažko usporené, za topánky neminuté peniaze. A sú onekvejšie zbehlí v tom, ako mi vyrabovať nielen účet, ale aj znechutiť deň.
Dosť často chodím po meste. V podstate bezcielne, len chcem kráčať. Tento mesiac som už niekde na 140km. Síce svoje trasy sem tam obmieňam, ale mám svoje stálice. Napríklad chodník popri rieke vedie aj poza nákupné centrum. Sem tam sa tam zastavíme na kávu, sem tam iba prechádzame okolo. Prečo som si to všimla až minulý týždeň to fakt netuším. Zo zadu čínskej reštaurácie, prilepené na stenu herne vyrástlo políčko. Na prvý pohľad vidieť hriadky reďkoviek, fazuliek. Ostatné budú snáď šaláty. Priestranstvo okolo je voľné, ničím nechránené.
To, že chlapcov po skončení speváckej kariéry zhltne tzv. čierna diera, som vedela od mám starších mládencov. Po rokoch ťažkej driny zrazu prázdnota. Žiadne nekonečné skúšky, žiaden stres, žiadne cestovanie hore-dolu strednou Európou či svetom. Znudené zívanie na pohovke. Bezduchý pohľad do počítača. Pomalé pretáčanie sa z pravého boka na bok ľavý a zasa nazad.Keď ste ako rodič vopred informovaný, čo približne vás očakáva, ľahšie sa s tým mama/tata vysporiada.- Nechaj mu rok voľna a zasa bude dobre - počúvala som rady skúsených dávno pred čiernou dierou.
Jááj, nie som ja veľký záhradkár. Skôr ma bavia experimenty ako každodenná mravčia práca. Už som x krát uvažovala o záhradke, ale načo, keď v záhrade po mojich rodičoch by som mohla pestovať a pestovať. Teda, aj som pestovala. Problém bol vždy so zalievaním. Lebo keď som si započítala cenu phm, tak ten šalát s uhorkami a mrkvou ma stál iné peniaze. Stále niečo nasadím, ale už len málo.
Bolo to dávno, pradávno. Končila som strednú. A tak ako si to mnohé pamätáme, šili sme veľa oblečenia doma. Nejak sa ku nám dostali zvyšky látky, vraj odstrižky. Mali jedinú chybu, dlhé nohavice sa z toho vystrihnúť nedali. A tak mi mama ušila nohavice pod kolená. Vyzerali jak také poľovnícke, dokonca mali pod kolenom manžetu. A ja, čerstvá 18 som stále riešila, čo tomu povedia ľudia. Teda ísť do väčšieho mesta ani tak problém nebol. Teda to mesto. Ale jak sa dostať do autobusu, keď zástavka bola rovno pred obchodom? Málokedy bolo toto priestranstvo prázdne.
Dievčatá z tretej sa bavili na tému, škoda že nie sme ... prváci. Lebo si už i samé uvedomujú, koľko toho zameškali z učiva. A že učiť sa doma s rodičmi ani pre jednu zúčastnenú stranu nie je žiadna veľká výhra.Zrazu Rumockl zvolala:- Čoby prváci! Škoda, že nie sme už štvrtáci!Udivene som na ňu pozrela, či si naozaj praje byť zo školy (Grundschule) čo najskôr von, no mlčala som. Pichlo ma pri srdci, keď som si uvedomila, ako pokračuje jej myšlienka ďalej.- Štvrtáci mohli byť posledné týždne celý čas v škole, my nie!
Dostala som sa včera do debaty o financiách. Niekto ide kupovať nehnuteľnosť na podnikanie a tak som nahlas vyslovila otázku, ktorá banka požičia firme bez histórie? Vraj banka mama. No a to som sa čudovala ešte oveľa viac. Táto konkrétna mama vychovala veľa detí. Fakt že veľa. Až na jedného majú všetci vysoké školy, časť aj tretí stupeň. Ona v podstate nikdy nepracovala trvalo, väčšinou iba brigády. A napriek tomu dokáže vždy ušetriť. Alebo vďaka tomu?
Celý deň mi to vŕtalo v hlave. K večeru sa mi začalo vyjasňovať.
Ja, kriticky sa dívajúca na pribúdajúce skúsenosti na mojej tvári, pátrajúc po nových a nových "zážitkoch" (čítaj vráskach, fľakoch, škvrnách, oderkoch, vyrážkach - niekto by to mohol nazvať "nedokonalostiach"). Majstrovsky nanášam krém, ľahúčko rozotieram na pleť.
Určite nie som sama, kto miluje sakury - japonské čerešne. Pár rokov dozadu bola u nás v meste takto na jar nádherná ulica. Hlavne takto v máji. Celá ružová. Milovala som to. Bývala som na nej. Žiaľ, u mnohých ľudí vyhrala poriadkumilovnosť. Vraj to robí dosť neporiadku, keď to opadá. A tak stromy postupne mizli. Našťastie, mesto našlo iné miesta, kde sú nanovo tieto čerešne vysadené.
A sú onekvejšie zbehlí v tom, ako mi vyrabovať nielen účet, ale aj znechutiť deň.
