Tak, a som konečne doma po trojtýždňovom liečení po operácii, teším sa, vsúvajúc kľúč do zámky svojho bytu. Čo to, dvere sa nejako ťažšie otvárajú?! Aha, pochopím, keď zašuštia vrecká so smeťami, je ich asi tak dvanásť. No, ešteže ich do chodby rovno nevysýpali, asi tu bolo tri týždne zlé počasie, a tak nemohli ísť vyniesť smeti do kontajnerov, nachádzam v duchu ospravedlnenie, mením kufre za smeti a utekám von ich vyniesť. Ľutujem, že nemáme psa, aspoň niekto by ma privítal...ale zvládajúc duševne prvú ľútosť naberám odvahu a pokračujem ďalej. Otvorím dvere na obývačke, a...