Šabat šalom!!! Alebo ako som so Židmi žila :)

„Šabat šalom!“ boli posledné slová, ktoré si pamätám z dnešného sna. Zobudila som sa doma vo svojej posteli. O  prebudenie z veľmi zvláštneho sna sa postarali  moje dve utešené deti, ktoré s radosťou a hlavne veľkou dávkou entuziazmu skákali po posteli. Bola sobota a my sme prežili  s rodinkou krásny deň. Počasie prialo letným radovánkam a tak sme ho strávili na neďalekom „biotop“ kúpalisku. No mne celý deň vŕtal v hlave ten  sen. Nepamätala som si z neho veľa, ale vrátil ma spomienkami v čase desať rokov dozadu. Žili sme vtedy s mojim drahým na severe Londýna v židovskej štvrti menom Hendon. Nech už bol dôvod môjho dnešného sna akýkoľvek, napadlo ma, že sa s Vami podelím o zážitky z môjho spolunažívania so Židmi.

Zvykla som stále hovoriť, že kto nežil určitý čas v blízkosti nejakého Žida, najlepšie väčšej komunity, neuverí. Teda aspoň pre mňa je tento národ, ich spôsob života a zmýšľania veľmi zaujímavý a v mnohých oblastiach aj nesmierne podnetný.

Dva roky som robila v židovskej pekárni  a tak som sa deň čo deň stretávala s týmito osôbkami a poviem vám dámu aj pána Žida spoznáte na stovky metrov. Ženy nosia sukne, ktoré musia zakrývať kolená, hlboké dekolty sú zakázané a takisto lakte nesmú byť obnažené. Špecialitkou ortodoxnej dámy je parochňa. Ako mi jedna zákazníčka prezradila po svadbe je to jedine jej vlastný manžel, ktorý môže vidieť jej vlasy. Veľmi častým doplnkom sú klobúky rôznych veľkostí a tvarov. Častokrát sú obklopené kŕdľom detí a po jej boku stoji židovský muž. Toho ortodoxného spoznáte podľa nakrátko ostrihaných vlasov okrem dlhých „pajkalesov“ pred ušami, kipy (jarmulky) na hlave a charakteristického dlhého plášťa. Osobne som nikdy nepochopila ako v tom môžu chodiť poobliekaní v lete... ( a hlavne keď tieto riadky píšem von je 38 stupňov )

                S kamarátkou sme každý deň chodili do práce veľmi skoro, aby sme postíhali povykladať čerstvo napečený chlebík, Challu (naša vianočka) a iné pečivo podobné našim rožkom. Vtedy sme si často púšťali hudbu od Daniela Landu. Noooo.., neviem či by sa môj šéfinko potešil keby vedel čo je Dan zač J Najradšej sme mali samozrejme piatky, keď sa všetky židovské obchody museli so západom slnka zatvoriť. Židovské rodinky si urobili zásoby pečiva a všakovakých  iných dobrotiek z našej pekárne. Všetci sme sa svorne zdravili „šabat šalom!“ Dvere pekárne sa zatvorili a začal sa  „šabat.“ Od tejto chvíle chodia všetci pešo, ortodoxní židia nesmú používať mestskú dopravu, ani šoférovať. Ulice Hendonu boli stále v tomto období plné prechádzajúcich sa rodín. Obchody, kiná aj reštaurácie sú zatvorené – všetci sa stretávajú v synagógach. V domácnostiach má šabat tiež obmedzenia. Ľudia nesmú rozsvietiť ani zhasnúť svetlo, vypnúť či zapnúť sporák, dokonca ani spláchnuť toaletu  Zažila som si to na vlastnej koži, keď sme pomáhali pri príprave nejakej oslavy, ktorá sa konala v piatok večer. V celom dome boli tlmené svetlá vkuse zasvietené, na záhrade tak isto lampičky lemovali chodník do domu. Samosplachovacie toalety sú samozrejmosťou. Keď pani domáca potrebovala prihriať grilovaného lososa, ktorého židia v Londýne tak milujú,  poprosila nás aby sme zapli plyn, keďže sama to urobiť nemohla. Na takejto oslave aspoň nie je problém s parkovaním ... všetci hostia prídu pešo áááá.. v podstate ani s pozvanými hosťami, môžeš pozvať len tých čo bývajú v blízkosti a teda môžu dôjsť „pešibusom“. O Židoch je všeobecne známe, že stále držia spolu a takisto oslavujú všetky významné sviatky v hojnom počte. Málokedy je to len v kruhu rodiny. Tým, že sme pripravovali „cateringové akcie“ viem že počet stravných jednotiek sa pohyboval medzi 50 – 100 ľudí. To samozrejme nehovorím o zásnubách či svadbách. Raz som vypomáhala na svadbe, kde bolo 600 ľudí, a to nebol ani náhodou neobvyklý počet.

