Mám síce 180cm a pozerám na väčšinu ľudí trochu z vyššia, ale aj tak ich milujem. Dlhú dobu som si sama seba predstavovala niečo v štýle Nicol Kidman - že nie každý chlap musí mať oči vyššie ako ja, ale rovnako ako Nicol, nakoniec som sa na Tomov Cruisov vykašľala a našla si takého, ku ktorému možno vzhliadať (a len pre výšku to teda nie je).
Včera z biku!.idem si z takého vršku a z otvorenej brány vyrútil sa pes čo psisko..uvedomila som si že som na vedľajšej ceste že to nemôžem roztúrovať na hlavnú..V hlave šrotuje ,že zastaviť pri takom plote aby bol bike medzi mnou a psom..no akosi v stres som si to zle odhadla a už som ležala..inak celý ten kus cesty som kričala na neho potom už vybehli na cestu majitelia -vraj to on prvý krát a pod.(dnes som sa dozvedela že to nebolo prvý krát)..
Vstup pre covid pozitívnych, vstup pre covid negatívnych...výťah pre covid pozitívnych, výťah pre covid negatívnych... Všetko pre covid pozitívnych označené žiarivou červenou, nemá človek šancu sa pomýliť... Vypísať a podpísať tlačivá že ste si vedomí, že beriete na vlastnú zodpovednosť, že infekčný priestor... Vydezinfikovať ruky, okuliare, čiapka, plášť, rúško, rukavice, keď neboli okuliare tak ochranný štít...toto všetko v negatívnej zóne oddelenia...niekoľko násobné pripomenutia že len na desať, najviac pätnásť minút...
Keď som mala tak 20, tak som si myslela, že hej. A čoraz viac otváram oči a zisťujem, že som nielen neemancipovaná, ale čo horšie - mne to tak aj vyhovuje. Kľudne budem ja tá, čo sa prispôsobuje a ťahá za kratší koniec. Predurčila ma na to totiž nielen výchova, dedičný dar po ženách nášho rodu, ale aj samotná príroda. Čím skôr som tento fakt prijala a pochopila, tým skôr a ľahšie sa mi žije.
Nie - v partnerstve sme si nie rovní.
Rovnocenní partneri by totiž nevytvoria dlhodobo stabilnú rodinu.
Školský rok 2020/21 bol skutočne dlhý a náročný. Skĺbiť domácu výuku Adama s mojou prácou nebolo vôbec ľahké. Pandémia koronaviru sa konečne s príchodom teplých dní ukľudnila a školy sa aspoň na chvíľu otvorili. Bohužiaľ, som sa netešila príliš dlho. Syn sa vrátil zo školy a začal sa poriadne škrabať na hlave. Keďže vonku momentálne prevládajú tropické horúčavy, tak som si myslela, že je len spotený a potrebuje už letný zostrih.
Veľmi sa mi páčilo, čo napísala na sociálnej sieti. "... je mi cťou volať sa Simona Magušinová:) " Myslím tým to, že si vzala priezvisko svojho manžela. Aj ako umelecké meno.
Začiatok roka bol rozpačitý. Samé zákazy a mnoho priestoru pre snívanie.
Keď sa uvoľnia pravidlá tak ....
Sama som tu písala nejaké tie veci, ktoré mi bytostne chýbali - kaderníčka, kozmetička, pedikúra, kultúra.
Uvoľnení sme dosť. Rozhodne na to, aby sa dalo to, po čom mi duša pišťala. Teda - pišťala som aj ja. Chcela som do fitka. Do druhých okresov na bicykli. A už ani neviem kade.