Naša pekáreň bola veľmi vyťažená predovšetkým prípravou obložených mís, rýb, plnených rožtekov a širokej škály koláčikov na oslavy akéhokoľvek druhu. Stále sa totiž nájde dôvod na oslavu. Tak napríklad - pár dní po narodení chlapca, ak to zdravotný stav dovoľuje, je bábätko obrezané. A to je samozrejme veľká oslava s množstvom dobrého kosher jedla a veľa darčekmi. V 13 rokoch sa koná v živote chlapca ďalšia významná udalosť a to „bar micva“, kedy sa  mladý Žid stáva právoplatným členom náboženskej obce. U dievčat sa tento sviatok nazýva „bat micva“ a oslavuje sa dovŕšením 12tého roku života. Tieto oslavy sú naozaj veľkolepé, rodičia nešetria peniazmi na uctenie si svojich hostí a tí zase nešetria množstvom a hodnotou darčekov.

Ešte si dovolím vytiahnuť jeden mýtus...Milujú sa Židia cez plachtu? O tom sme už viacerí pravdepodobne počuli. Keď mám pravdu povedať pred hodinou som ani ja v tom nemala jasno. Bohužiaľ som v židovskej komunite nemala natoľko spriaznenú dušu, aby som sa mohla tieto informácie dozvedieť z prvej ruky. Našťastie mám kamarátov, ktorí žili roky v Izraeli a „vyguuuglila“ som aj pár diskusií. No nie je to pravda! Platí však, že nábožní židia nepraktizujú sex, keď ich partnerka menštruuje a ďalších sedem dní od konca menštruácie. Dokonca spia manželia počas menštruácie oddelene. Sex je možný až po očisťujúcom kúpeli.

Ako žena by ste sa v Izraeli necítili keby ste museli narukovať na povinnú „vojenčinu“, ktorá tu pre ženy trvá 2 roky. O rok dlhšie strávia za vojenskými múrmi židovskí muži.

Och, žienky moje je toho ešte veľmi veľmi veľa, čo by som vám mohla popísať. Najzaujímavejšie je jedlo – čo znamená kosher – delenie na „parve a milky“, prečo majú ortodoxné rodiny dve kuchyne, dve sady hrncov i príborov.... Dalo by sa hovoriť aj o sviatkoch ako Purim, Chanuka, Roš Hašana..., ja osobne som tieto sviatky vnímala predovšetkým cez jedlo, keďže som pracovala v pekárni. Väčšina týchto sviatkov ma špecifiká (pre Chanuku sú to šišky, Purim charakterizuje Hammataschen a na taký Shavuot sa konzumuje veľa syrového koláča... ) veď keď budete mať chuť, popíšem toho viac o mojich skúsenostiach s touto komunitou na severe Londýna.

Poviem vám užili sme si s nimi veľa zábavy. Ich kultúra je tak odlišná od tej našej až nám pripadá niekedy komická – ale to naozaj nemyslím v zlom. Myslím si, že židovská viera a jej zvyklosti je veľmi prospešná a vďaka nej ortodoxní Židia žijú zdravým životným štýlom.

No naozaj vás nechcem zahltiť len samými faktami, veď to si môžete vygoogliť aj sami. Napadlo ma, že by som vám napísala pár slovíčok (foneticky) 

Hebrejsko – slovensky „ivlilela“ slovník

Mazal tov – veľa šťastia

beseder – dobre

mainenim, motek sheli – ako sa máš môj „zlatý“ (sweetheart)

ahava – láska

lo Hashou – nevadí 

ken – áno

lo – nie

A viete, čo som si obľúbila? Hebrejský naspievanú hudbu. Priznávam nedá sa to počúvať každý deň, ale keď mám na to náladu, viem to počúvať aj zopár hodín... (hlavne pri upratovaní). Skúste posúdiť samy 

https://www.youtube.com/watch?v=lY2-3fOVoDQ

oooch, vypočula som si to a zase sa mi to bude prehrávať celý deň  „ lololo ze lo Hashouv...“ „ lololo ze lo Hashouv...“